Chorvátsky advent v znamení predvolebnej kampane
Predvianočný adventný čas v Chorvátsku zdramatizuje predvolebná kampaň, ktorá sa oficiálne začala 4. decembra. Chorváti si 22. decembra budú po siedmy raz od získania nezávislosti voliť svojho prezidenta. Vyberať si budú spomedzi jedenástich kandidátov. Nech sa víťazom stane hociktorý z nich, je viac než isté, že všeobecný pocit frustrácie v chorvátskej spoločnosti to výraznejšie neovplyvní. Chorvátsko vstupuje do predvolebnej kampane v období všeobecne rozšíreného pocitu stagnácie, ktorú odráža nelichotivá ekonomická situácia. Podľa denníka Slobodna Dalmacija sa v Chorvátsku viac než milión osôb nachádza na pokraji biedy. Sociálna a ekonomická situácia má svoj dosah aj na zlé demografické ukazovatele. Rodí sa málo detí, mladí masovo odchádzajú za štúdiom a prácou na Západ a dediny v Slavónii, Like či Zagorji vymierajú, pričom podľa niektorých zrejme nadsadených odhadov Chorvátsko najmä vinou vysťahovalectva oproti oficiálnym číslam stratilo až milión obyvateľov, čiže reálne by teraz krajinu malo obývať len 3,5 milióna ľudí. Nespokojnosť vládne aj v školstve, o čom svedčia momentálne štrajky učiteľov. Spoločenská situácia sa odráža na badateľnom pozvoľnom poklese popularity vedúcej sily chorvátskej vládnej koalície ‒ konzervatívneho Chorvátskeho demokratického spoločenstva (Hrvatska demokratska zajednica – HDZ).
■ FAVORITI VOLIEB
Spomedzi jedenástich kandidátov do bitky o Pantovčak (sídlo chorvátskych prezidentov) vchádza trojica najvážnejších pretendentov, ktorí majú podľa prieskumov verejnej mienky najväčšiu šancu na postup do druhého kola. Napriek postupnému poklesu preferencií je stále papierovo najväčším favoritom dosluhujúca aktuálna prezidentka Kolinda Grabarová-Kitarovićová, ktorá kandiduje s podporou svojej materskej strany HDZ. Jej najsilnejším protivníkom je kandidát ľavice, združenej okolo Sociálno-demokratickej strany (Socijal demokratska partija – SDP), niekdajší premiér Zoran Milanović, ktorý sa po troch rokoch vracia do politiky. Systém „duopolu“, teda dvoch monopolných súperiacich strán HDZ a SDP, respektíve súboj národno-konzervatívnej pravice a liberálnej ľavice, ktorý sa v Chorvátsku od obnovenia jeho nezávislosti vyprofiloval, bude v týchto prezidentských voľbách vážne konfrontovaný s novou výzvou. Je ním tretí výrazný kandidát reprezentujúci protestný hlas nespokojných voličov na pravo od HDZ a jeho prezidentskej kandidátky. Populárny folkový spevák Miroslav Škoro môže vážnym spôsobom ohroziť ašpirácie dvoch vyššie spomínaných formálnych favoritov volieb. Jeho postavenie a vyhliadky sú však veľmi špecifické. Ako ukazujú sondáže verejnej mienky i komentáre analytikov, Škoro v prípade postupu do druhého kola má veľkú šancu na víťazstvo nad hociktorým z protivníkov. Väčším problémom však preňho bude práve prvé kolo, kde bude jeho hlavnou konkurenciou Kitarovićová. Obaja budú totiž bojovať o skoro totožného národno-konzervatívneho voliča. Kitarovićová pritom má miernu výhodu v podpore HDZ, ktorá požíva v chorvátskom politickom spektre „auru“ štátotvornej strany budujúcej na odkaze boja za nezávislosť. Samotná Kitarovićová rada zdôrazňuje svoj obdiv a úctu voči „otcovi zakladateľovi štátu“ Franjovi Tudjmanovi. Ako najvyššia veliteľka ozbrojených síl sa rada pohybuje vo vojenských a veteránskych kruhoch a plamenne reční na podujatiach pripomínajúcich heroizmus chorvátskej „vlasteneckej vojny“ proti, ako rada zdôrazňuje, „veľkosrbskej agresii“. Kitarovićová je však zároveň predstaviteľkou systému a bezpečnosti postavenej na euroatlantických integráciách a spojenectve. Prezidentka nikdy netajila svoju prozápadnú orientáciu, kritický postoj voči Rusku a absolútnu podporu Severoatlantickej aliancii NATO. Na druhej strane suverenista Škoro na chorvátskej politickej scéne predstavuje čoraz silnejší antisystém. Na rozdiel od vládnych patriotov napríklad odmieta nahradenie kuny eurom a požaduje zvýšenie právomocí prezidenta, za čo si vyslúžil kritiku a obvinenie z diktátorských tendencií. Veľká devíza Škora však spočíva v pozitívnej emócii, s ktorou si ho značná časť chorvátskej populácie bez rozdielu svetonázoru spája. Jeho najznámejší hit pieseň Súdia ma, venovaný generálovi Ante Gotovinovi, ktorý naspieval spolu so svojím kmotrom najpopulárnejším chorvátskym spevákom Markom Perkovićom-Thompsonom, má na kanáli youtube vyše osem miliónov prezretí. Analytik a hovorca novosadského Centra pre spoločenskú stabilitu Predrag Rajić však upozornil, že Škoro predstavuje vzdelanejšiu, uhladenejšiu verziu neoustašovca Thompsona. Obaja (medzičasom už rozvadení kmotrovci a bývalí priatelia) vychádzajú z rovnakých ideových a politických tradícií pravašského hnutia a blízke sú im aj silné antisrbské animozity, čo môže v prípade Škorovho úspechu ešte viac skomplikovať i tak nedobré vzťahy Záhrebu s Belehradom. To však v rozhodovaní chorvátskych voličov nezohrá väčšiu rolu. Viac dajú zrejme na Škorovu autentickosť a nenútenosť, ktorou sa tak výrazne odlišuje od strojenej Kolindy Grabarovej-Kitarovićovej. Predrag Rajić ešte v auguste poukázal práve na Kitarovićovej umelosť a dojem nacvičenosti všetkých jej verejných výstupov. Vývoj situácie mu dal zapravdu, keď sa novinárom v deň ohlásenia opätovnej kandidatúry Kitarovićovej dostali do rúk papiere s textom, ktorý pri tej príležitosti čítala na tlačovej konferencii. Vlnu mediálneho posmechu spôsobili pokyny zahrnuté v texte, kde bolo presne uvedené aj to, kedy má prezidentka nasadiť „mierny úsmev“.
■ ZVYŠOK BEZ ŠANCE
Z ďalších kandidátov možno spomenúť ešte Mislava Kolakušića, ktorý sa profiluje ako občiansko-protikorupčný aktivista s podporou okolo piatich-šiestich percent či enfant terrible chorvátskej politickej scény, s ktorým sa spája najviac škandálnych mediálnych výstupov a policajných zadržaní. Nie je ním nikto iný než Ivan Pernar, ťažko definovateľný, protiamericky naladený antiglobalista libertariánskeho razenia s výraznou ľavicovou profiláciou. Ten však v chorvátskych politických pomeroch so svojím antikatolicizmom a kritikou chorvátskeho nacionalizmu nemá veľké šance na úspech. Jeho popularita sa v prieskumoch verejnej mienky pohybuje okolo troch percent. Ostatní kandidáti sa pohybujú okolo jedného, resp. pod jedným percentom popularity a volebný zápas výraznejšie neovplyvnia.
Na záver možno zhrnúť, že výsledky prvého kola nemajú jednoznačného favorita, isté je len to, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa do finále v druhom kole dostane dvojica z troch najvážnejších kandidátov: Kolinda Grabarová-Kitarovićová, Zoran Milanović a Miroslav Škora. Ak by bol medzi nimi Škoro, tak je veľkým favoritom na víťazstvo. Do karát by mu v tomto prípade hrala nezaradenosť do duopolu a s tým spojená negatívna emócia mobilizujúca voličov neúspešného kandidáta z tejto veľkej trojky, ktorí by šli zvoliť Škora len aby sa nestal prezidentom rival z druhého politického tábora. Nepredbiehajme však a radšej si počkajme na výsledky.
Martin JARINKOVIČ - Foto: chorvátska tlač
a