Pred sedemdesiatimi rokmi vyvrcholil pohon na tzv. buržoáznych nacionalistov. Politické zmeny prinášajú politicky motivované čistky, prenasledovanie, zatváranie a kriminalizovanie oponentov nového režimu. Žiaľ, aj ich psychické i fyzické týranie. V podstate ide o izolovanie, zastrašovanie, umlčovanie a odstraňovanie nepohodlných ľudí, často aj o nevyjasnené úmrtia. Množstvo historických skúseností s takýmito praktikami má aj Matica slovenská, napríklad jej výborníci Vlado Clementis a Ondrej Pavlík, ako aj ďalšie desiatky matičných funkcionárov a členov obvinených z tzv. buržoázneho nacionalizmu v päťdesiatych rokoch minulého storočia.
Vlna udavačstva a zatýkania sa rozpútala pred vyše sedemdesiatimi rokmi a vyvrcholila šiesteho februára 1951 zaistením predsedu Matice slovenskej Laca Novomeského.
- V OSÍDLACH STALINIZMU
Na začiatku studenej vojny od jesene roku 1949 sa v sovietskom bloku, ovládanom zločineckým režimom boľševikov vedených Stalinom, na program dňa dostal proletársky internacionalizmus a násilne sa vynucovala nerozborná jednota komunistických síl. Podľa Kremľa tento proces narušil spor Juhoslávie a Sovietskeho zväzu, keď sa z komunistických vodcov a bývalých spojencov maršala Tita a generalissima Stalina v dôsledku sovietskych veľmocenských ašpirácií a propagandy stali nepriatelia na život a smrť. Josip Broz Tito totiž prvého marca 1948 odmietol Stalinov geopolitický projekt na vytvorenie balkánskej komunistickej federácie ako spojenca Sovietskeho zväzu. Stalin preto na výstrahu za pomoci svojich poradcov a zahraničných agentov Moskvy rozpútal peklo zinscenovaných politických procesov, pričom ich starostlivo vybraté obete boli obžalované z titoizmu, trockizmu, zo špionáže, z vlastizrady, protištátneho sprisahania a buržoázneho nacionalizmu.
Prvý takto zinscenovaný proces sa uskutočnil v Maďarsku, susediacom s Juhosláviou, kde 15. októbra 1948 nespravodlivo popravili maďarského ministra zahraničných vecí Lászlóa Rajka a jeho spolupracovníkov, pričom sa to dialo s vedomím predsedu Maďarskej ľudovej strany Matyása Rákosiho, oddaného stúpenca Moskvy a stalinistických praktík. Rákosi v tomto smere inšpiroval aj prvého „robotníckeho prezidenta“ v Československu a vodcu komunistickej strany Klementa Gottwalda, predsedu vlády Antonína Zápotockého a ich pomocníka Viliama Širokého. Prví dvaja stáli za najväčším monsterprocesom v socialistickom bloku s tzv. protištátnym sprisahaneckým centrom na čele s Rudolfom Slánským, v rámci ktorého 3. decembra 1952 vo väznici na Pankráci v Prahe popravili aj československého ministra zahraničných vecí Vlada Clementisa, člena Výboru Matice slovenskej, podozrivého aj z tzv. buržoázneho nacionalizmu. Slovenských nacionalistov si zobral na starosť zničiť Viliam Široký, predseda Komunistickej strany Slovenska, podpredseda (po Gottwaldovej smrti predseda) československej vlády a súčasne minister zahraničných vecí, agent sovietskej NKVD a informátor Stalina.
Buržoázny nacionalizmus bol v rámci marxisticko-leninského učenia a politického života v komunistických krajinách považovaný za neprijateľnú platformu a nepriateľskú ideológiu, ktorá údajne stavala proti sebe národy a národnosti a podnecovala ich vzájomnú nenávisť. Korene odhaľovania tzv. slovenského buržoázneho nacionalizmu siahajú do prostredia maďarských komunistických špičiek. Na udalosti v Maďarsku zareagoval Viliam Široký (pôvodne Vilmos Széles), ktorého Matyás Rákosi, podobne ako už predtým 24. septembra 1948 samotného Stalina, „súdružsky“ upozornil na šesťdesiat slovenských nacionalistov v Komunistickej strane Slovenska. Tí vraj národnostnú politiku vykonávali v intenciách buržoázneho nacionalizmu, čo sa malo týkať najmä prenasledovania maďarskej menšiny v Československu.
- POHON
Štátna bezpečnosť na Slovensku začala sledovať, zatýkať a brutálne vyšetrovať tzv. buržoáznych nacionalistov. Rozbehla sa policajná mašinéria, podľa stredovekého mechanizmu známeho ako kladivo na čarodejnice, ktorú iniciovali a organizovali pod vedením Viliama Širokého stalinistickí dogmatici Karol Bacílek a Štefan Bašťovanský. Začali rozsiahle perzekvovanie národne uvedomelej komunistickej inteligencie, matičiarov a účastníkov Slovenského národného povstania. Pred sedemdesiatimi rokmi, 6. februára 1951, zaistili po vykonštruovanom obvinení Laca Novomeského, bývalého povereníka školstva a národnej osvety, predsedu Matice slovenskej, básnika a publicistu s renomé v ľavicovo orientovanej európskej kultúre. V rokoch 1951 až 1954 ho dlhodobo trýznili vo vyšetrovacej väzbe a „pripravovali“ spolu s desiatkami iných intelektuálov a matičiarov na teatrálne inscenované súdne procesy, v ktorých „urválkovskí“ prokurátori a sudcovia ako najväčšie mediálne hviezdy svojej doby likvidovali nevinných ľudí. Viliam Široký si takto v službách Moskvy, Budapešti a Prahy, huckaný Matyásom Rákosim a Mihályom Farkasom, známym z Rajkovho procesu, či Václavom Kopeckým, vybavoval aj osobné účty a animozity s Clementisom, Novomeským, so Šmidkem, s Husákom a inými „nacionalistami“.
- KONIEC NOVOMESKÉHO
Po zaistení Laca Novomeského počas jeho vyšetrovacej väzby komunistický režim v apríli 1954 prijal socialistický zákon o Matici slovenskej, ktorý jej značku a bibliotéku po zrušení predsedníckej funkcie, členskej základne, vedeckých odborov a osvetových pracovísk preniesol na Slovenskú národnú knižnicu. Akoby symbolicky práve v roku 1954 bývalého matičného predsedu Laca Novomeského nespravodlivo odsúdili na desať rokov ťažkého žalára, stratu občianskych práv a prepadnutie majetku. Takúto perzekúciu a ponižovanie Novomeský nezažil ani počas existencie prvej Slovenskej republiky. Internácia vo väznici v Ilave, kde bol v rokoch 1940 a 1942 dvakrát za kritiku ľudáckeho režimu „preventívne“ zavretý, mu musela pripadať ako rekreačné stredisko oproti surovej zaisťovacej väzbe, psychickému a fyzickému teroru, ktorého sa mu dostalo aj neskôr v povestnom „kriminále“ na Pankráci v Prahe. Tu bol len nedávno zavraždený jeho druh a matičný spolupracovník Vlado Clementis.
- NÁDEJ ZOMRELA
Občianska rehabilitácia tzv. slovenských buržoáznych nacionalistov sa odohrala až v rámci nástupu politického odmäku v Československu v šesťdesiatych rokoch. V decembri 1955 Laca Novomeského síce podmienečne prepustili a vo februári 1956 mu totalitný režim so sebe vlastným sarkazmom odpustil zvyšok trestu, ale občiansky ho rehabilitovali až v roku 1963 a v roku 1964 sa mohol z núteného pobytu v Prahe vrátiť domov na Slovensko. Počas obrodného procesu sa postavil na čelo obnovy matičného hnutia, aby si ho po dlhej odmlke na Valnom zhromaždení Matice slovenskej 10. augusta 1968 v Martine matičiari zvolili za staronového predsedu našej najstaršej a najvýznamnejšej celonárodnej kultúrnej ustanovizne. Laco Novomeský chcel v plnom rozsahu oživiť matičnú členskú základňu, vedeckú a osvetovú činnosť. O jedenásť dní, 21. augusta 1968, tieto plány rozdrvili pásy sovietskych tankov.
Pavol PARENIČKA – Foto: archív MS
Slovo o Slovensku
Matičiari si vo februári pripomenuli neblahé sedemdesiate výročie svojej histórie. Politické perzekúcie komunistického totalitného režimu v rámci boja proti slovenskému buržoáznemu nacionalizmu, ktoré boli sprevádzané represiami, zatknutiami, politickými procesmi a justičnými vraždami, neobišli ani Maticu slovenskú. Mnohí významní slovenskí intelektuáli skončili za mrežami, dokonca na povraze.
Vrchol útoku Štátnej bezpečnosti bol spečatený zatknutím predsedu Matice slovenskej Ladislava Novomeského vo februári 1951. Už pol roka predtým bol zbavený všetkých funkcií. V čase jeho vypočúvania obesili Vladimíra Clementisa, bývalého ministra zahraničných vecí a člena Výboru Matice slovenskej. Čistky organizovali predovšetkým českí marxistickí ideológovia, ktorí nenávideli Slovákov. „Tieto monsterprocesy majú na svedomí špičky Komunistickej strany Československa pod vedením Klementa Gottwalda, Antonína Zápotockého, Viliama Širokého, a zvlášť ministra kultúry Václava Kopeckého, ktorý mal ako hlavnú ideologickú úlohu likvidáciu Matice slovenskej,“ uviedol v tejto súvislosti predseda MS Marián Gešper pre médiá. Prenasledovanie matičiarov sa začalo už v roku 1947. Rozbuškou bolo Valné zhromaždenie Matice slovenskej na počesť sto päťdesiateho výročia narodenia prvého matičného predsedu a katolíckeho biskupa Štefana Moysesa. Po definitívnom ovládnutí Slovenska komunistami nasledovala likvidácia matičnej vedy a členského hnutia, zoštátnenie tlačiarne Neografia a personálne čistky. Matica prežívala po jej zakázaní maďarskými šovinistami vo vtedajšej uhorskej vláde v roku 1875 najťažšie obdobie novodobej histórie.
V demokratickej Slovenskej republike, o ktorej existenciu sa výrazne v rokoch 1991 ‒ 1992 zaslúžila aj Matica slovenská, sa opäť objavujú politické útoky proti nej. Jej predstaviteľov režim nazýva nacionalistami, neoľudákmi, panslávmi. Tretí sektor ju označuje za anachronizmus a štát jej priamo siahol na systém financovania. Činnosť Matice je v roku 2021 vážne oklieštená.
Nuž, klasik by povedal: História sa opakuje.
Maroš SMOLEC,
správca MS a šéfredaktor SNN
3 OTÁZKY pre Petra MULÍKA, historika Matice slovenskej
V roku 1951 v rámci procesov so slovenskými buržoáznymi nacionalistami boli perzekvovaní aj mnohí matičiari. Boli tieto štátne útoky aj útokmi na samotnú Maticu slovenskú?
- Termín buržoázny nacionalizmus je ideologicky vykonštruovaný. Na Slovensku ho použili proti komunistom, ktorí si uvedomovali, že v obnovenej ľudovodemokratickej ČSR je ohrozená slovenská národná identita. Obvinili ich, že nadraďujú záujmy vlastného národa nad záujmy robotníckej triedy. Podľa učenia marxizmu-leninizmu je rozhodujúca jeho triedna príslušnosť. Útoky v týchto procesoch neboli cielené priamo na Maticu slovenskú, ale prirodzene ju ako inštitúciu, ktorá má chrániť národ, postihli v takej miere, že zmenili celkom jej charakter.
Vtedajší predseda MS L. Novomeský skončil v cele. V. Clemetisa dokonca obesili. Väčšinou išlo o slovenských intelektuálov. Prečo prekážali komunistom práve tí?
- Súdne procesy na Slovensku súviseli so súdnym procesom s maďarským ministrom zahraničia Lászlóom Rajkom. Maďarský komunistický vodca M. Rákosi poslal K. Gottwaldovi zoznam osôb, ktorých mená sa objavili pri vypočúvaní Rajka. Zo slovenských funkcionárov v ňom figurovali Vladimír Clementis, Gustáv Husák, Laco Holdoš, Michal Falťan či Edo Friš. Paradoxne, tí, čo prenasledovali slovenských nacionalistov po roku 1945 boli obvinení z nacionalizmu.
Boli perzekúcie v päťdesiatych rokoch najzávažnejšími útokmi na MS v 20. storočí?
- Po roku 1945, ale najmä v rokoch 1948 ‒ 1953 komunistický režim uvažoval o dvoch možnostiach čo s Maticou: likvidácia Matice slovenskej alebo jej poštátnenie. Hoci už za prvej ČSR bola Matica vystavená otvoreným aj skrytým útokom, nikdy sa neocitla v stave, že stratí svoj pôvodný štatút nezávislej, verejnoprávnej inštitúcie postavenej na spolkovom základe. Vedenie Matice slovenskej na čele s J. Martákom bolo nútené spolupracovať s novým režimom na poštátnení Matice slovenskej, čo v konečnom dôsledku znamenalo likvidáciu jej nezávislosti a pôvodného poslania.
Zhováral sa Maroš SMOLEC
Foto: archív SNN
