Premiér Robert Fico sa vrátil do verejného života. A naozaj symbolicky. Spod devínskeho hradného brala sa prihovoril národu počas dôstojných osláv Cyrila a Metoda. V prejave sa zreteľne prihlásil k tzv. rustikálnej ľavici. Mediálny hlavný prúd nechce legitimizovať, že ide o inú formu ľavice, než je tá dnešná ‒ moderná bruselská alebo liberálna. Teda akoby neexistovala iná než liberálna ľavica. Aj keď Robert Fico pôvodne zastával tzv. politiku tretej cesty (uznávajúc hodnotu trhu a biznisu, ale zároveň úlohu vlády a silného štátu), jeho názory sa postupne vyvíjali smerom k tomu, čo môžeme nazvať národnou ľavicou, Mináčovskou ľavicou, slovenskou sociálnou demokraciou či rustikálnou ľavicou, keďže integruje princíp sociálnej spravodlivosti, hodnoty vlastenectva, suverenity i dejinnej kontinuity, všeslovanstva, ako aj pacifizmu a spätosti s kresťanstvom. Aj na základe toho vývoja si stranu premenovali na SMER – Slovenská sociálna demokracia. V reakcii na skutočnosť, že európski socialisti pozastavili plné členstvo Smeru a pridružené členstvo Hlasu vo frakcii sociálnych demokratov (PES), povedal, že je hrdý na svoju stranu a nemá v úmysle meniť svoje názory. Jeho vzorom je tvár „socializmu s ľudskou tvárou“ Alexander Dubček, ale rešpektuje aj Gustáva Husáka. Uznáva ľavicových intelektuálov, ako boli Clementis, Novomeský a Mináč. Robert Fico je napokon i zakladajúcim členom Matice slovenskej. Oceňuje aj kresťanské osobnosti slovenských dejín ‒ počnúc Cyrilom a Metodom až po kardinála Korca. V detstve absolvoval krst aj birmovanie, čo sám potvrdil. V otázkach viery je skôr pragmatický, keďže jednoznačne vníma dominujúce kresťanstvo na území Slovenskej republiky. Jeho pilier je aj súčasťou preambuly Ústavy SR ako odkaz duchovného dedičstva sv. Cyrila a Metoda. Premiér hovorí o kresťanských hodnotách ako elemente normálnosti. Filozoficky to formuloval presne takto: „Najzákladnejšie hodnoty majú svoju spirituálnu hodnotu.“
Ďalší dôležitý motív jeho vystúpenia na Devíne je vyzdvihovanie slovanského elementu. „Stojíme tu tak ako naši predkovia pred tisíc rokmi, nenechajme si vziať túto kontinuitu…“ Obyvatelia Veľkej Moravy, Devína, Nitravy a Bratislavy boli slovanskí predkovia. Kto nechce vidieť túto politiku, podľa R. Fica nevie, čo robiť so slovenským národom, Slovenskom, ani sám so sebou. Kontinuitu slovenských a slovanských dejín si podľa Fica treba chrániť. Zdôraznil, že predkovia sa pripočítali k veľkým národom tým, že mali popri hebrejčine, gréčtine a latinčine ako štvrtí vlastný liturgický jazyk, vzniklo Nitrianske biskupstvo, preklady liturgických textov a odklonom od pohanstva smerom k vzdelanosti. V roku 885 vyučila škola zriadená sv. Cyrilom a Metodom stopäťdesiat učencov v jazyku, ktorému rozumeli filozofi, matematici aj teológovia. Fico zdôraznil, že francúzsky preklad Biblie vznikol až okolo roka 1250, no ten náš už v 9. storočí...
Robert Fico na Devíne tlmočil potrebu hrádze proti progresivizmu: „Nebezpečné liberálne a progresívne ideológie poškodujú túto krajinu. Vznikli možno len predvčerom. Nechcem, aby Slovensko patrilo medzi krajiny, ktoré robia zo západnej civilizácie karikatúru.“ V súčasnosti dominuje v európskom prostredí ako hlavný motív spájania najmä boj za slobodu slova, spoločné úsilie o mier a napokon boj proti centralizácii.
„Máme jednoznačný názor na potrebu mierového riešenia konfliktu na Ukrajine… Mier veľakrát nie je všetko, ale bez mieru je všetko ničím. Pokiaľ neurobíme niečo v najbližších dňoch a mesiacoch, situácia, ktorá sa vyvíja na Ukrajine, sa môže vymknúť z rúk a môžeme byť svedkami nekontrolovateľného vojnového konfliktu,“ vyhlásil. Napokon aj to je dôvod, prečo Fico podporuje mierové iniciatívy maďarského premiéra Orbána. Na tomto sa dokážu zhodnúť tak národno-pravicové, ako aj národno-ľavicové strany. Na opačnej strane sú strany, ktoré usilujú o militarizáciu Európy. Fico si je týchto nebezpečenstiev plne vedomý, pretože ideológom „progresivizmu“ na základe ich činov rozhodne nejde ani o otvorenosť, ani o slobodu a už vôbec nie o demokraciu, čoho dôkazom je podpora a legitimizácia štátneho prevratu (euromajdanu) u našich východných susedov, ktorý v konečnom dôsledku doviedol ľudstvo do stavu „o minútu dvanásť“. Môžeme sa zamyslieť, čo by sa stalo so Slovenskom, ak by sa tento prevrat podarilo presadiť aj u nás v čase protivládnych protestov v roku 2018.
Na záver Robert Fico predniesol báseň Modlitba za mier básnika Milana Rúfusa. Preto na záver citát od Vladimíra Clementisa: „Dávajte si pozor na politikov, ktorí ani nerecitujú, ani necitujú, ba sa ani neodvolávajú na slovenských básnikov!“
Lukáš PERNÝ
Foto: SNN