Naša mediálna a politická scéna znovu ožila témou koncesionárskych poplatkov. Jednou z najsledovanejších udalostí na našej mediálnej scéne bola v druhej polovici minulého roku nesporne voľba nového generálneho riaditeľa RTVS, ktorým sa stal bývalý riaditeľ TASR Jaroslav Rezník. Keď jednotliví kandidáti na generálneho riaditeľa predstavovali poslancom svoje predstavy o ďalšom smerovaní nášho kľúčového verejnoprávneho média, nepatrila otázka koncesionárskych poplatkov medzi tie najdôležitejšie. Médiá venovali oveľa väčšiu pozornosť podpore jednotlivých koaličných či opozičných strán svojim favoritom. Ale ukázalo sa, že o peniaze, napokon ako vždy, ide „až v prvom rade“. Po novembri 1989 došlo v Slovenskej televízii, ako aj v Slovenskom rozhlase k zásadným zmenám. Najsledovanejšou zmenou však nebolo ani tak financovanie, v tom vládol chaos a rôzne čiastkové riešenia, keď sa prípad od prípadu poskytovali obom verejnoprávnym inštitúciám finančné injekcie. Čo však zaujímalo vtedajšiu mečiarovskú koalíciu a protimečiarovskú opozíciu najviac, to bol politický vplyv na vysielanie. Napokon to vyvrcholilo „internáciou“ prepustených promečiarovských redaktorov začiatkom roka 1999 na legendárnom dvadsiatomôsmom poschodí. Môžeme teda konštatovať, že finančné krytie verejnoprávnosti sa začalo systematicky riešiť až z nástupom 21. storočia.
■ ZÁSTRČKOVÝ ZÁKON
V deväťdesiatych rokoch upravoval koncesionárske poplatky pre STV a SRo novelizovaný zákon č. 212/1995 Z. z. Lenže s výberom peňazí to nebolo nijako slávne. Existovali výnimky na základe čestného prehlásenia a samotná evidencia platieb a následné vymáhanie nedoplatkov pokrivkávalo. Napokon obidve verejnoprávne médiá evidovali nevyplatené pohľadávky rádovo v desiatkach miliónov korún. Vtedajšie vedenie sa riešenie pokúsilo nájsť v zmluve so spoločnosťou BSP Lawyer Partners, a. s., ktorá dlžné pohľadávky prebrala a pustila sa do vymáhania. Zmluva bola podpísaná v septembri 2005 a už o pár týždňov sa začal mediálny poplach. Koncesionárom začali chodiť listy, kde boli vyčíslené ich nedoplatky a pripočítané poplatky z meškania, konkrétne päťtisíc Sk za každý začatý mesiac. Horibilné sumy, občas aj vyše stotisíc korún, rozbúrili verejnú mienku. Výsledkom bol napokon generálny pardon vo februári 2006. Medzitým na miesto generálnej riaditeľky SRo nastúpila Miloslava Zemková a STV viedol Richard Rybníček. Otázka koncesionárskych poplatkov ustúpila na chvíľku do pozadia, aby ju napokon v apríli 2008 vyriešil rezort kultúry na čele s Marekom Maďaričom. Do platnosti vstúpil zákon, ktorý stanovil, že poplatky za služby verejnoprávnych médií bude platiť každá domácnosť, ktorá odoberá elektrickú energiu. Verejnosť okamžite nazvala tento zákon „zástrčkový“ a ten platí dodnes.
■ PO DESIATICH ROKOCH
„To, čo predkladáme, má zachrániť systém verejnoprávneho vysielania v Slovenskej republike a dosiahnuť jeho lepší ekonomický výkon,“ uviedol v parlamentnom pléne Marek Maďarič v čase, keď „zástrčkový zákon“ vstúpil do platnosti. Dnes, desať rokov od jeho schválenia, sa otázka koncesionárskych poplatkov znova otvára. Šéf parlamentu Andrej Danko začína presadzovať návrh, aby sa úplne zrušili a výpadok sa nahradil financovaním štátom a neobmedzenou reklamou. Riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník pôvodne pri nástupe do funkcie tvrdil, že chce koncesie zachovať a postupom času aj zvýšiť. Ten čas zrejme dozrel, keďže sa pre médiá vyjadril, že vzhľadom na ekonomické podmienky je pôvodná výška poplatku 4,64 eura nízka a „nespravodlivá“ a predstavuje si jej zvýšenie na sedem eur. Podporu našiel aj u ministra kultúry Mareka Maďariča. Ten na adresu „zoštátnenia“ vyhlásil: „Zmeniť RTVS na štátnu televíziu s neobmedzenou reklamou by bol veľký krok späť. Zmenilo by to nielen samotný program RTVS smerom ku komerčnosti, ale vážne by to aj narušilo duálny systém vysielania, v ktorom je na reklame postavené financovanie súkromných televízií a rozhlasov. S takýmito úvahami sa ani trochu nestotožňujem.“
Jeho stranícky kolega Dušan Jarjabek dodáva: „Súčasné vedenie RTVS nešlo do projektu s tým, že to bude štátna televízia. Všetko je možné, ale opozícia by neuverila, že RTVS je nadstranícka. Ja presadzujem koncesie.“ Oproti tomu Jozef Viskupič z opozičnej strany OĽaNO má iný názor. „Rezník tvrdil, že je schopný udržať súčasný stav v RTVS. Sme za zrušenie poplatkov a zmluvy so štátom a naviazaní financovania na presné percento z HDP,“ povedal pre médiá a opozičná poslankyňa Jana Kiššová z SaS dodáva: „Viac reklamy v RTVS vnímame ako pokusy ťahať dodatočné zdroje z podnikateľského sektora, a tým zároveň oslabiť privátne televízie. SaS je za financovanie RTVS prostredníctvom štátneho rozpočtu.“
■ HĽADANIE VÝCHODISKA
Obyvatelia štátov západnej Európy vrátane Spojeného kráľovstva, Írska, Nemecka či Francúzska koncesionárske poplatky platia. Susedia z V4, Poľsko a Maďarsko išli cestou štátneho financovania. Slovenské médiá však majú, popravde, dosť nezávideniahodnú situáciu v celej tejto kauze. Časť takzvaných mienkotvorných denníkov začala bubnovať na poplach, že sa chystá „zoštátnenie“ našich verejnoprávnych médií a ich podriadenie politickým tlakom koalície. Dokonca do svojich konšpirácií zamontovali aj Maticu slovenskú, ktorá by z toho vraj mala profit. Zneisťuje ich však to, že proti zrušeniu poplatkov je minister kultúry z najsilnejšej koaličnej strany Smer. Jaroslav Rezník sa medzitým vyjadril, že napokon si vie predstaviť aj štátne financovanie, no stále dáva prednosť poplatkom. Samozrejme zvýšeným. Za tie sú aj komerčné televízie, ktorým nevonia, že by RTVS mala neobmedzený limit na reklamy. No a bežný divák či poslucháč vajatá. Na jednej strane by ušetril zhruba päťdesiatpäť eur ročne, na strane druhej má obavy z „direktívnej“ RTVS. Pritom nikde nie je napísané, aké zloženie bude mať budúca vláda. Zdá sa, že chvíľu ešte potrvajú mediálne tance a napokon ostanú koncesionárske poplatky. V akej výške, to je zatiaľ vo hviezdach.
Alexander Gocz – Foto: Anton PODSTRASKÝ