Z vojnového požiaru vzišiel štátotvorný národ
V tomto roku si pripomíname storočnicu prvej svetovej vojny, ktorá vypukla po zabití následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este v Sarajeve v lete 1914. Je to príležitosť, ako si po novom uvedomiť súvislosti vojnového konfliktu, z ktorého Slováci vzišli ako štátotvorný národ a doteraz ním neprestali byť v štáte s medzinárodne uznanými hranicami.
Vojna 1914 – 1918 kruto postihla obyvateľstvo – na fronty prvej svetovej vojny a zároveň prvého svetového globálneho konfliktu zmobilizovali sedminu obyvateľstva (pritom treba rátať všetky ženy, deti, starcov). Vyše štyristotisíc vojakov povolaných zo Slovenska, ktorí potom bojovali na všetkých fontoch a neraz po oboch stranách, tak tvorilo najproduktívnejšiu časť obyvateľstva.
Okolo sedemdesiattisíc vojakov zo Slovenska vo vojne padlo a vyše šesťdesiatjedentisíc vojna trvalo zmrzačila; boli to najkrvavejšie následky pre Slovákov v XX. storočí. Až teraz, po roku 1989 sa však vojnový konflikt chápe v celoeurópskych súvislostiach. Donedávna bola západná Európa sústredená iba na svoj vojnový príbeh. Ukazuje sa naplno význam predstaviteľov slovenského vysťahovalectva v USA ako motora vytvorenia štátu, v ktorom by Slovensko malo svoju vlastnú správu a slovenčina by bola úradným jazykom v školách, v úradoch a vo verejnom živote. Tým vyvrcholili aj mnohé matičné úsilia.
NÁSLEDKY ATENTÁTU
Storočnica sarajevského atentátu (28. júna 1914) umožní pripomenúť, že Milan Hodža bol poradcom v najužšom kruhu následníka trónu Františka Ferdinanda. Ten pripravoval federalizáciu monarchie, vrátane konkrétnej mapy so slovenskou časťou! Cieľom bolo potlačiť drastickú národnostnú politiku v Uhorsku, rozpínavosť Maďarov v Uhorsku, kde tvorili menšinu. Atentát v Sarajeve tak skoncoval s plánmi federalizácie monarchie a aj so slovenskou samostatnosťou či s autonómiou v Hornom Uhorsku. Federalizácia, potlačenie maďarskej agresívnej rozpínavosti by teda skoncovala so žalárom národov v Uhorsku; žalárom nebola monarchia ako taká.
Hoci je to historická epizóda, podiel evanjelického vzdelanca M. Hodžu, rodáka zo Sučian, na dvore katolíckeho aristokratického následníka trónu v monarchii, kde katolicizmus bol štátnym náboženstvom, ukazuje pomery v monarchii. Ukazuje, v čom boli pramene Hodžovho diela medzinárodného významu Federácia v strednej Európe, ktorým ešte dnes prekonáva provincionalizmus. Až v realite Európskej únie možno naplno oceniť význam slovenského demokratického a federalizačného úsilia.
STOROČNICA VOJNY
Storočnica prvej svetovej globálnej vojny alebo ako sa nazýva Veľkej vojny, je aj príležitosťou pripomenúť si najlepšieho historika tohto obdobia Mariána Hronského, ktorý až do svojho skonu bol pravidelným autorom SNN. A zároveň s tým aj fakt, že ešte stále je v mnohom výskum dejín Slovenska veľmi mladý. Kým v susedných štátoch pracovali na dejinách celé ústavy za veľkej pozornosti verejnosti a médií, u nás sme ťahali za kratší koniec. Slovenským dejinám a dejinám Slovákov v súvislosti práve so storočnicou Veľkej vojny treba venovať veľkú pozornosť. Veď takmer v každej obci sú pamätníky s desiatkami, so stovkami mien padlých práve v rokoch prvej svetovej vojny. Príbehy niektorých jednotiek, ako 71. Trenčianskeho pluku, v ktorom bolo osemdesiatpäť percent Slovákov, tvoria dnes súčasť historických tradícií slovenskej armády.
Prvá svetová vojna priniesla pre slovenský národ vymanenie sa z područia nedemokratického a polofeudálneho uhorského štátu. Storočnica vypuknutia vojny nám vo všetkom pripomína nesmiernu dôležitosť poznania dejov prvej svetovej vojny z hľadiska národného povedomia. SNN privítajú preto pozornosť a vklad verejnosti k priblíženiu tohto obdobia.
Dušan D. KERNÝ – Foto: archív SNN