Pamätnou tabuľou si vo Zvolene uctili Jana Koutného, úspešného športovca, ktorý z olympiád priniesol dve strieborné medaily.
Jan Koutný pochádzal z Vyškova, kde sa narodil na Jána 24. júna 1897. Štúdiá ukončil skúškou z účtovníctva. Prvý raz sa objavil vo Zvolene v roku 1919 vo vojenskej uniforme, aby pomohol odraziť vpád maďarských červených vojsk do mladej Československej republiky. O dva roky nato sa vo Zvolene usadil ako úradník a neskôr prokurista Národnej banky československej. Tu sa zapojil do organizovania športu a telovýchovy ako náčelník Sokola. V roku 1923 povedal svoje áno Ľudmile Pravdovej, dievčine zo Slovenskej Ľupče, s ktorou vychoval syna a dcéru.
Koutný bol súčasťou osemčlenného družstva, ktoré cvičilo na letnej olympiáde pred sto rokmi v Paríži. Po cvičení na hrazde viedlo. Prišla však športová smola. Po zranení jedného člena tímu mohli ďalší súťažiť iba ako jednotlivci. Koutný získal striebornú medailu v preskoku cez koňa. Prebojoval sa aj na nasledujúce letné olympijské hry v Amsterdame, odkiaľ si tentoraz ako člen česko-slovenského družstva priniesol opäť striebornú medailu.
Prišli roky 1938 ‒ 1939, rozpad republiky. Koutný sa vrátil do rodného Vyškova a napokon sa rozhodol pre emigráciu do Francúzska, kde sa zapojil do protifašistického odboja. Po páde Francúzska prešiel do Anglicka, kde pracoval na ministerstve financií v exilovej vláde. Zároveň organizoval telovýchovné aktivity pri česko-slovenských vojenských jednotkách. Medzitým jeho manželku Ľudmilu väznili v internačnom tábore, odkiaľ ju prepustili vo veľmi zlom zdravotnom stave a zakrátko na to 4. februára 1944 zomrela. Po vojne sa Jan Koutný už do Zvolena nevrátil. Usadil sa v Prahe, kde pracoval v banke, a v „stovežatej“ aj zomrel 18. júla 1976.
Zvolenčania si Jana Koutného pripomenuli pamätnou tabuľou na budove bývalej meštianky (dnes Stredná zdravotnícka škola), v ktorej trénoval a pripravoval sa na úspešné reprezentovanie Československej republiky. Na slávnostnom akte sa zúčastnila Koutného vnučka Jana Osborne, ktorá v krátkom príhovore zaspomínala na svojho starého otca.
Jozef SLIACKY