Zázrak maľby geniálneho umelca z Ivančíc
O nijakom maliarovi a nijakej kolekcii diel v susednom Česku sa toľko nepíše a nehovorí ako o dvadsiatich veľkoformátových obrazoch Alfonsa Muchu, ktoré namaľoval v rokoch 1910 – 1928 ako apoteózu Slovanstva. Sedem najväčších diel Slovanskej epopeje má rozmery vyše šesť krát osem metrov. A všetky predstavujú plochu 650 štvorcových metrov...
Aby na nich mohol maliar po návrate do Česka pracovať, dal si vyrobiť špeciálnu plošinu (aj tá je muzeálny exponát na zámku v Moravskom Krumlove) a prenajal si s finančnou podporou amerického priemyselníka Charlesa R. Cranea pri Plzni časť zámku Zbiroh. V tomto nezvyčajnom ateliéri pracoval na zhmotnení svojho umeleckého sna aj s pomocou svojich dvoch detí plných osemnásť rokov. Jirku a Jaroslavu stvárnil v obraze Prísaha Omladiny pod slovanskou lipou (1926, 390 x 590 cm), ktorý za života umelca nebol vystavený ani pri uvedení celého cyklu v roku 1928 pri oslavách desiateho výročia vzniku ČSR v práve dobudovanom pražskom Veľtržnom paláci. Zrejme preto, že dve postavy na ňom sú namaľované iba vaječnou temperou a chýba im konečné dotvorenie olejom...
Stálu pozornosť médií a aj verejnosti vyvoláva nielen majstrovstvo Slovanskej epopeje a genialita tvorcu, ktorý sa do dejín umenia zapísal epochálnym vplyvom pomenovaným po ňom Le style Mucha, nekonečné majetkovo-právne pokonávky, spory inštitúcií o nesplnenie umelcovej vôle zo závetu (kde od mesta Praha požadoval za darovanie diel samostatnú galériu na cyklus, čo sa doteraz nesplnilo!), dedičské nároky príbuzných a napokon i dramatické osudy diel aj ich pôvodcu, ktorý ako jeden z prvých českých umelcov a vlastencov skončil vo vyšetrovniach gestapa, odkiaľ sa s trvalými zdravotnými následkami, so zničujúcou pľúcnou infekciou a s ďalšími nedokončenými tvorivými plánmi priblížil k večnosti. Pobral sa do nej 14. júla 1939. Pochovali ho na vyšehradskom Slavíne.
Mňa v zámockej expozícii v Moravskom Krumlove uchvátilo plátno Zavedenie slovanskej liturgie na Veľkej Morave – Chváľte Boha rodným jazykom (1912, 610 x 810 cm). Scéna pred bránami Velehradu s biskupom Metodom, aj keď sa mi celkom nevidelo označenie, že to bolo hlavné mesto Slovanov...
V ivančickom rodisku (*1860) hrdo ukazujú v kostole monogram, ktorý talentovaný chlapec vyryl do chrámovej lavice... Bol zručný a všestranne nadaný, ale na pražskú akadémiu ho nevzali vraj pre nedostatok talentu. Preto vo Viedni maľoval divadelné kulisy, kým gróf KarlaKhuen-Belassi nadšený freskami, ktoré mu namaľoval do zámku, nesiahol do vrecka a neposlal Muchu študovať na akadémiu do Mníchova. Jeho hviezda vyšla z večera na ráno, keď slávnej francúzskej herečke Sarah Bernhardtovej vytvoril na Vianoce v roku 1894 plagát k Sardouovej melodráme Gismonda... Všetko ostatné je už ako sen. Spoločný ateliér s Paulom Gauguinom ‒ jagavá umelecká celebrita ‒ svetová výstava v Paríži 1900 celá v duchu L´art nouveau, v šate secesie, v štýle, ktorý pokrstil...
Emil SEMANCO
Foto: Tereza JONÁŠOVÁ