Obchodná vojna čoraz viac ohrozuje globálnu ekonomiku vo svete. Slovenskej ekonomike sa v poslednom období darí, čo napokon platí aj pre okolité štáty Vyšehradskej štvorky. Na druhej strane však treba objektívne povedať, že od roku 2014 sme prestali dobiehať zvyšok Európy, a preto je oprávnená otázka, aká nás čaká hospodárska budúcnosť. V prvom rade treba povedať, že sme vyčerpali doterajšiu nespochybniteľnú výhodu v podobe lacnej a kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá pre klesajúcu úroveň najmä nášho stredného školstva už nebude. Navyše čoraz viac stredoškolákov pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu za hranicami a po skončení sa z rôznych dôvodov domov nevracajú. Keďže nedokážeme už zabezpečiť potreby zahraničných producentov z domácich zdrojov, pracuje u nás čoraz viac cudzincov z tretích štátov starého kontinentu, a preto slovenská vláda už neposkytuje investičné stimuly len podľa počtu vytvorených pracovných miest, ale viac sa posudzuje schopnosť zahraničného investora produkovať výrobky s vyššou pridanou hodnotou, z ktorých zisky by sme chceli aj u nás doma zdaňovať alebo reinvestovať.
■ ČÍSLA EXPORTU
Taký rast HDP, ako je teraz, nemôžeme očakávať každý rok, a preto nás musia zaujímať aj ostatné zložky tohto ukazovateľa. Z nich má pre slovenskú ekonomiku najvyšší význam export najmä do štátov Únie, kde dominuje export do Nemecka. Ak sa totiž darí nemeckej ekonomike, darí sa aj slovenskej, keďže vývoz sem za prvý polrok tohto roku predstavoval takmer dvadsaťtri percent, do Česka vyše jedenásť percent, do Británie viac ako päť percent, rovnako aj do Rakúska a Maďarska. Na týchto údajoch sa najväčšmi nepodieľa, ako si väčšina z nás myslí, automobilový priemysel, ale najmä vývoz výrobkov elektrotechnického priemyslu a dopravných prostriedkov, čo sa však po uvedení do prevádzky automobilky Jaguar na jeseň tohto roka môže zmeniť. Pri hodnotení terajšej úrovne slovenskej ekonomiky však mnohých prekvapuje, že dva štáty Vyšehradskej štvorky, Poľsko a Maďarsko, majú aj napriek tomu, že nie sú členskými štátmi eurozóny, ešte vyšší hospodársky rast. Podľa všetkého je za tým vlastná menová politika ich centrálnych bánk, ktoré dokážu stimulovať ich hospodársky rast, navyše ich úrokové sadzby sa menej podieľajú na solidarite s úrokmi v eurozóne, ktoré sú nastavené skôr tak, aby nespôsobili okamžitý krach najviac problémových ekonomík v eurozóne ‒ gréckej a talianskej. Nie nadarmo sa terajšej menovej politike ECB hovorí, že je skôr dlhová, a nie štandardne uvoľnená, a že vstup ďalších štátov Únie do eurozóny skôr odháňa, ako priťahuje.
■ OBCHODNÁ VOJNA
Pre slovenskú ekonomiku by bolo zlou správou uplatnenie cla na vývoz automobilov na americký trh, ktorý pre nás zabezpečujú nemecké obchodné spoločnosti. Vznik obchodnej vojny medzi EÚ a USA sa pokúsil nedávno zmierniť predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Síce len podaním si ruky s amerických prezidentom Donaldom Trumpom, ale aj to je určité gesto na zmier. Ústna dohoda zahŕňa nakupovanie väčšieho objemu geneticky upravenej sóje, ktorú Čína na odvetu zaťažila 25-percentným dovozným clom a viacnásobne drahšieho amerického skvapalneného plynu do západnej Európy, na uskladnenie ktorého bude potrebné v západných prístavoch vybudovať terminály. Obaja politici sa tiež dohodli, že spoločne sa bude postupovať pri snahe presadiť reformu Svetovej obchodnej organizácie.
Očakávané upustenie od zvýšenia cla na dovoz európskych automobilov zo strany amerického prezidenta sa však nekoná, keďže Trumpova hospodárska politika sa prednostne zameriava na ochranu pracovného trhu v automobilovom priemysle a tiež trhu farmárov. Takže na európske automobily USA uvalia clo dvadsaťpäť percent. Z hľadiska slovenskej ekonomiky nás bude tiež zaujímať, ako sa podarí doriešiť rozbehnutý projekt Nord Stream 2, ktorým sa bude exportovať lacný ruský plyn do západnej časti Európy pri obchádzke jeho doterajšej prepravy cez Ukrajinu a Slovensko, čo bude pre obe krajiny predstavovať finančnú stratu niekoľko sto miliónov eur. Opakovane sa proti projektu vyslovil aj americký prezident, keďže hovorí, že na jednej strane americké doláre investované do NATO zabezpečujú ochranu európskeho kontinentu a na druhej strane dávame zarobiť ruskej ekonomike, a teda aj ruskému zbrojárskemu priemyslu.
■ TIENE BREXITU
Ako sa na budúcich medzinárodných obchodných vzťahoch podpíše brexit, môžeme iba hádať, preto je pre EÚ dobrou správou, že rozširuje svoje bilaterálne vzťahy podpísaním dohody o voľnom obchode po Japonsku aj s Čínou, ktoré sa týkajú okrem obchodovania s autami navyše aj s poľnohospodárskymi produktmi. Do terajších napätých európsko-amerických obchodných vzťahov však určite neprispeje rekordná pokuta pre americký Google, ktorý vraj porušoval európsku legislatívu týkajúcu sa hospodárskej súťaže. Terajšie colné spory USA s ostanými štátmi sveta sú aj podľa Svetovej obchodnej organizácie (WTO) dôvodom poklesu tempa rastu globálneho obchodu. Spôsobujú aj pokles výmenného kurzu najmä v tých štátoch, ktorých sa sankcie najviac dotýkajú, čo sú dnes najmä Čína, Rusko a Irán s následným dosahom na finančný trh ostatných kooperujúcich štátov. Tento stav najviac vyhovuje americkému doláru, ktorý sa voči všetkým menám vrátane eura výrazne posilňuje, a preto americká centrálna banka opakovane v tomto roku zvyšuje svoje úrokové sadzby.
Róbert HÖLCZ ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA