Dal slovenskej poézii nové umelecké priestory  

thumbnail

Pred 170 rokmi sa vo Vyšnom Kubíne narodil bard Pavol Országh Hviezdoslav. Slovenská poézia dostala prvotný, životodarný impulz tvorbou štúrovskej generácie, ktorej východiská pramenili z európskeho romantizmu. Musela však prísť až ďalšia básnická osobnosť, ktorá posunula obraznosť, poetiku, témy aj štýlotvorné prostriedky ďalej. Vyššie smerom k humanizmu, hlbšie k nárokom na národnú svojbytnosť. Bol to práve Pavol Országh HVIEZDOSLAV, ktorý ukázal, že slovenčina ako básnický jazyk skrýva v sebe netušené možnosti a svojbytnú schopnosť zaradiť sa medzi vyspelé európske jazyky aj na umeleckom poli. „Pozdravujem vás, lesy, hory, / z tej duše pozdravujem vás! / Čo mrcha svet v nás skvári, zmorí, / zrak jeho urknul, zmámila / lož, ohlušila presila: / vy k žitiu privediete zas, / vy vzkriesite, vy zotavíte, / z jatrivých vyliečite rán...“ Azda každý z nás pozná tieto verše ešte z lavíc základnej školy. Písal sa rok 1883, keď bol v auguste tohto roku mladý bard  Hviezdoslav s viacerými slovenskými národovcami na výlete pri Babej hore. Uveličený krásou širokej panorámy ešte v ten večer kladie na papier prvé verše Hájnikovej ženy. To už mal básnik za sebou kritikou, ale aj čitateľmi vysoko hodnotené básnické dielo a pred sebou veršované drámy, ktoré posunú slovenskú poéziu do nových umeleckých končín.

CESTA K POÉZII

HVIEZDOSLAV ‒ slovenský spisovateľ, básnik, dramatik, advokát, no najmä významný predstaviteľ slovenskej literárnej obce.

Pavol Országh sa narodil  2. februára 1849 v oravskej obci Vyšný Kubín. Pochádzal z rodiny, ktorú historici zaraďujú medzi nižšiu šľachtu, teda medzi zemanov, pričom básnikov otec   Mikuláš bol povolaním garbiar a roľník. S manželkou Teréziou mali dovedna päť detí, pričom dve z nich zomreli v pomerne mladom veku. Pavol Országh bol zo súrodencov najmladší. Svoje vzdelanie začal na ľudovej škole v obci Leštiny v roku 1854, neskôr na isté obdobie v obci Jasenová. Patril medzi šikovných žiakov, a keďže ho štúdium bavilo, putoval v  roku 1862  do maďarského Miškovca, konkrétne na nižšie evanjelické gymnázium, kde taktiež vedomostne exceloval. V tom čase začína mladý Pavol Országh písať básne. Jeho raná tvorba bola však výlučne v maďarskom jazyku. Po smrti strýka v roku 1865 však prichádza nazad na Slovensko a svoje vzdelanie dokončuje v Kežmarku v roku 1870. Počas tohto obdobia naplno prejavuje svoj talent a lásku k poézii, svoju tvorbu však píše nielen v maďarčine, ale aj v nemčine. Ako účastník literárnych súťaží, no najmä pod vplyvom svojho najbližšieho okolia si mladý Országh uvedomuje, že jedinou umeleckou cestou je pre neho tvorba v rodnom jazyku.  V roku 1868 vznikajú jeho prvé literárne diela vydané pod umeleckým pseudonymom Jozef Zbranský, dráma Vzhledanie (ako príloha v časopise Sokol) a básnická zbierka Básnické prviesenky Jozefa Zbranského (venované A. Sládkovčovi). Po úspešnom ukončení štúdia v Kežmarku prešiel na prešovskú právnickú akadémiu Evanjelického kolégia, kde sa v roku 1871 spolupodieľal s Kolomanom Banšellom na vydaní almanachu Napred.

PARAGRAFY A POÉZIA

Po ukončení štúdia práv začína mladý básnik pracovať ako súdny praktikant, neskôr ako advokátsky osnovník, no už v roku 1875 sa stáva advokátom v oravskej obci Námestovo. O rok na to vykonáva funkciu podsudcu na okresnom súde v Dolnom Kubíne. Aj v osobnom živote došlo u Hviezdoslava k významným zmenám. V roku 1876 sa  oženil so svojou dlhoročnou známou Ilonou Novákovou. Ich manželstvo bolo šťastné, no bezdetné. V roku 1877 Pavol Országh použije prvýkrát pseudonym Hviezdoslav, konkrétne v básnickom nekrológu uverejnenom v periodiku Národné noviny po smrti Viliama Paulinyho-Tótha. V roku 1879 sa z miesta podsudcu v Dolnom Kubíne opäť vracia do advokátskej praxe v Námestove. Aj keď jeho práca neustále kolidovala s literárnou činnosťou,  získava ako advokát mnohé inšpirácie k dielam. V danom období vznikajú azda jeho najvýznamnejšie epické diela  Hájnikova žena (1883), Gábor a Ežo Vlkolínsky (1884, 1890) či Bútora a Čútora (1888). No spomínané obdobie nesie so sebou okrem tvorivého vzopätia aj ťažké časy životných skúšok.  Krátko po sebe zomierajú jeho blízki príbuzní ‒ svokra Žofia Nováková, matka, otec a brat Mikuláš a v roku 1895 aj svokor. Po smrti brata v roku 1889 si Pavol s Ilonou adoptujú jeho deti Sidóniu a Jaroslava, čo nepochybne utužilo ich bezdetné manželstvo a dokázalo silné rodinné, ale aj morálne založenie nášho barda.  Koncom roka 1899 sa Hviezdoslav opäť sťahuje do Dolného Kubína. Zakrátko sa zrieka práce advokáta a venuje sa iba literárnej činnosti.

TRAGICKÉ CHVÍLE

V roku 1903 sa stáva Hviezdoslav v Dolnom Kubíne na isté obdobie riaditeľom filiálky Tatrabanky. Riešenie rodinných problémov, pracovné povinnosti, ale aj tvorivé vypätie zanechali stopy na básnikovom zdraví, no v tvorbe neochabuje. V roku 1909 vzniká dráma ‒ tragédia s biblickým námetom Herodes a Herodias. Nasleduje neľudská kataklizma prvej svetovej vojny, na ktorú básnik rozhorčene reaguje. Svetlo sveta tak uzrie protivojnový  lyrický cyklus tridsiatich dvoch sonetov pod názvom Krvavé sonety (1914 ‒ 1918), no zároveň tragické udalosti vtrhnú aj do jeho osobného života.  V lete 1915 zakrátko po sebe zomierajú Hviezdoslavove adoptívne deti ‒ Jaroslav a Sidónia.  V povojnovej prvej Československej republike sa Hviezdoslavovi ušla pozícia člena výkonného výboru v Slovenskej národnej rade  v Dolnom Kubíne. Neskôr v roku 1919 sa básnik stáva poslancom v Národnom zhromaždení česko-slovenskom, no, bohužiaľ, politického života si Hviezdoslav veľmi neužil. Jeho zdravotné komplikácie ho neprestali sužovať. Prekonaný zápal pľúc vystriedali problémy so srdcom. Ani kúpeľná liečba, ani vtedajší vychýrení lekári mu však nedokázali pomôcť a 8. novembra 1921 vydýchol naposledy. Pochovaný je v Dolnom Kubíne. V rámci slovenskej literárnej kultúry považujeme Pavla Országha Hviezdoslava za osobnosť základného významu. Jeho poézia bola preložená do viacerých cudzích jazykov ‒ ruštiny, angličtiny, francúzštiny, nemčiny a iných. Skutočnou studnicou jeho inšpirácie bola príroda. Osudy vlastného národa spájal s osudmi ostatných národov a staval sa na stranu utláčaných.

 Maroš M. BANČEJ ‒ Foto: archív SNN


Výročie P. O. Hviezdoslava si pripomenula aj Matica slovenská. Pavla Országha Hviezdoslava ako predsedu Matice slovenskej v roku 1919 v týchto dňoch verejnosti pripomenula Matica slovenská na podujatí pri básnikovej soche v Dolnom Kubíne. Príležitosťou na to bolo sto sedemdesiate výročie jeho narodenia, ako aj aktuálne sté výročie obnovenia činnosti Matice slovenskej práve v roku 1919. Dôstojné podujatie na pripomenutie velikána slovenskej poézie a drámy pripravila Matica slovenská, Dom Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši a Miestny odbor Matice slovenskej v Dolnom Kubíne. Úctu mu vzdali podpredsedovia MS Marek Hanuska a Marek Nemec, predsedovia ôsmich matičných miestnych odborov, ako aj primátor mesta Dolný Kubín Ján Prílepok a starosta obce Vyšný Kubín Antonín Zámečník. Podpredseda MS Marek Hanuska v príhovore na podujatí zdôraznil: „Pavol Országh Hviezdoslav už vo svojich prvotinách v roku 1869 písal o Matici slovenskej a pri príležitosti obnovenia jej činnosti v roku 1919 napísal báseň pod názvom K znovuotvoreniu Matice slovenskej. V matičnom archíve je dokonca zachovaná fotografia, na ktorej ju osobne prednáša na obnovujúcom valnom zhromaždení Matice slovenskej v Turčianskom Svätom Martine 5. augusta 1919. Sme hrdí na to, že práve Hviezdoslav sa stal jedným zo štyroch predsedov oživotvorenej Matice slovenskej. Zaujímavé je, že spomedzi všetkých predsedov Matice slovenskej na obrazoch v druhej matičnej budove spoznávajú študenti počas exkurzií iba Hviezdoslava.“ Spomenutú báseň predniesol na podujatí tajomník Divadelného odboru MS Peter Vrlík v odeve, aký často nosil básnik. Kultúrny program doplnila FS Orava piesňami Kopala studienku a Kto za pravdu horí.

Mladí podpredsedovia Matice slovenskej - Marek NEMEC /v strede/ a Marek HANUSKA /vpravo/.

 Michal SITNIK ‒ Foto: archív SNN