Ďalších jedenásť tragických dní v Palestíne

thumbnail

Spolužitie Židov a Arabov je stále plné krívd a prelievanej krvi. Izraelsko-arabské spolužitie je problematické a krvavé počas celej existencie Izraelského štátu. Z jeho územia sa systematicky vytláča arabský element aj za pomoci hrubého násilia. V poslednom období vzájomná nevraživosť opäť eskaluje do tragických rozmerov. Jedenásťdňová vojenská kampaň zanechala stovky obetí a ďalšiu jazvu na Blízkom východe.

Vojenské operácie sa začali 10. mája po niekoľkodňových stretoch medzi izraelskou políciou a Palestínčanmi v Jeruzaleme. Napätie gradovalo počas ramadánu, keď Izrael obmedzil Palestínčanom možnosť zhromažďovania. Začiatkom mája sa očakával verdikt odvolacieho súdu o vysťahovaní desiatok palestínskych rodín zo štvrti Šajch Džarráh vo východnom Jeruzaleme, proti čomu sa zdvihla vlna nevôle a demonštrácií.

VZÁJOMNÁ NEVRAŽIVOSŤ

Protestujúcich hrubým spôsobom rozohnala izraelská polícia, tí sa utekajúc uchýlili na miesta v blízkosti mešity al-Aksá, kde sa Arabi väčšinou schádzajú na večerné modlitby. Toto miesto je považované za tretie najsvätejšie miesto islamu. Aj napriek tomu do areálu hrubo a násilne vstúpila izraelská polícia, čo vyvolalo masové rozhorčenie celého moslimského sveta. Ako odplatu vystrelilo hnutie Hamás, ovládajúce palestínsku enklávu, rakety na Jeruzalem a Tel Aviv. Podľa tvrdenia Izraela vyše štyritisíc rakiet (šesťstopäťdesiat na ich územie ani nedoletelo), čo bolo zámienkou na zásah moderného izraelského letectva a delostrelectva proti infraštruktúre radikálnej časti organizácie vrátane stoviek kilometrov tunelov.

Znepriatelené strany sa z vypuknutia krviprelievania obviňovali navzájom. Palestínsky minister zahraničných vecí Rijád Málikí obvinil židovský štát z vojnových zločinov a z praktizovania apartheidu. Od členov Bezpečnostnej rady OSN (BR) požadoval okamžité kroky na zastavenie izraelskej agresie proti Palestínčanom. Izraelský veľvyslanec pri organizácii  Gilan Erdan vyhlásil, že súčasnú eskaláciu násilia zámerne vyprovokoval Hamás v rámci vnútorného boja o moc v palestínskej politike. Naliehal pritom na krajiny zastúpené v BR, aby odsúdili raketové útoky na civilné obyvateľstvo Izraela, ktorý podľa neho uplatňuje len legitímne právo na vlastnú sebaobranu, čo je pri vzájomnom pomere síl viac ako sporné.

DÁVID A GOLIÁŠ

Jedenásťdňovú násilnú eskaláciu len ťažko nazvať rovnocennou konfrontáciou. Zatiaľ čo Palestínčania bojujú kameňmi či zápalnými fľašami, ostreľujú Izrael raketami vyrobenými zo zavlažovacieho potrubia a chemikálií na hnojenie, ktoré aj tak skončia zväčša kdesi v poli, Izrael, krajina s nukleárnym arzenálom, používa tú úplne najmodernejšiu bojovú techniku s bombardovacím letectvom (Izrael nasadil počas kampane stošesťdesiat lietadiel!) a delostrelectvom, ktorým útočí na husto osídlené civilné oblasti v pásme Gazy. Izrael zdôvodňuje svoj zásah sebaobranou, upiera však toto právo Palestínčanom, ktorí čelia podľa viacerých svetových ľudsko-právnych organizácií apartheidu a systematickému vytláčaniu z územia súčasného Izraela. Napríklad proti Gaze sa uplatňuje pozemná aj námorná blokáda od roka 2007, kde na nespokojnosť sveta v tejto enkláve vyhralo v demokratických voľbách palestínske ľudové hnutie Hamás (v januári 2006, ako aj v apríli 2021), ktoré má, pravdaže, aj militantné, radikálne krídlo. V Gaze sa na rozlohe mesta Bratislavy tiesnia vyše dva milióny obyvateľov s obmedzenými možnosťami kontaktu s okolím. Hraničný priechod Rafah je jedinou spojnicou tohto pásma s vonkajším svetom, ktorú nekontroluje Izrael. Egypt pritom tento prísne strážený hraničný priechod veľakrát zatvára. Táto unikátna oblasť sa často zvykne nazývať „najväčším väzením pod otvoreným nebom na svete“.

ŠOK A ZDESENIE

O prímerie sa zaslúžili vyjednávači predovšetkým z OSN, Kataru, USA a Egypta. Americký prezident Joe Biden uviedol, že jedinou odpoveďou na konflikt medzi Izraelom a Palestínou je vytvorenie dvoch samostatných štátov, čo je zvlášť konštruktívny postoj v celom doterajšom prístupe USA k tejto blízkovýchodnej problematike. Prezident J. Biden potvrdil, že chce pomôcť pri organizovaní rekonštrukcie Gazy. Boje, ktoré vypukli medzi Izraelom a Palestínčanmi z pásma Gazy, boli najvážnejšie od roka 2014. Podľa posledných informácií bolo v Izraeli zabitých dvanásť ľudí, vyše päťdesiat utrpelo ťažké zranenia. Útoky neprežilo vyše dvestopäťdesiat Palestínčanov, z toho bolo šesťdesiatpäť maloletých. Mnohí ostali zavalení pod troskami budov, konečné číslo obetí sa dozvieme s odstupom času. Asi stotisíc ich utieklo z domovov. Podľa Detského fondu OSN (UNICEF) nemá až osemstotisíc z dvoch miliónov obyvateľov pásma Gazy prístup k pitnej vode z vodovodu, zdravotnícke zariadenia v Gaze boli zahltené ošetrovaním ranených, ktorých bolo vyše dvetisíc. Organizácie OSN, medzi nimi agentúra pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA), poukázali na to, že treba pomôcť najprv ľuďom, ktorí odišli z domovov. Je na to potrebných tridsaťosem miliónov dolárov. Podľa ministerstva bytovej výstavby v Gaze pri bombardovaní poškodili mnoho obytných domov a tisícosemsto bytov je neobývateľných. Pri jednom z izraelských náletov bola zničená aj trinásťposchodová budova, v ktorej sídlila americká tlačová agentúra Associated Press (AP), panarabská televízia al-Džazíra a ďalšie zahraničné médiá. Televízia al-Džazíra informovala, že izraelská armáda hodinu pred uskutočnením útoku majiteľa tejto budovy varovala. Budova sa po nálete zrútila. Generálny riaditeľ AP Gary B. Pruitt vo vyhlásení vyjadril „šok a zdesenie“ z toho, že izraelská armáda zaútočila na budovu, kde sídlili médiá.

Izraelu sa nepodarilo zničiť vojenskú infraštruktúru Hamásu. Po medzinárodnom tlaku boli útoky po jedenástich dňoch z oboch strán zastavené prijatím prímeria.

Radoslav ŽGRADA ‒ Foto: ZATL

Pásmo Gazy je ustavičným zdrojom napätia a krvavých zrážok medzi Palestínčanmi a židovskými ozbrojenými zložkami.

 

 

 

 

 

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.