Pohľad na veľkú traumu v duchu hesla Cui bono? Zdá sa, že rozprávať o európskej migračnej megakríze, o obrovskom osudovom migračnom bremene dnes, v čase, keď viaceré štáty EÚ majú iné vyostrené politické, národnostné, etické a sociálne problémy, je nadbytočný luxus. Ale nie je to pravda, najmä nie v spojitosti s našou vlasťou. Poďme o tom popremýšľať z hľadiska elementárnej logiky a politickou naivitou nezahmleného rozumu. Čo je primárnym, spoločensko-etickým, šokujúcim problémom súčasného Slovenska? Brutálna vražda investigatívneho novinára a jeho snúbenice, vlastne ich poprava. Tento zločin zavraždil medzinárodnú prestíž Slovenska a zviditeľnil karieristické politické figúry lepšie než reklamnými agentúrami vedená sofistikovaná predvolebná kampaň. Vykonávateľom zrejme nebol objednávateľ, takto to v baskervillskom kapitalizme nefunguje, na likvidáciu sa používajú nájomní špecialisti. Uvažujme najprv o možnosti mafiánskej vraždy. Ak novinára s jeho snúbenicou dala popraviť mafia, potom už dala popraviť aj toho či tých, čo ich popravili, aby sa k nemu či k nim vyšetrovatelia nedostali. V tom má mafia prax, na to má kapitál. A mafiánsky objednávateľ sa vyškiera nad tým, ako sa teraz niekto pokúša rozbiť republiku. Vráťme sa však k elementárnej logike, ktorá je učiteľkou histórie a krotiteľkou hystérie. Mafia, sledujúca profit bez prekážok a kompromitácie, koná premyslene, nie unáhlene. Predpokladala by, že pri elektronickom, publikačnom i osobnom prepojení zavraždeného novinára so zvyšnou redakciou a ďalšími jeho známymi by sa odhalené korupčné mená a zväzky aj tak neutajili, naopak, po vražde enormne zverejňovali a vyvolávali pre mafiánov nežiaducu policajnú poľovačku, iné ťažkosti a spoločenské tlaky. Mafia má obrovský vplyv. Prečo by vraždila ako nejakí amatérski zločinci? U nás je totiž „moderné“ ekonomická mafia, a nie historické sicílska „luparová“ mafia!
Z hľadiska logiky sú teda dve diametrálne odlišné koncepcie úkladnej vraždy novinára a jeho snúbenice. Buď ide o rýdzo mafistickú popravu s nečakanými politickými dôsledkami, alebo o popravu imitujúcu mafistický zločin, o plánovanú intrigu s očakávanými politickými dôsledkami. Tú prvú sme vylúčili ako amatérsku a málo pravdepodobnú. O tej druhej, poučení podozrivým prípadom Pearl Harbour a rovnako podozrivým prípadom newyorských „dvojičiek“ , budeme ďalej uvažovať.
- MIGRAČNÁ KRÍZA
A tu sa dostávame k spojitosti s európskou migračnou megakrízou. V odmietaní migračného bremena v podobe prerozdeľovania migračných kvót je veľmi aktívna skupina štátov zvaná V4. Nuž a kto bol doteraz jej azda najdôslednejším, no rozhodne najviditeľnejším predstaviteľom, priam premiantom práve v súvislosti s kvótami? Slovensko, rešpektované ako úspešný príbeh! To sa kadekomu na Západe nemôže hodiť do jeho stratégie. Jednak tým bližším, čo priveľmi roztvorili náruč pre migrantov a teraz majú problémy s migračným bremenom, jednak tým vzdialenejším, čo by chceli na svoj prospech prostredníctvom masívnej migrácie oslabiť ekonomiku EÚ. Pravda, logika samotná nám nepomôže v tom, na koho máme namieriť prst.
Čo keď konšpirátori inšpirátori pripravili vražedný plán podľa osvedčených metodík podnecovania masových vášní dráždením emócií a vyvolania celosvetového pobúrenia. Dozaista to stálo veľa peňazí (a organizácia nových masových protestov pohltí ďalšie), ale stálo im to za to! Ako švihnutím čarovného prúta sa zo dňa na deň v zahraničí dobre zapísané Slovensko stalo čiernou dierou a vláda Roberta Fica, tá ktorá striktne odmietala utečenecké kvóty, padla raketovou rýchlosťou. K brutálnym vraždám investigatívnych novinárov prišlo aj v iných štátoch, ale nevyvolali také celosvetové pietno-protestné zhromaždenia ako dvojitá vražda u nás, čo svedčí o dôkladnej organizácii, o politickom využití tohto hrozného činu.
Zoskupenie štátov V4 je nahlodané zo všetkých štyroch strán, najnovšie najviac zo strany Slovenska. Brutálna vražda vyniesla k mikrofónom v pelotóne tlačových konferencií tunajšiu parlamentnú i neparlamentnú opozíciu, ktorá si brúsi zuby napríklad na zrušenie vianočných príplatkov pre dôchodcov, na ekonomickú likvidáciu Matice slovenskej, na zriadenie vojenských základní NATO na slovenskom území, na odštátnenie nemocníc a premenu zdravia na predražený tovar, ako aj na ďalšie „vymoženosti“. V priamych prenosoch sme mohli pozorovať nadšené tváre opozičných amazoniek exorcistického zamerania, ktoré boli a sú dokonca agilnejšie než ich mužskí súkmeňovci. Opozícia enormne ožila a vezie sa na súzvučnej vlne protestných výkrikov z ulice. Z hľadiska opozície skvele zúročená brutálna vražda!
- OCHROMENÁ V4
Ak V 4 nazveme protimigračnou koalíciou, musíme priznať, že v súčasnosti ‒ azda s výnimkou Maďarska, kde vláda v súlade s väčšinou občanov správne diagnostikuje agresívnu geopolitiku ‒ je toto protimigračné zoskupenie ochromené. Dúfajme, že sa preberie k životu, lebo bráni životaschopnosť svojich krajín pred nájazdmi exotických kobyliek. Čo znamená migračné bremeno, o tom podrobne a zasvätene rozpráva nemecká spisovateľka a dobrovoľníčka pomáhajúca utečencom Katja Schneidtová v knihe Nezvládneme to. Touto tenkou brožúrou preloženou do slovenčiny Vydavateľstvom Spolku slovenských spisovateľov robí našej verejnosti obrovskú službu. Utvrdzuje väčšinu obyvateľstva, presvedčeného o fatálnom nebezpečenstve zo záplavy migrantov, v ich správnom zhodnotení hroziacej katastrofy. Zároveň prináša presvedčivý, ťažko vyvrátiteľný polemický materiál pre farizejov roniacich slzy nad migrantmi bez rozdielu ‒ tých utekajúcich pred hrôzami vojny i tých ekonomických (vrátane utajených teroristov). Je to však aj polemický text pre tých farizejov, ktorí kritických, predvídavých a zodpovedných občanov nazývajú xenofóbmi, rasistami, cynikmi, populistami a fašistami. Významným spôsobom do tejto kľúčovej problematiky zasiahli aj Slovenské národné noviny, ktoré o knihe Nezvládneme to priniesli niekoľko brilantných článkov od publicistu Ľudovíta Števka. Azda najdôležitejšou varovnou tézou knihy pani Schneidtovej je táto: „Moslimská viera a nemecká kultúra kolidujú v mnohých oblastiach. Väčšina utečencov patrí k moslimskej viere. Principiálne nie sú pripravení podriadiť túto vieru našej kultúre. To je však práve v oblasti práv žien nevyhnutné.“ Pochopiteľne, termín „nemecká kultúra“ možno a treba rozšíriť na pojem „európska kultúra“.
- CUI BONO?
Prečo určitým kruhom stálo za pokus pomocou zneužitia brutálnej dvojvraždy zlikvidovať slovenskú protimigračnú vládu? Protimigračný postoj totiž chráni Európu pred zhubnými následkami fatálneho omylu EÚ pri odštartovaní migračnej invázie. Precízne to vystihol profesor Václav Klaus v knihe Stěhování národů s. r. o. (Olympia 2015): „Európa prostredníctvom EÚ vyslala do sveta signál, že masová migrácia je možná, a to na naštartovanie pochodu migrantov stačilo. Bola to tá povestná iskierka, ktorá zažne požiar. Okamžitá masová zamestnateľnosť migrantov je iba utopickým snívaním európskych naivných multikulturalistov. Dlhý čas budú prisťahovalci odkázaní na štedrosť európskeho sociálneho systému, čo bude na makroúrovni vyžadovať mnohomiliardové financie. Ale oveľa väčším problémom bude dosah takého veľkého počtu migrantov na koherenciu európskej spoločnosti, na atmosféru v Európe, na pocit bezpečnosti domova, na životné i existenciálne istoty miliónov pôvodných Európanov.“
Namiesto naivného a prepieraním mozgov vyprojektovaného fatamorgánového „pohľadu“ oplatí sa prostredníctvom logiky a kauzality skúmať súvislosti v duchu latinského hesla Cui prodest? alebo Cui bono?
Milan KENDA – Karikatúra: (miš)