Lídri členských krajín sa na viacročnom európskom rozpočte nedohodli. Po vlaňajších personálnych zmenách na vedúcich postoch v Európskom parlamente, Európskej rade a Európskej komisii a tohtoročnom odchode Británie z EÚ sa podľa všetkého stane najviac diskutovanou európskou témou európsky rozpočet na roky 2021 až 2027. Jeho prvý návrh je ešte z dielne bývalej Európskej komisie, ktorá príjmovú a výdavkovú stránku vopred nekonzultovala. Aj preto sa rokovanie na februárovom mimoriadnom samite medzi najvyššími predstaviteľmi členských krajín EÚ skončilo bez dohody. Viacročný rámec európskeho rozpočtu musí byť schválený do konca tohto roka, v opačnom prípade sa na budúci rok bude postupovať podľa doteraz schváleného rozpočtu. Podľa predsedu Európskej rady Ch. Michela má európsky rozpočet hospodáriť s objemom niečo nad jedného bilióna eur, čo predstavuje 1,11 percenta HDP všetkých členských krajín Únie, a preto sa nedá od neho očakávať zásadný makroekonomický význam financovania potrieb Únie. S prvým návrhom rozpočtu však nesúhlasili jeho čistí prispievatelia, medzi ktorých patrila aj Británia, ani čistí príjemcovia z peňazí rozpočtu, kam doteraz patrilo aj Slovensko. Čo je teda príčinou, že najvyšší predstavitelia členských štátov EÚ nenašli spoločnú reč a navyše sa nedohodli ani na termíne ďalšej schôdzky o rozpočte?
■ ROZPOČTOVÉ ŠKRTY
Príjmovú stránku európskeho rozpočtu naplňujú príspevky od členských štátov Únie, z poplatkov za clá, ktoré platia nečlenské krajiny, a pokút nadnárodných spoločností v prípade porušenia pravidiel hospodárskych súťaží. Slovensko do rozpočtu doteraz platilo okolo sedemstošesťdesiat miliónov eur a po odchode Británie z EÚ budeme platiť viac. Doterajší čistí prispievatelia navrhujú do rozpočtu platiť menej, keď požadujú rabaty, zatiaľ čo čistí prijímatelia sa nebránia vyšším príspevkom za podmienky, že viac dostanú na doterajšiu kohéznu politiku, z ktorej sa financuje vyrovnávanie životnej úrovne v menej vyspelých regiónoch ich krajiny. Sem patrí aj financovanie diaľnic, železníc, ako aj potrieb poľnohospodárstva a slovenského vidieka. Pokiaľ ide o navrhované výdavky, vo financovaní kohéznych peňazí sú v doterajších návrhoch zásadné rozpory. Väčšina peňazí sa totiž má podľa predstav bohatších členských krajín použiť na financovanie centrálnych programov Únie, kam patrí boj proti klimatickým zmenám, tiež digitalizácia ekonomiky a ochrana schengenského priestoru proti migrantom.
■ POSTOJ ČR A SR
V prípade schválenia sporného návrhu by sme na Slovensku za celé rozpočtové sedemročné obdobie dostali o 3,4 miliardy eura menej, Česko o 5,7 miliardy menej, s čím slovenský a český premiér nesúhlasili. Z rozpočtu sa viac peňazí navrhuje tým členským štátom, ktoré sú zavalené narastajúcim počtom migrantov. Tých Slovensko ani Česko nechcú prijať z doteraz známych dôvodov. Ako to napokon dopadne, bude závisieť aj od spoločného postupu krajín Vyšehradskej štvorky, ktorá má po odchode Británie z Únie vyšší mocenský blok na presadenie svojich ekonomických záujmov. Čo však môže byť pre obe krajiny problém, je snaha ostatných presadiť do podmienok čerpanie európskych rozpočtových peňazí aj dodržiavanie princípov právneho štátu. Osobitným integračným problémom V4 je, že tri z nich naďalej v obchodnom styku používajú vlastnú menu, a teda ich centrálne banky majú vlastnú menovú politiku s kladnými úrokovými sadzbami, ktoré sú na približne rovnakej úrovni ako ich miera inflácie. Keďže inflácia je na Slovensku vyššia ako terajšie úrokové sadzby ECB, nám jej menová politika dlhodobo nevyhovuje. Pre Česku národnú banku je viac jej nezávislosť menovej politiky, najmä dnes v období klesajúcej ekonomiky, ako pre nás dôvody, pre ktoré sme do eurozóny vstúpili. Na jednej strane sa nám síce znížili transakčné náklady a tiež neriešime kurzové riziká, ale na druhej strane sa znehodnotili peniaze v bankách, zvýšili sa ceny nehnuteľností, a čo je najhoršie, narastá nám zadlženosť domácností i deficit verejných rozpočtov.
■ PRIORITY FINANCOVANIA
Na čerpanie peňazí pri európskom rozpočte bude mať vplyv aj rozširovanie Únie o ďalšie, najmä balkánske krajiny, ktoré sú chudobnejšie, čím sa Slovensko stane relatívne bohatšou členskou krajinou, a teda bude mať nárok na menšie objemy peňazí zo spoločného rozpočtu. Treba tiež povedať, že konečnú verziu európskeho rozpočtu musí schváliť nie Európska rada najvyšších predstaviteľov členských štátov Únie, ale európsky parlament. Ten sa už predbežne vyjadril, že rozpočet podporí len vtedy, keď bude na prospech občanov EÚ. Podľa vyjadrenia predsedu Európskej rady zatiaľ chýba na realizáciu zásadných programov okolo dvesto miliárd eur. Preto budeme právom zvedaví, k akým záverom dospeje budúci mimoriadny samit. Najvyšší predstavitelia členských krajín Únie teda odišli z tohto samitu bez dohody najmä preto, že majú rozdielne priority financovania európskeho rozpočtu. Naopak slovenský premiér ho pokladá za úspešný preto, že sa zatiaľ nepodarilo čistým prispievateľom rozpočtu presadiť ich rabaty, a preto budeme naďalej dostávať viac peňazí na nami požadovanú kohéznu politiku.
Róbert HÖLCZ - Foto: Európsky parlament