Hitlerov plán Barbarossa: blitzkrieg proti Rusku sa začal útokom na Brestskú pevnosť. Pred osemdesiatimi rokmi 22. júna 1941 nadránom zaútočilo sto divízií Wehrmachtu proti štyridsiatim divíziám Červenej armády, ktoré mali brániť hranice Sovietskeho zväzu. Ďalšie sovietske jednotky boli na ceste, ale museli prekonať ešte stovky kilometrov z vnútrozemia. Začala sa Hitlerova blesková vojna, ktorá mala trvať len niekoľko týždňov. Napokon to bolo pre ľudstvo najtragickejších šesť rokov a jeden deň...
Okolo štvrť na sedem ráno dve desiatky nemeckých bombardérov z výšky okolo dvetisíc metrov zhodili bomby na letisko v Kyjeve. Ľudia v centre mesta si mysleli, že ide o cvičenie Kyjevského vojenského okruhu. V mestskom cirkuse predstavil svoj nový program džezový orchester Eda Roznera a v kinách premietali úspešný film o sovietskych letcoch Piaty oceán. Na 17. hodinu bolo naplánované otvorenie nového futbalového štadióna Dynama Kyjev, ktoré na jeho trávniku malo odohrať priateľský zápas s moskovským Spartakom. Ten sa už nezačal.
■ DEŇ PRED...
V brestskej Zarji vychádza kurzívka od absolventky miestnej 15. strednej školy Eleny Puzyrevovej. „Budem inžinierka,“ vyznáva sa stredoškoláčka zo svojej životnej túžby a k dievčenským nádejam pridáva do rojčivých riadkov ďalšie sny.
Tej júnovej noci nedosnívala. Ráno, ktoré sa znenazdajky začalo ohnivým svitaním, nadlho zmenilo jej zámery a predsavzatia. V húfiku utečencov spolu s matkou a bratom smerovala na východ. Jej otec Michail Ivanovič Puzyrev, veliteľ 62. oddielu obrancov mesta, v tom čase už po niekoľkýkrát odrážal útok úderných skupín Wehrmachtu. Po ústupových bojoch velil jednotkám aj na iných frontoch. Padol pri Stalingrade...
V piatok predpoludním tanečný krúžok 1. základnej školy vystupoval v Parku kultúry a oddychu. Títo žiaci a ich rovesníci z celej oblasti mali 22. júna 1941 otvárať Krajský festival záujmovej činnosti. Na večer pozývali plagáty obyvateľov na jedno z pohostinských predstavení Štátneho divadla Bieloruskej SSR, ktoré do Brestu zavítalo s Hervého operetou Mamzelle Nitouche, plnej ľúbosti a citu. V kinách premietali nové filmy Chlapec z tajgy a Pieseň o láske.
Vojak Vasilij Petrovič Vavilov písal v Brestskej pevnosti list domov. Posledný...
„Zdravím Vás, drahí rodičia, otec, mama... Ak sa stane, že ma zrazí vražedná nepriateľská guľka, chcem zomrieť hrdo ako komsomolec.“
Vasia zahynul o niekoľko hodín pri obrane východného fortu citadely. Trojrohý lístok poskladal a hodil do vojenskej pošty aj vojak Vladimír Abyzov: „Pozdravujem, Tvoj ľúbiaci Voloďa.“ Komu bol asi určený?
■ SOBOTA 21. JÚNA 1941
Nemecké lietadlá narušili vzdušný priestor pri dedinách Nepli a Miťky. Aj nad Brestskou pevnosťou krúžil nepriateľský prieskumník. Pri jednom z preletov vypálil nemecký pilot dávku z guľometu na sovietskych vojakov. Zranil podporučíka Vasilija Zajceva.
V úseku 12. pohraničného oddielu začalo horieť ražné pole. Pohraničníci oheň uhasili, ale o hodinu požiar vzbĺkol opäť. Pri jeho likvidácii vojaci zadržali dvoch neznámych mužov, ktorí sa ukrývali v obilí.
Diverzné akcie pokračovali celú noc. Agenti prerušili dodávku elektriny a telefonické spojenie. Od polnoci začali do štábu prichádzať správy, že sa nepriateľské tanky a nemecké vojská zjavujú v bezprostrednej blízkosti štátnej hranice.
O druhej v noci 22. júna v priestore 2. pohraničného oddielu pri dedine Novoselky prešiel z protiľahlej strany miestny občan Josif Maximovič Budzinskij a oznámil, že vojnové akcie proti Sovietskemu zväzu sa začnú o štvrtej hodine.
■ PLÁN BARBAROSSA
Direktíva č. 21 hlavného štábu ozbrojených síl Nemecka z 18. decembra 1940 podpísaná Adolfom Hitlerom: „Masa ruského pozemného vojska, situovaná v západnom Rusku, musí byť zničená odvážnymi operáciami a prienikmi tankových klinov do hĺbky obrany nepriateľa. Ústupu bojaschopných jednotiek do hĺbky ruského priestoru sa musí zabrániť...“
Ďalšia stránka krvavej kroniky ľudstva z druhej svetovej vojny.
O tretej hodine a pätnástej minúte zahrmeli superťažké kanóny Carl a Torr. Do červených tehlových múrov citadely na Bugu sa zaryli betónovoprierazné strely s ničivou hmotnosťou 1250 až 2200 kilogramov. Rozžeravili sa hlavne diel, besneli mínomety, štekali samopaly útočníkov. Nebo nad Brestom zakryli perute 1670 lietadiel s hákovými krížmi. Ťažké bomby s hmotnosťou až 1800 kilogramov zmiešali vodu a zem, hlinu a ľudí. Telá mŕtvych a ranených červenoarmejcov pochovávali rozvalinami stien. Múrmi pevnosti otriasalo hrozné slovo vojna. Vojna, vojna, vojna niesli vlny rieky strašidelnú ozvenu...
„Ja, pevnosť, bojujem?“ znie do éteru bez šifry. Posledný rádiogram.
„Umrieme, ale sa nevzdáme!“ vyškriabe ktosi bodákom do omietky začiernenej od ohňa. „Padneme, ale neodídeme...“
Tanky, plameňomety, slzný plyn. Plamene, olovo a smäd. Vodárenská nádrž je zničená. Nemci svetlometmi osvetľujú brehy rieky, aby sa červenoarmejci nedostali k vode. Zásoby jedla majú, ale koľko možno vydržať bez vody?
■ DEŇ VOJNY
Prvý z mnohých dní 45. pešej divízie Wehrmachtu pod velením Fritza Schliepera. Ostatné nemecké armádne zväzy sú už kdesi pri Smolensku, tristo kilometrov na východ. Tu na samej hranici pri Bugu sa mali Nemci zdržať maximálne dva týždne. Z rozbitej pevnosti sa ozýva streľba jej obrancov ešte v novembri. Keď sa minie munícia, na rad prídu lopatky, bodáky aj opasky...
Stovky bezpríkladných hrdinstiev, vojenskej odvahy, lásky k vlasti a životu.
Velebné, posvätné ticho. Smutné vŕby spúšťajú konáre do ramien Muchavca a Bugu, akoby nimi chceli nasať vodu, o ktorú sa tu tak úporne bojovalo. Chceli ju ranení, aj živí. Vojaci i matky s deťmi. Znamenala život, prinášala smrť.
Pevnosť bránilo okolo tritisícpäťsto červenoarmejcov, ale ostalo tu aj tristo žien a detí, čo nestihli evakuovať. Zemný val východného opevnenia sa fašistom nepodarilo dobyť ani po mesiaci. Tu bojoval posledný z jeho obrancov major Piotr Michajlovič Gavrilov. Do krajnosti vyčerpaný a zoslabnutý, niekoľko ráz ranený hodil posledný granát na útočiacich Nemcov na tridsiaty druhý deň po tom krutom svitaní...
■ BETÓNOVÁ HVIEZDA
Stojíme pod monumentálnou päťcípou hviezdou vyformovanou v ohromnom betónovom bloku vstupnej časti súčasného múzea pevnosti – hrdinu ako symbolu nepokoriteľnosti tých, čo ju bránili. Z reproduktorov hrmí artiléria, svištia strely, hučí aviácia, dunia výbuchy. A... ticho. Potom prehovorí Levitan. Ten jeho hlas. Znel z ampliónov v ťažkých chvíľach, dvíhal do útoku, oznamoval porážky aj víťazstvá, vracal sily, vieru. Zrazu vstupnú bránu do memoriálneho komplexu zaplní chorál: Vstavaj, strana ogromnaja, vstavaj na smertnyj boj...
Vyprevádza nás na centrálny ostrov k hrdinskej citadele, na štyri štvorcové kilometre územia, kam každú minútu dopadli štyri tisícky granátov a mín. Okolo sa rozprestiera prstencová dvojposchodová kasáreň a valy s dĺžkou bezmála šesť a pol kilometra. Pred nimi sa ježia vysunuté obranné predmostia – Kobrinské, Volyňské, Terespoľské. Päťsto kazemát, v ktorých sa desaťnásobnej presile bránila pohraničná garnizóna.
Dominantná Cholmská brána, prederavená od striel, kde fašisti zastrelili plukovného komisára Jefima Mojsejeviča Fomina – bol Žid a viedol vojakov do prvého úspešného protiútoku. Lenže o nerovnom boji tu rozpráva každý kameň. Pevnosť hrdina, citadela, cit a delá...
Bug je pokojný. Už dávno sa z jeho vôd stratila krvavá pena. S nemou výčitkou hľadí na jeho vlny monumentálny kamenný vojak, ktorý v poslednom úniku síl naťahuje k vode ruku s prilbou... Smäd.
Kráčame po červených kvádroch popri ruinách Bieleho zámku k masívnemu bloku železobetónu. Z hĺbky jeho tridsiatich metrov vystupuje tvár vojaka. Je v nej všetko, čo môže na obličaj človeka vtlačiť vojna.
Večný oheň. Stometrový titánový obelisk – symbol večnej slávy. Pred ním na granitových doskách osemstopäťdesiat mien. Prach známych i neznámych. Tisícky kvetov, ktoré tu prinášajú zástupy ľudí v každom ročnom období.
V noci tu horia tisícky farebných svetiel.
Cez deň tu zapaľujú srdcia.
Taký je Brest – pevnosť hrdina!
Emil SEMANCO ‒ Foto: archív autora