Sloboda slova patrí medzi základné práva demokratických režimov. Je to dôležité právo človeka slobodne prejaviť svoj názor a slobodne prijímať názory iných. Je základným pilierom mediálneho prostredia a šírenia informácií prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. Odvíja sa od nej sloboda tlače a pluralita názorov. Sloboda slova je garantovaná v jednej z najstarších demokratických ústav, a to v Ústave Spojených štátov amerických. Je súčasťou Charty základných práv Európskej únie, ako aj neoddeliteľnou súčasťou slovenskej ústavy. Napriek tomu sa počas pandémie ochorenia COVID-19 a najnovšie ukrajinskej krízy vynárajú samozvaní cenzori, ktorí sa snažia slobodu slova pošliapať. Rušia vysielanie, vypínajú webové stránky, mažú príspevky na sociálnych sieťach a najnovšie zostavujú zoznamy nepohodlných médií. Časť prvého dodatku k Ústave USA znie: Kongres nesmie vydávať zákony obmedzujúce slobodu slova alebo tlače. Článok 11 Charty základných práv EÚ uvádza, že každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice. Rešpektuje sa sloboda a pluralita médií. Ústava Slovenskej republiky v článku 26 definuje slobodu slova takto: „Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Cenzúra sa zakazuje.“
- ŠTÁTNY DOHĽAD
„Cenzúra sa obráti jedného dňa proti nám. Dnes cenzurujem niekoho ja a v budúcnosti bude niekto cenzurovať mňa. Je to najrýchlejšia cesta k diktatúre. Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) vypol webovú stránku Hlavné správy. Som rád, že zákon, na základe ktorého tak vykonal, bude platiť len tri mesiace. V parlamente nedovolíme predĺžiť toto obdobie. Nie je správne niekoho zrušiť bez uvedenia dôvodov a možnosti obhajoby. Takéto rozhodnutie by mal vykonať nezávislý správny orgán,“ uviedol predseda parlamentu a koaličnej strany SME RODINA Boris Kollár v televízii TA3 len pár dní po tom, čo Národný bezpečnostný úrad vypol webové portály Hlavné správy, Hlavný denník a Armádny magazín. Dôvodom boli údajné články na podporu kremeľského režimu po vypuknutí vojny na Ukrajine a vraj priame financovanie z Ruska. Na zákaz činnosti reagoval pre Slovenské národné noviny šéfredaktor najsledovanejšieho portálu Hlavné správy Robert Sopko: „Zákaz činnosti v praxi pre nás znamená, že ak tento stav bude trvať ešte niekoľko týždňov, náš internetový denník príde o akékoľvek príjmy z reklamy a bude tým pádom ekonomicky zlikvidovaný. Okrem toho budeme musieť vrátiť niekoľko tisíc eur zadávateľom reklamy za jej nezrealizované zverejnenie. O príjem príde 36 ľudí. To všetko sa stane z dôvodu nejasného, nevysvetleného a podľa nášho názoru protiústavného, politicky motivovaného cenzorského zásahu štátnych úradníkov. Proti nášmu denníku nie sú ‒ a počas celej jeho existencie ani nikdy neboli ‒ vedené žiadne súdne spory z dôvodu šírenia akýchkoľvek nepravdivých tvrdení, ohovárania, poplašných správ – na rozdiel od mnohých iných slovenských médií vrátane tých, ktoré o sebe otvorene vyhlasujú, že sú slovenskou špičkou novinárskej profesionality a etiky. Sme preto presvedčení, že jedinou príčinou tohto pokusu o likvidáciu Hlavných správ je skutočnosť, že prezentujeme odlišné politické názory než tie, ktoré má súčasné vedenie štátu. Je tu tiež dôvod sa domnievať, že Hlavné správy nemusia byť jediným médiom, ktoré režim z politických dôvodov svojvoľne vypne. Tento krok hodnotíme jednoznačne negatívne. Bez ohľadu na to, aká zámienka sa pre takéto obmedzenie slobody slova použije, či už je to vojna v susednom štáte, alebo akákoľvek iná, je to nakoniec vždy iba cenzúra.“ Hovorca NBÚ Peter Habara v tejto súvislosti pre SNN odpovedal: „Národný bezpečnostný úrad rozhodol v zmysle paragrafu 27b zákona o kybernetickej bezpečnosti na základe dodaných a vyhodnotených podkladov od bezpečnostných zložiek štátu. Na stránke www.hlavnespravy.sk bola identifikovaná škodlivá aktivita v zmysle ustanovenia 27b, ods. 3. Platnosť tohto rozhodnutia a ďalších vydaných podľa aktuálne platnej legislatívy je do 30. júna 2022. NBÚ nielen v čase mimoriadnej situácie intenzívne spolupracuje s partnermi v bezpečnostných zložkách. Podrobnosti, podklady a postupy ale z taktických dôvodov úrad nekomunikuje.“ V histórii demokratickej Slovenskej republiky ide o prvý takýto cenzorský zásah štátnej moci proti nezávislému médiu.
- PODPORNÉ HLASY
Viaceré osobnosti verejného života takýto postup štátneho orgánu kritizovali. Na druhej strane sa našli aj verejné osoby, ktoré toto rozhodnutie podporili. Bývalý vplyvný komentátor denníka SME Marián Leško v online diskusii Denníka N o. i. povedal: „Sme v stave, keď autoritatívny, ak nie diktátorský režim vedie vojnu proti demokratickej krajine. Rusko povedalo aj na nás, že chce, aby sme sa stiahli za hranice prijatia do NATO pred rok 1997. Samo sa definovalo ako náš nepriateľ. Z toho treba vychádzať. Prečo by mali mať jeho propagandistické trúby a propagandistická mašinéria voľné pole pôsobnosti. To naozaj sme takí naivní, že budeme pre pseudoslobodu prejavu uznávať právo nepriateľského štátu šíriť svoju bezodnú propagandu a lži. Ale poviem aj, že sme demokratická krajina. Všetko by malo prebiehať transparentne. A všetko to, čo sa zverejniť môže, by sa zverejniť malo.“ Novinár M. Leško začínal svoju kariéru v poplatnom komunistickom plátku Nové Slovo. Písal poslušne, ako sa na komunistického novinára patrilo. Potom sa stal demokratickým novinárom denníka SME. Dnes pôsobí ako humorista v TV JOJ.
- SÚKROMNÁ CENZÚRA
Zásahy do slobody slova sa začali prejavovať už rok po vypuknutí pandémie ochorenia COVID-19, teda počas roka 2020. Svetová spoločnosť sa rozdelila na prívržencov a odporcov protipandemických opatrení. Na sociálnych sieťach sa spustila priam vojna názorov. Za kratší koniec ťahali odporcovia štátnych obmedzení. Súkromné mediálne spoločnosti, vlastniace sociálne siete, začali mazať príspevky niektorých členov komunity, a dokonca blokovať ich profilové kontá či vysielacie kanály. Podobná situácia sa diala i na Slovensku. Kanál zmazali aj známemu slovenskému lekárovi Igorovi Bukovskému, ktorý sa kriticky vyjadroval na adresu vládnych protipandemických opatrení. Pre Slovenské národné noviny v tejto súvislosti povedal: „V septembri 2021 mi zrušili vysielací kanál na sociálnej sieti YouTube pod názvom Dr. Igor Bukovský ‒ Výživa a zdravie. Mal vyše 151-tisíc odberateľov, vyše 400 prevažne zdravotníckych videí a vyše 38 miliónov ich vzhliadnutí. Zrušili ho len na základe domnienok. Mám o tom dôkaz v emailovej komunikácii. Bola to pre mňa veľká rana. Aktuálne z opatrnosti nedávame celé videá na nový kanál Dr. Igor Bukovský Život a svet celé videá. Všetko je uvedené v mojej knihe Zmazaný/í.“ Celý svet si pamätá, ako americká sociálna sieť Twitter zrušila v januári 2021 účet bývalému americkému prezidentovi D. Trumpovi po útoku jeho prívržencov na americký kapitol. „Účet sme natrvalo suspendovali z dôvodu rizika ďalšieho podnecovania násilia,“ informovala sociálna sieť.
Na Slovensku sa aktuálne zvádza boj o slobodu slova. Aktívne doň vstupujú aj bezpečnostné zložky štátu. Predovšetkým Polícia Slovenskej republiky a jej elitná NAKA. Na sociálnej sieti uverejnili 26. februára status: „Polícia upozorňuje občanov, podľa §417 Trestného zákona, kto za krízovej situácie v úmysle narušiť mier akýmkoľvek spôsobom podnecuje k vojne, vojnu propaguje alebo inak podporuje vojnovú propagandu, potrestá sa odňatím slobody na desať až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie. Zasahovať budú špeciálne jednotky. NAKA PPZ sa v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine bude primerane zaoberať vyhľadávaním takejto trestnej činnosti na internete. V prípade, že takéto konanie zistí, nekompromisne a rázne voči takýmto osobám zakročí. A to aj za použitia špeciálnych jednotiek PZ.“ Ak by takýto status napísal politicky aktívny činiteľ alebo protivojnový aktivista, dalo by sa to pochopiť. Ale že takto komunikujú elitní policajti s verejnosťou, je nezvyčajné. Správca účtu Polície SR na Facebooku z neho namiesto seriózneho informačného kanála smerom k občanom vytvára bulvárne médium s manipulatívnymi prvkami, ktoré používa na ovplyvňovanie verejnosti. Čo sa však dalo očakávať, keď seriózna a uznávaná inštitúcia s vysokou mierou občianskej podpory, akou slovenská polícia bezpochyby je, zverila správu svojho konta bývalému bulvárnemu novinárovi Davidovi Púchovskému, ktorý pracoval pre bulvárny Nový čas.
- NOVODOBÍ CENZORI
Okrem štátneho zásahu do slobody slova, mazaní príspevkov na sociálnych sieťach a vypínaní nevhodných účtov sa na Slovensku objavil nový fenomén. Vytváranie zoznamov nepohodlných médií ich webových stránok alebo účtov na sociálnych sieťach. Najskôr to začali aktivisti tretieho sektora na stránke Konšpirátori.sk, kde zverejnili zoznam údajných konšpiračných médií. Slúžiť má pre inzerentov so zámerom, aby im podnikateľské subjekty neplatili inzerciu. Medzi konšpiračné médiá zaradili už spomínaný portál Hlavné správy. Asi ich práca nie je až taká dokonalá, sofistikovaná a ani vedecká, lebo bratislavský Okresný súd na jar 2021 vydal neodkladné opatrenie, aby portál Hlavné správy vymazali zo zoznamu. „Rozhodnutie o neodkladnom opatrení považujeme za neprimerané zasahovanie do slobody prejavu a toto právo sme odhodlaní brániť na súde,“ posťažoval sa 3. marca 2020 Ján Urbančík pre Denník N, vtedajší predseda občianskeho združenia Konšpirátori.sk, ktoré prevádzkuje projekt. Na ich zozname konšpirátorov Hlavné správy stále uvedené nie sú, súd ešte nerozhodol. A experti na konšpirácie považujú rozhodnutie nezávislého súdu „za zasahovanie do slobody prejavu“. Aké príznačné... Okrem iných je členom posudkovej komisie aj novinár Denníka N Filip Struhárik, ktorý rád kritizuje aj Slovenské národné noviny, pričom používa metódu vytrhávania viet z kontextov žurnalistických prejavov s cieľom vytvárať vlastné hodnotiace úsudky v nesúlade so žánrovými zásadami príspevkov. Ďalším členom je Tomáš Kriššák, ktorého portál predstavuje ako projektového manažéra a komunikačného poradcu v Nadácii otvorenej spoločnosti, patriacej do siete celosvetových združení tretieho sektora. Podľa wikipédie činnosť nadácie začala u nás v novembri 1992 v podobe nezávislého grantovo-operačného slovenského právneho subjektu pričom prostriedky poskytol Open Society Institute so sídlom v New Yorku. Tieto finančné prostriedky boli určené pre vznikajúce slovenské mimovládne organizácie a vlastné nadačné programy. Nadácia sa stala súčasťou rodiny nadácií Open Society Foundations, ktorých zakladateľom je filantrop a finančník George Soros. Od roku 2013 od sa osamostatnila od zakladajúcej organizácie. Jej aktíva v roku 2020 predstavovali 5,5 milióna eur a jej ročný výnosy boli 1,2 milióna eur. Zaujímavé sú aj jej záväzky vo výške 1,5 milióna eur. Podľa informácií FinStat bola jej celková zadlženosť v roku 2020 77,7 percenta. Výsledok hospodárskej činnosti má roky negatívny a v roku 2020 bol -51 tisíc eur, čo však nie je pri nadáciách nič neobvyklé.
- SAMOZVANÁ INKVIZÍCIA
Za projektom Konšpirátori.sk stoja ľudia, ktorí si privlastnili právo posudzovať iných. Aj keď sa tvária ako nezávislí, môžu rozhodovať subjektívne. Väčšina z nich vyznáva totiž liberálne princípy. V profesionálnom živote však niečo dosiahli a sú mienkotvorní. Svoju účasť na tejto aktivite neskrývajú. Druhý zoznam nepohodlných médií – tentoraz zoznam proruských zdrojov – však pripravili neznámi autori na čele so synom majiteľa IT firmy Eset Michalom Trnkom zo súkromnej spoločnosti Gerulata Technolgies, ktorú na sociálnej sieti sleduje menej než osemsto užívateľov. Do zoznamu médií v online priestore zaradili aj naše periodikum. Ohradili sme sa proti tomuto rozhodnutiu a spýtali na jeho dôvody, keď sme ako redakcia vojnu na Ukrajine odsúdili. Požiadali sme aj o ozrejmenie metodiky, ktorú použili pri jeho zostavovaní. Michal Trnka odpovedal: „Je, samozrejme, pravda, že Slovenské národné noviny ruskú agresiu na Ukrajine odsúdili. Náš zoznam však mapuje niečo iné ‒, a to (dlhodobú) prítomnosť proruských naratívov v informačných zdrojoch na Slovensku. V žiadnom prípade netvrdíme, že SNN schvaľujú ruskú inváziu, ale SNN napríklad spochybňovali reálnosť hrozby invázie, slovenských spojencov prezentovali ako ‚vojnových štváčov‘, kritiku Putinovho režimu opisovali ako rusofóbiu a vytvárali obraz, že konflikt je výsledkom akejsi provokácie zo strany Západu, respektíve, že si Západ vojnu želá. Aj šéfredaktor vo svojom článku spomenul ‚potlačenie neonacistických skupín‘ či ‚ochranu ruskej menšiny‘ ako dôvody alebo azda pozitíva invázie, aj keď, samozrejme, odsudzujete vojnu ako nástroj na dosiahnutie týchto cieľov. Náš zoznam mapuje informačné zdroje, ktoré šíria proruské naratívy, a preto si myslíme, že SNN na takýto zoznam patria.“ To, že na Ukrajine fungujú neonacistické skupiny, je holá skutočnosť. Rovnako ako vzájomná nevraživosť, možno až nenávisť medzi väčšinovým ukrajinským a menšinovým rusky hovoriacim obyvateľstvom. Podľa logiky samozvaných novodobých cenzorov je teda uvedenie faktu a zverejnenie pravdy nebezpečné a proruský naratív. Prečo na zoznam nezaradili aj im blízke liberálne médiá, ktoré tiež citovali Putina a uviedli aj jeho požiadavky na dosiahnutie mierových dohôd, alebo priamo televíziu FOX, ktorú si tiež môžu na Slovensku pozrieť aj slovenskí diváci?
Okrem iných sa na zozname ocitol aj politológ Eduard Chmelár. Na svojom konte zareagoval takto: „Digitálna oligarchia, ktorá financovala nástup Andreja Kisku, Zuzany Čaputovej, Progresívneho Slovenska a Denníka N, urobila ďalší krok k mentálnemu ovládnutiu krajiny. Ide jednoznačne o slovenskú verziu mccarthizmu s cieľom zastrašiť, šikanovať a spoločensky eliminovať nepohodlných ľudí z verejného života. Zoznam sa tvári naoko sofistikovane a oháňa sa vlastnou metodológiou, pri podrobnejšom skúmaní však zistíte, že ide o znôšku subjektívnych až komických dojmov, ktoré by neprešli testom ani tých najmenej náročných odborných kritérií. Za podozrivé alebo neprijateľné sa v nich označuje prakticky všetko, čo nezodpovedá oficiálnemu vládnemu naratívu.“
V tejto spoločnosti podľa našich informácií pracuje opäť „expert na dezinformácie“ T. Kriššák. Majiteľ spoločnosti M. Trnka nám na otázku, či je jeho zamestnanec už neodpovedal. Kriššák však poskytol RTVS 12. marca rozhovor na tému dezinformácií na internete v mikine s podnikovým logom spoločnosti Gerulata... Mimochodom RTVS takto porušila najskôr pravidlá o skrytej reklame. Na základe viacerých predžalobných výziev dotknutých médií na poškodenie dobrej povesti na zozname Gerulata, vrátane našej, jej predstavitelia zverejnili vysvetlenie prečo zoznam uverejnili. Najskôr ich označili za ruské zdroje, neskôr cúvli: „Rozhodne ale nejde o zoznam ruských agentov. My máme k dispozícii iba verejne dostupné informácie z otvorených zdrojov, čiže pri najlepšej vôli by sme takéto prepojenia nevedeli odhaliť.“ Asi sa báli prehratých predbežných súdnych rozhodnutí a následne žalôb ako v prípade Konšpiratori.sk versus Hlavné správy.
- HYBRIDNÁ VOJNA
V európskom prostredí pôsobia médiá, ktoré priamo podporoval ruský režim. Ide o televíziu Russia Today (RT) a informačnú agentúru Sputnik. Európska únia prijala nariadenie, aby ich vysielatelia v krajinách EÚ stiahli zo svojich ponúk. U nás tak vykonali aj na základe odporúčania Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie. Hybridná vojna sa stala súčasťou nášho moderného sveta. Nielen ochorenie COVID-19, ale aj konflikt na Ukrajine ju odhalil v plnej nahote. Je zaujímavé, že právo posudzovať, hodnotiť, súdiť, trestať, očierňovať si prisvojuje úzka skupinka ľudí pohybujúca sa okolo denníka N, jemu blízkej spoločnosti Eset a Nadácie otvorenej spoločnosti. Ale, koho iného by sme vlastne za týmito aktivitami očakávali...?
Maroš SMOLEC – Kresba: Andrej MIŠANEK, pixabay.com