Výdavky štátu budú vyššie o päťsto miliónov eur. Štátny rozpočet na budúci rok má príjmovú a výdavkovú stránku zostavenú tak, aby deficit verejných financií z tohtoročných 2,1 percenta postupne klesal na 1,29 percenta v roku 2017. V roku 2018 má byť deficit pol percenta a v roku 2019 vláda predpokladá minimálne vyrovnaný rozpočet, trúfa si dokonca na desatinový prebytok. S poklesom deficitu verejných financií k HDP súvisí aj pokles nakumulovaného verejného dlhu, ktorý má v roku 2019 poklesnúť pod päťdesiat percent. Preto v budúcom roku finanční experti rátajú so zvýšením príjmu o vyše miliardu eur do štátneho rozpočtu a zároveň s nárastom výdavkov o menej ako päťsto miliónov eur. Pozrime sa teda, z akých zdrojov nám do rozpočtu peniaze pritečú a akým z neho odtečú. Hlavným zdrojom nárastu príjmov budú odvody, pretože daň z príjmov právnických osôb klesne o percento a na zníženie daní do štátneho rozpočtu bude mať vplyv aj zvyšovanie paušálnych výdavkov živnostníkov z doterajších štyridsať na šesťdesiat percent, maximálne ročne do sumy dvadsaťtisíc eur. Tieto výpadky v štátnom rozpočte musí niekto nahradiť, a tiež treba zarobiť na zvýšenie miezd a odvodov zamestnancov štátnej správy a dôchodcov, ktorým sa dôchodky budú v budúcom roku zvyšovať výrazne viac, ako je dôchodcovská inflácia.
■ DOPING PRÍJMOM
Neštandardne odvodové povinnosti vybraných podnikateľských subjektov boli zavedené už v tomto roku, v budúcom roku však budú nielen vyššie, ale dokonca aj doteraz nepoznané. Zvyšujú sa na dvojnásobok oproti tomuto roku odvody regulovaných firiem, pričom poisťovne zaplatia navyše odvod z neživotného poistenia. Z oboch odvodov získa vláda do štátneho rozpočtu viac ako štyristo miliónov eur.
Ako sa nové odvody najmä z neživotného poistenia premietnu do cien poistných produktov, nebudeme rozvádzať, ale v budúcom roku určite treba rátať s nárastom cien poistenia majetku občanov. V štátnom rozpočte sa naďalej počíta s bankovým odvodom vo výške stoosemdesiat miliónov eur, z ktorých tretina má byť príspevok do Národného rezolučného fondu ako jeden z pilierov bankovej únie na financovanie potrieb možných kríz v bankovom sektore. Keďže spomínané odvody nebudú stačiť, rozhodla sa vláda, že od budúceho roka namiesto štrnásťpercentných zdravotných odvodov z vyplatených dividend, ktoré platili fyzické osoby poistené v zdravotnom poistení na území SR a boli bez rozdielu sumy vyplatených dividend s horným ohraničením 7 200 eur ročne, budú nahradené sedempercentnou daňou z vyplatených dividend bez horného ohraničenia, čo do štátneho rozpočtu prinesie vyše stodesať miliónov eur.
■ ODVODY PRE BOHATÝCH
Všetky ministerstvá dostanú na budúci rok zo štátneho rozpočtu viac peňazí ako v tomto roku, okrem ministerstva zdravotníctva , ktoré dostane menej o stodvadsať miliónov eur. Počíta sa, že vyššie mzdy a nižšia miera nezamestnanosti prinesú do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní viac odvodových peňazí, čo však nebude stačiť. A tak sa vláda rozhodla, že dôjde k zmenám v doterajších maximálnych vymeriavacích základoch pre platenie sociálnych a zdravotných odvodov, ktoré sa budú týkať skôr tých bohatých. V prípade sociálnych odvodov sa počíta namiesto doterajších piatich priemerných platov so siedmimi priemernými platmi ako s maximálnym vymeriavacím základom. V prípade zdravotných odvodov sa dokonca navrhuje doterajší odvodový strop zrušiť a zdravotné odvody platiť z celého hrubého platu, čo bude v oboch prípadoch znamenať nižšiu čistú mzdu pre tých lepšie zarábajúcich zamestnancov či živnostníkov a, samozrejme, aj vyššie sociálne a zdravotné náklady firiem s dosahom na ich zisky, a teda aj dane do štátneho rozpočtu.
Po týchto vládnych zmenách bude u nás celkové daňovo-odvodové zabezpečenie predstavovať viac ako päťdesiat percent HDP, pričom priemer v EÚ je len niečo okolo štyridsať percent. Ak štát v roku 2015 vybral na daniach a odvodoch o 1,3 miliardy eura viac, prečo ďalšie zvyšovanie a čo z toho budú mať poplatníci štátu? Nemali by sme v prípade zdravotného a sociálneho poistenia hovoriť skôr o dani ako o poistení? Kto platí daň, nemusí totiž vopred vedieť, čo za ňu dostane, v prípade poistenia sa vopred vie, na akú náhradu máme nárok, ak sa poistná udalosť stane.
■ OTÁZNIK NAD LICENCIAMI
Od roku 2018 sa predpokladá zrušenie daňových licencií, ktoré od ich zavedenia v roku 2014 vyčistili obchodný register o firmy, čo evidentne nepodnikali a ich existencia bola príležitostne spojená aj s možnosťou daňových únikov. Daňové licencie patria na Západe medzi štandardné daňové inštitúty, a preto prekvapuje stanovisko niektorých vládnych strán, že ich navrhujú zrušiť. Dôvodom je vraj platenie dane aj zo straty, čo nezodpovedá definícii pojmu podnikanie ako sústavne opakovanej činnosti vo vlastnom mene na vlastný účet. Predsa nijaký podnikateľ nepodniká preto, aby dosahoval stratu, aj keď v začiatkoch podnikania sa to môže stať a v niektorých prípadoch sa to stáva aj počas podnikania. Preto peniaze z licencií budú v rozpočte určite chýbať.
Róbert HÖLCZ – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA