Čierna madona získala Silver Fisch

thumbnail

Dokument Bernadety Tokárovej s prvenstvom z festivalu Mirabile Dictu v Ríme. Vo svetových agentúrach sa objavila správa o nominácii slovenského dokumentárneho filmu Čierna madona v kategórii Najlepší dokumentárny film na prestížnom filmovom festivale Mirabile Dictu v Ríme. Oslovili sme preto dramaturga tohto filmového projektu Kristiána BEZÁKA, ktorý je ako tvorca podpísaný  pod najvýraznejšími dokumentárnymi dielami slovenského filmu a slovenskej televízie o slovenských dejinách, kresťanskej civilizácii na našom území ‒ dielami, ktoré sa stali trvalou hodnotou ‒, aby nám priblížil túto mimoriadnu udalosť.

  • Dokumentárny film Čierna madona z produkcie RTVS získal Cenu Silver Fish za najlepší dokumentárny film na medzinárodnom festivale v Ríme. Ako ste túto skutočnosť prijali a ako to prijalo vaše tvorivé prostredie?

Správa, že náš dokumentárny film Čierna madona, ktorý režírovala Bernadeta Tokárová, medzinárodná komisia vybrala medzi tri najlepšie dokumentárne filmy z celého sveta, nás všetkých, čo sme sa na filme podieľali, príjemne prekvapila. Radosť máme aj zo skutočnosti, že je to jediný európsky film, ktorý na tohtoročnom festivale komisia zaradila medzi tri dokumenty z celého sveta. Medzi prvými gratulantmi bol generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník, ktorého táto skutočnosť rovnako potešila. Ďalšími nominovanými dokumentárnymi filmami do záverečnej súťaže sú  The Opium War  z Mjanmarska a Monumental Journey z USA.

Výsledok  nominácií oznámili v Paláci Cardinal Cesi v Ríme, na slávnosť dostali pozvanie aj tvorcovia z RTVS. Na slávnostnom večeri sa okrem režisérky a dramaturga zúčastnia aj  Ján Jurga, výkonný produkčný, Igor Leicht, kameraman filmu, a  Zoltán Horváth, osvetľovač a fotograf. Sú to obetaví a odborne zdatní spolupracovníci, ktorí sa už pravidelne zúčastňujú na výrobe našich reprezentačných diel a bez ktorých by naša práca na filme bola oveľa ťažšia. Chýbať nám bude dôstojný pán Martin Kramara,  ktorého účasť na realizácii filmu bola významná. Mimo toho, že nás sprevádzal po Taliansku, spravil vynikajúci preklad do taliančiny a sám v perfektnej taliančine nahovoril komentár k  filmu, čo určite dopomohlo k nominácii filmu do súťaže.

  • O aký festival, o akú cenu ide a podľa akých kritérií sa vyberajú dokumenty?

Názov filmového festivalu je Mirabile Dictu (Wonderful to Relate). Je to Medzinárodný katolícky filmový festival pod záštitou Pápežskej rady pre kultúru, ktorý prezentuje filmy so všeobecnými morálnymi hodnotami a s pozitívnymi modelmi. Od roka 2010 sa každoročne koná v Ríme.

Ceny sú udeľované za najlepší hraný film, najlepší krátky film, najlepší dokumentárny film, najlepšieho režiséra, najlepšieho herca/herečku a cena udeľovaná výrobcovi. Okrem toho budú udelené dve ďalšie špeciálne ceny. Nadácia Capax Dei Foundation udelí ocenenie za  Najvýznamnejšiu katolícku tému v záverečnej súťaži a cenu za  Celoživotné ocenenie práce v oblasti filmu. Súťažné filmy pochádzajú z celého sveta. Tento rok sa do výberu dostali filmy z  Európy, USA, Južnej Ameriky a Ázie.

Festival Mirabile Dictu založila v roku 2010 producentka, režisérka, vydavateľka a dnes prezidentka festivalu Liana Marabiniová so zámerom venovať priestor filmárom, producentom, dokumentárnym filmom, televíznym seriálom, krátkym filmom a programom, ktoré podporujú všeobecné morálne hodnoty a pozitívne modely. Duchom festivalu Mirabile Dictu je priateľstvo a univerzálna spolupráca. Cieľom je zdôrazniť výzvy rozvoja filmového priemyslu. Výber je medzinárodný, zahŕňa filmy z rôznych krajín vrátane nekatolíckych krajín. Víťazom porota udelí cenu Striebornú rybu, čo je symbol kresťanstva

  • Aké zastúpenie mali doteraz diela slovenských autorov v týchto nomináciách?

Nepoznám nijakého slovenského filmového tvorcu, ktorého film by porota festivalu vybrala do súťaže festivalu. Prvým slovenským dokumentárnym filmom, ktorý medzinárodnú porotu zaujal, je práve film režisérky Bernadety Tokárovej Čierna madona.

  • Čo vás a vašich spolupracovníkov motivovalo na tvorbu nominovaného diela?

Najväčšou motiváciou pre mňa osobne bolo odkryť symboliku Čiernej madony v náboženskom, národnom a medzinárodnom kontexte. Ako dramaturg filmu som na to dbal. Málokto vie, že Čierna madona je pre nás symbolom víťazstva nad Osmanmi v 17. storočí, ktorí drancovali, znásilňovali,  vraždili a do otroctva brali tisíce Slovákov. Žiaľ, bolo to aj s podporou našich ľudí, ktorí s nimi kolaborovali. Bolo pre mňa prekvapením, keď výročie porážky Turkov pri Viedni v roku 1683 sme odignorovali, a pritom išlo o záchranu významnej časti Európy s jej niekoľkotisícročnou kultúrou. Dokumentárny film Čierna madona vychádza aj z tejto historickej skutočnosti.

  • Ste podpísaný aj pod najnovším filmom o Andrejovi Hlinkovi, ktorý vznikol pri príležitosti storočnice vzniku čs. štátu. Ako sa rodila táto snímka a ako vnímate ohlas odbornej a laickej verejnosti; vyčerpala sa podľa vás týmto dokumentom táto téma?

V roku 2016 navrhla pani Bernadeta Tokárová súbeh na dokumentárny film o Andrejovi Hlinkovi k jeho osemdesiatemu výročiu smrti, keďže pri výročí jeho narodenia sa nič nedialo. Súbeh sa vyhlásil na rok 2017. Prihlásili sa doň traja autori. Programová rada prijala dva námety. Jeden pod názvom Andrej Hlinka ‒ otec národa? A druhý pod názvom Hlinka. Dokumentárny film Hlinka pripravil mladý talentovaný režisér Matúš Demko (scenár a réžia) a ja som bol jeho dramaturg. Film nám odvysielali na výročie Martinskej deklarácie 30. novembra 2018 oproti galaprogramu Slovensko v srdci  na Jednotke. Film aj za týchto podmienok získal obdivuhodný počet divákov. Film Andrej Hlinka ‒ otec národa?, ktorý s našou redakciou nijako nesúvisí, odvysielali na sté výročie vzniku ČSR v nedeľu 28. októbra 2018. Nemyslím si, že téma Andrej Hlinka je vyčerpaná. O Hlinkovi vieme toho veľmi málo aj po odvysielaní týchto dvoch filmov. Hlinka by si zaslúžil skutočný dokumentárny film ‒ profesionálne a odborne vybavený.

  • RTVS pripravuje dokument Proglas. Ste súčasťou kolektívu navrhovateľov, ako aj realizátorov. Aký rozsiahly je tento projekt, čo je jeho kľúčovým zameraním, čo máme od neho čakať, ako a kde ho budete pripravovať a kedy ho predstavíte verejnosti?

Chceli by sme na pozadí  dramatického osudu a v kontexte doby sprístupniť súčasnému divákovi obsah tisícročnej literárnej pamiatky a jej celospoločenský význam pre našich predkov, osobnosť a myslenie jej autora Konštantína  Filozofa, staroslovenský  jazyk a hlaholské písmo, v ktorom bola pôvodne napísaná a určená pre Slovenov ‒  starých Slovákov. Vyzdvihnúť všeobecnú platnosť múdrosti v Proglase a jeho živý aktuálny odkaz pre dnešok. Chceme zároveň poukázať na starobylosť a kultúrnu vyspelosť nášho národa v 9. storočí a na to, že staroslovenské písmo vytvorené Konštantínom Filozofom na našom území, ktorým bol napísaný aj Proglas,  je kolískou zrodu nielen slovenskej, ale aj slovanskej písomnosti vôbec. Zvýšiť vedomie o tom, že sme sa ako prví zo slovanských národov zaradili medzi kultúrne civilizované národy sveta, že u nás vzišla vzdelanosť vďaka Konštantínovi Filozofovi ‒ sv. Cyrilovi a sv. Metodovi, a od nás sa šírila k ostatným Slovanom prostredníctvom ich žiakov. Odkaz Proglasu je, prekvapivo, nesmierne aktuálny aj pre dnešok. Posolstvom programu je aj vzatie si ponaučenia z minulosti, pretože v básni Konštantín Filozof varuje pred vládou cudzích a dobytčím životom bez duchovnej gramotnosti, ktorá človeka robí slepým, hluchým, bez vlastného úsudku ‒ teda ľahšie ovládateľným. Predstavením nezastupiteľnej úlohy starých Slovákov, ktorú zohrali v najstarších dejinách, chceme posilniť národnú hrdosť a  vedomie, že na budovaní kultúrnej civilizovanej Európy sme sa podieľali ako prví zo Slovanov.

Výrobu dokumentárneho filmu Proglas schválila Programová rada RTVS s podporou generálneho riaditeľa Jaroslava Rezníka a programového riaditeľa Mareka Ťapáka. Do samotnej realizácie vstúpime s podporou producenta Jána Opartyho a Rady pre vzdelanie a kultúru s podporou biskupa Františka Rábeka. Dokumentárny film by mal mať premiéru v rámci Roka kresťanskej kultúry 2020 na sviatok sv. Cyrila a Metoda.

Zhováral sa Dušan D. KERNÝ ‒ Foto: archív K. B. a RTVS