Centrálna banka ruší doterajšie obmedzujúce pravidlá

thumbnail

Súlad a solidarita rozpočtovej a menovej politiky v Únii pokračuje. Na sklonku minulého roka schválili národné parlamenty všetkých členských krajín Únie štátne rozpočty, ktoré im s rozličnou mierou výhrad odsúhlasila Európska komisia. Doteraz však nebol schválený viacročný európsky rozpočet na roky 2021 – 2027, ktorý na rozdiel od národných rozpočtov nesmie byť deficitný. Pôvodná predstava najvyšších predstaviteľov štátov Únie bola, že najviac peňazí z tohto rozpočtu pôjde na migračnú krízu, na boj proti klimatickým zmenám a budovanie digitálnej a zelenej spoločnosti. Túto predstavu premenila na črepy aktuálna pandémia nového koronavírusu...

Pôvodnou príčinou, prečo sa nepodarilo európsky rozpočet schváliť, boli rozpory medzi jeho čistými prispievateľmi, ktorí chcú platiť ako vždy menej, a Priateľmi politickej súdržnosti, kam patrí aj Slovensko, ktorí chcú  z neho dostať čo najviac. Pri spomínanom schvaľovaní štátnych rozpočtov však nikto nepredpokladal, že po skončení finančnej a dlhovej krízy nás zasiahne koronavírusová pandémia, ktorá ohrozuje verejné zdravie obyvateľov EÚ so zatiaľ netušenými negatívnymi následkami v zdravotnej, hospodárskej a sociálnej oblasti. Čo sa však dnes vie, že na ich vyriešenie bude spoločenstvo potrebovať obrovské masy peňazí, ktoré až na Nemecko a Holandsko ostatné členské štáty Únie na rezervných účtoch nemajú, a tak si budú musieť požičať.

ZÁCHRANNÉ ZÁSAHY

Slovenská ekonomika počítala, že v tomto roku si bude musieť požičať päť miliárd eur, pričom za prvé štyri mesiace si požičala už vyše štyri miliardy eur. V  porovnaní s ostanými štátmi Únie však patrí naše zadlženie medzi najnižšie, a preto sú nám medzinárodní investori ochotní požičať za úrok na hranici jedného percenta, hoci v predchádzajúcich rokoch sme si dokázali požičať aj za ešte nižší úrok. Nikto nepochybuje, že do konca roka si budeme požičiavať na „konto“ Covidu-19 ďalšie miliardy. Koľko to napokon bude, nezávisí len od času trvania a rozsahu nákazy, ale aj obnovenia dopytu po našich výrobkoch  a službách na zahraničných trhoch, keďže naša ekonomika patrí  medzi najviac otvorené na starom kontinente.

Nie sme na tom tak zle ako v Taliansku a Španielsku, ktoré už pred epidémiou patrili medzi najviac zadlžené členské štáty eurozóny a dnes zápasia s najväčším počtom nielen nakazených, ale aj zomretých, čo určite zatrasie ich domácou ekonomikou. Terajšej aj predchádzajúcej vláde sa podarilo epidemiologickými zásahmi zabrániť rozširovaniu nákazy medzi občanmi Slovenska. Pokiaľ ide o nakazených a počty úmrtí, tiež patríme k „najlepším“, teraz však nastáva čas, aby sme sa za pomoci ECB, ostatných medzinárodných finančných inštitúcií  a, samozrejme, fiškálnej politiky vlády pokúsili čo najskôr zmierňovať nielen negatívne následky koronavírusu, ale aj naštartovať hospodársky rast.

PANDEMICKÉ ŤAHY 

Hospodárenie s verejnými financiami reguluje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý pozná sankcie pri jeho nedodržiavaní. Tie sú dnes v podstate zdrapom papiera, keďže na tento rok sa odhaduje rozpočtový deficit takmer deväť percent HDP, čo je viac ako osemnásobok vlaňajšieho deficitu. Tento nárast bude spôsobený nielen nižšími príjmami do štátneho rozpočtu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, ale aj vyššími výdavkami na udržanie zamestnanosti, cash-flow podnikových financií, konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch, takisto aj zabezpečenia zdravotníckeho materiálu, a takto by sme mohli pokračovať. Doteraz sme boli zvyknutí, že všetko za nás v oblasti likvidity a solventnosti peňazí vyrieši ECB ako posledná záchranná inštitúcia. Terajšie nízke a záporné úroky ECB nie sú nijaký liek na spomínanú chorobu, a preto sa prezidentka ECB Christine Lagardeová rozhodla, že poskytne bankám vraj cieľové úverové peniaze v objeme okolo troch biliónov eur za úrok až mínus 0,75 percenta. Peniaze majú banky ponúknuť na konkrétne cieľové potreby domácností a živnostníkom na krytie ich úverových požiadaviek či ako zábezpeku na odložené splátky z ich úverov. ECB tiež zvyšuje objemy nákupov štátnych dlhopisov a navyše aj podnikových, čo doteraz nebolo, v objeme okolo jedného bilióna eur.

DLHOPIS V NEDOHĽADNE

Na vyriešenie negatívnych následkov koronavírusu si všetky členské krajiny EÚ požičiavajú obrovské sumy bez toho, aby vopred vedeli, čo ich tento „špás“ bude napokon stáť, a ako a dokedy ich zadlžené ekonomiky dokážu dlhy splatiť. Nepočujem to od našich vládnych predstaviteľov a prezidentka ECB iba vyzýva, aby zosúladili  rozpočtovú fiškálnu politiku s terajšou menovou politikou centrálnej banky a vytvorili rovnaké podmienky záchrany zamestnanosti a fungovania ich podnikov bez rozdielu formy podnikania. Na poslednom stretnutí ministrov financií eurozóny sa už podarilo schváliť päťsto miliárd eur  na podporu zdravotníckeho systému, zamestnancov a firiem, ktorými sa majú zmierniť negatívne ekonomické dosahy koronavírusu.

Taliansko a Španielsko navyše dostali možnosť okamžite čerpať dvestoštyridsať miliárd eur zo záchranného fondu eurozóny na ich zdravotné systémy, pričom platnosť úverových liniek sa končí po zastavení epidémie. Na garancie úverov zo  zdrojov Európskej investičnej banky sa schválilo dvesto miliárd eur a na kompenzáciu miezd zamestnancov s kratším pracovným úväzkom sto miliárd eur. Ministrom financií sa však nepodarilo opakovane dohodnúť emitovať spoločný európsky dlhopis za nižší úrok pre všetky členské krajiny eurozóny, čo sa pokladá za slabinu doterajšej úrovne spolupráce.

 Róbert HÖLCZ – Karikatúra Andrej MIŠANEK



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.