Budovanie historického vedomia národa je dlhodobá úloha. Zaujímať sa o dejiny vlastného národa, o skutky jeho veľkých mužov, ochota byť so svojím národom v dobrom aj v zlom je možno prvá úloha, ktorú by si každý vlastenec mal pred seba postaviť. I ja som o svojom rodisku veľa nevedel. Ale mal som vždy ctižiadosť dozvedieť sa o ľuďoch, ktorí Zemianske Podhradie a susednú Bošácu formovali, ktorí mu dodávali punc originálneho miesta na zemi. Takto som sa ako novinár zoznámil aj s postavou generála Štefana Jurecha. Študoval v rokoch 1910 – 1915 na katolíckom gymnáziu v Nitre. Počas prvej svetovej vojny sa preukázal ako talentovaný vojak a dôstojník, keď bojoval na frontoch v Rumunsku, v Taliansku a vo Francúzsku. Už to mi bolo sympatické, že keď sa v roku 1918 ako mladý dôstojník vracal z prvej svetovej vojny, zhromaždil pri Kostole svätého Štefana vo Viedni vojakov z okolia Trenčína, zoradil ich do trojstupu a sám sa postavil na ich čelo a pochodoval s nimi domov. Po ceste spievali pesničky, keď sedeli niekde v jarku a jedli zvyšky proviantu, ktorý im zostal, diskutoval s nimi. Ako veliteľ sa už v mladosti naučil zaujímať sa o to, ako obyčajný slovenský vojak žije, čo si myslí, aj to, čo cíti. Mnohí si na peší pochod z Viedne do Trenčína spomínali azda po celý život...
V novej Česko-Slovenskej republike vyštudoval na najlepších vojenských školách, vzdelával sa aj vo Francúzsku. Stal sa vojenským a leteckým pridelencom, teda vojenským diplomatom v Budapešti. Jeho čas, aby ukázal svoje skutky pre Slovensko, prišiel po konštituovaní prvej Slovenskej republiky, keď sa po plukovníkovi Jánovi Ambrušovi, ktorý ušiel do Anglicka, stal veliteľom vzdušných zbraní Slovenskej republiky. Ako vysoký dôstojník pôsobil v roku 1942 ako veliteľ Rýchlej divízie a musel so slovenskými vojakmi odísť na východný front. Práve tam sa preukázali jeho charakterové kvality, lebo to bol opäť vynikajúci veliteľ, ktorý mal blízko k obyčajným vojakom a správal sa k nim aj počas ťažkej vojenskej služby v bojových podmienkach ako dobrý otec. Po roku pôsobenia na východnom fronte začala generála Štefana Jurecha podozrievať nemecká polícia pre jeho kontakty s veliteľmi Červenej armády. A naozaj, on ako veliteľ mal už pripravený prechod celej jednotky Slovenskej armády na ruskú stranu. Odvolali ho na Slovensko, kde nadviazal kontakty s generálom Jánom Golianom aj s dôstojníkom Ferjenčíkom a vzdelaní aj rozhľadení muži ho navrhovali za veliteľa pripravovaného Slovenského národného povstania. Tento návrh napokon vedenie povstaleckej Slovenskej národnej rady ako politický orgán pre prípravu povstania neschválilo.
Krátko po tom, ako vypuklo povstanie, generála Štefana Jurecha Nemci zatkli, odvliekli ho najskôr na Špilberk do Brna a odtiaľ spoločne s generálom Augustínom Malárom zo Starej Turej, ale aj s Imrichom Karvašom do zajateckého tábora Flossenberg pri Berlíne, kde ho odsúdili na smrť. Podľa výpovede známeho guvernéra Národnej banky Slovenska Imricha Karvaša, nechali generála Štefana Jurecha spávať nahého, aby zdecimovali jeho psychiku pred popravou. Takéto boli neľudské spôsoby, ktoré volili nemeckí nacisti pred smrťou tohto slovenského vlastenca. Generála Jurecha popravili 4. februára 1945 na prahu rodiacej sa slobody.
Na pamiatku padlých vo vojne pred základnou školou v Bošáci, kde sa 8. júna 1898 narodil, stojí pekný pomník, na ktorom je vyryté aj meno Štefana Jurecha. Jeho synovi Marcelovi Jurechovi, ktorý sa žiť na Slovensko vrátil z Kanady, sa spolu s priateľmi podarilo pomenovať hlavné námestie v Bošáci na Námestie generála Štefana Jurecha. Bošácu teraz v sobotu 14. júna 2014 pod záštitou starostu a generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky čaká odhalenie busty generála Štefana Jurecha. Takto sa spečatí navždy hold slovenskému hrdinovi a vlastencovi v Bošáckej doline. Aby potomkovia vedeli, akého skvelého rodáka dala Bošáca Slovensku!
Drahoslav MACHALA