Chovy dojníc dramaticky klesajú a  ľudia strácajú prácu

thumbnail

Na trhoch agrárnych komodít je stav ako za čias finančnej krízy v roku 2008. Deje sa čosi veľmi zlé a vlády si to nevšímajú. Ceny poľnohospodárskej produkcie sa prepadávajú o desiatky percent. Program rozvoja vidieka je z pohľadu odborníkov program korupcie. Slovenské národné noviny na túto situáciu upozorňujú v rozhovore s agrárnym expertom Ing. Vladimírom CHOVANOM.

 

  • Náš rezort pôdohospodárstva akoby dlhodobo žil mimo reality. V družstvách majú odborníci predstavy o tom, ako dostať sektor z krízy, ich hlas však v „politickom“ nebi akosi nepočuť. Čím to je, hovorí politika iným jazykom ako prax?

Nemyslím si, že to je problém len pôdohospodárstva. Za posledných dvadsať rokov sa politické špičky vzdialili od odborného riadenia štátu vo všetkých odvetviach. Tomuto trendu napomohol aj vstup do EÚ, nariadenia EÚ valcujú záujmy jednotlivých štátov. Často sa mlčky prizeráme zavádzaniu pravidiel, o ktorých vieme, že nám hospodársky viac uškodia, ako pomôžu. Porevolučné pôdohospodárstvo nie je našou pýchou, nedokázali sme si udržať ani to dobré, čo v ňom bolo. V agrárnom sektore si biedny stav dnes uvedomujú viac bežní ľudia ako politici. Najmä pre nedostatok domácich potravín.

  • Kríza na trhu s mliekom akoby nikoho neznepokojovala. Médiá sú plné bulvárnych informácií o chvíľkových „senzáciách“, ale to, že pre život nevyhnutný rezort a jeho produkty, ako aj množstvo ľudí, čo sú od neho ekonomicky závislí, sú v kríze, to nezaujíma nikoho, veď v obchodoch je potravín dosť. Čo sa to s nami, kedysi takmer agrárnou veľmocou stalo?

chovan_titulka02Zrušenie kvót na výrobu mlieka bolo v Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ významnou udalosťou. Vo väčšine štátov sa na ňu aj patrične pripravovali. U nás v tom producenti a spracovatelia mlieka zostali sami. Verejnosti sa ľahšie predkladá informácia o zahraničnom investorovi, ktorý prinesie dvesto nových pracovných miest. Kto však dnes napíše o tom, že za posledných šesť mesiacov sa na Slovensku zrušilo dvadsaťpäť chovov dojníc a o prácu prišlo päťsto ľudí? A kto by analyzoval, prečo k tomu prišlo? Vo vyspelých európskych štátoch je to inak. Stavu na trhu s mliekom sa dlhodobo a systematicky venujú ekonómovia, bankári, politici aj spracovateľské firmy spolu s farmármi. Spoločne hľadajú riešenia. A nachádzajú ich. V inovácii produkcie, v modernizácii výroby  a v podpore odbytu.

  • Predpovedáte komoditnú krízu, varujete pred ňou. Opäť je to téma, ktorej sa nikto nevenuje, dôležitejšie je, či niekto nosí pištoľ, alebo nie. V čom nás takáto kríza môže zasiahnuť?

Kríza na trhoch agrárnych komodít tu už predsa je. V správe FAO zo 7. januára 2016 sa konštatuje, že ceny potravín a poľnohospodárskych komodít klesli v roku 2015 oproti roku 2014  takmer o dvadsať percent (presne o19,1 percenta)! Najväčší pokles zaznamenali mliečne výrobky, ktorých cena klesla oproti roku 2014 o 28,5 percenta. V tejto správe sa tiež konštatuje, že index cien potravín bol na tejto úrovni v rokoch 2008 – 2009. Tieto roky sú považované za hlavné roky ekonomickej krízy. A to ešte vo februári a v marci zaznamenávame ďalšie poklesy cien potravín na komoditných burzách. Dôvodom sú vysoké zásoby, nižšia celosvetová spotreba a očakávané vysoké úrody obilnín v Európe po priaznivej zime. Analytici z tohto prostredia predpokladajú, že kríza cien poľnohospodárskych komodít môže trvať aj niekoľko rokov. Pre finančne vyšťavených slovenských producentov to môže mať fatálne následky. Na kolísanie cien sú ekonomiky našich poľnohospodárov citlivé. Neustoja prepady cien v desiatkach percent.

  • Naznačili ste vplyv korupcie – môžete ten náznak trochu rozšíriť?

V poľnohospodárskej verejnosti to nie je náznak, ale každodenná realita. Za posledné štyri roky sa poľnohospodári nevedia dostať k investičným projektom z Programu rozvoja vidieka na základe transparentných pravidiel. Rozhodujúcu väčšinu bodov pri posudzovaní projektov majú v rukách externí hodnotitelia projektov. Ak poľnohospodár nemá väzbu na niektorú z „poradenských“ firiem, nemôže uspieť. Nemusíme si klásť otázku, či je to zadarmo.

  • Sektor pôdohospodárstva sa správa akosi čudne, akoby nemal záujem zamestnávať ľudí, skôr ich z tejto oblasti vyháňa. Pritom – sú odhady, že by mohol priniesť desaťtisíce pracovných miest...

Nové pracovné miesta by poľnohospodárstvo mohlo priniesť. Len to by museli byť efektívne tie druhy poľnohospodárskej výroby, ktoré vyžadujú vyššiu potrebu pracovnej sily. Produkcia zeleniny, ovocia, živočíšna výroba. Politici len konštatujú, že by sa u nás dali vytvoriť tisícky pracovných miest, ale pritom sa mlčky prizerajú, ako ďalšie stovky a tisíce zanikajú. A nechcelo by to veľa – len počúvať poľnohospodárov a potravinárov. Veď tí sústavne upozorňujú na reálne problémy a vecne argumentujú, ale pre koho a komu?

  • Vlastníctvo pôdy je tiež zaujímavý fenomén. Málokto dnes hospodári na vlastnej pôde. Je to signál, že s pôdou sa dá dobre a najmä bez akejkoľvek práce na nej obchodovať?

Na Slovensku dnes deväťdesiat percent podnikateľov hospodári na prenajatej pôde. To je varovný signál. Ak si to rozmeníme na drobné, tak za dvadsaťpäť rokov si z poľnohospodárov bolo schopných obstarať vlastnú pôdu len desať percent! Aj dnes vidno, že tí, ktorí sa venujú intenzívnej poľnohospodárskej výrobe, vrátane živočíšnej výroby, majú malú šancu alokovať zdroje na nákup pôdy. Najlepšie hospodárske výsledky dosahujú takí podnikatelia, ktorí robia najjednoduchšiu poľnohospodársku výrobu a zamestnávajú najmenej ľudí. Tí si paradoxne môžu dovoliť do pôdy najviac investovať. Ale najväčší záujem o poľnohospodársku pôdu je od investorov z prostredia mimo poľnohospodárstva. Najmä od finančných skupín. Dnes sú peniaze historicky najlacnejšie a oni v tom vidia veľkú príležitosť na slušný zisk. Najhoršie pre stabilitu a rozvoj odvetvia je, že sa potenciálni záujemcovia o poľnohospodárske podnikanie nevedia dostať ani k malým výmerám pôdy potrebným na naštartovanie poľnohospodárskej výroby. Ani takej výroby, ktorá má vysokú pridanú hodnotu a vytvára zamestnanosť.

Zhováral sa Ivan BROŽÍK – Ilustračné foto: archív SNN a Emil SEMANCO



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.