Demontáž kultúry slovenského národa

thumbnail

O zmene správy Múzea SNP sa jeho riaditeľ dozvedel z médií. Bohorovnosť politikov je na Slovensku asi nekonečná. Pridelením funkcie si namýšľajú, že dostali pridelenú aj neomylnosť svojich rozhodnutí, do ktorých im nemá nikto právo hovoriť. Dokonca ani ten, koho sa to týka. Iba tak sa mohlo stať, že o  prevode správy Múzea SNP v Banskej Bystrici od Ministerstva kultúry Slovenskej republiky pod Ministerstvo obrany Slovenskej republiky sa jeho riaditeľ Stanislav Mičev dozvedel len z médií. Oblasť kultúry sa nedostala ani do plánu obnovy súčasnej vlády, hoci Európsky parlament odporúčal na reformy v kultúre vyčleniť z celkového rozpočtu krajiny dve percentá. Aj toto svedčí o ľahostajnom prístupe štátu ku kultúrnej identite Slovenska. Aby sme nekrivdili len tej súčasnej, platí to pre takmer všetky vlády posledných desaťročí.

  • MÚZEJNÉ PILIERE

Podľa Zväzu múzeí na Slovensku  (ZMS), ktorého členskú základňu tvorí v súčasnosti sedemdesiatštyri múzeí z celkového počtu deväťdesiattri všetkých slovenských múzeí, tvoria základný pilier rezortu kultúry najmä Slovenské národné múzeum, Slovenské technické múzeum a Múzeum SNP. „Múzeum SNP už niekoľko rokov pracuje na pozitívnom vnímaní a postupe svojej inštitúcie. Je to odborné, vedecké, múzejné pracovisko, ktoré si dokázalo za obdobie svojej existencie vybudovať veľmi dobré meno nielen na Slovensku, ale môžeme hrdo povedať, že na celom svete,“ hodnotí činnosť múzea pre SNN predsedníčka ZMS Františka Marcinová.

Začiatkom mája podpísala ministerka kultúry Natália Milanová s ministrom obrany Jaroslavom Naďom memorandum o spolupráci, ktorého obsahom je spoločný postup pri zmene zriaďovateľa Múzea SNP v Banskej Bystrici. Múzeum SNP sa venuje dejinám Slovenska v rokoch 1938 až 1945 s presahmi pred aj za toto obdobie a v tomto roku oslavuje šesťdesiate šieste výročie založenia. Z pôsobnosti Ministerstva kultúry SR múzeum prejde pod Ministerstvo obrany SR, presnejšie pod Vojenský historický ústav v Bratislave. Podľa ministerky to činnosť múzea neovplyvní. Ako hotovú vec to musela prijať aj  Múzejná a galerijná rada ministerstva kultúry. „Ak sa táto zmena uskutoční bez koncepcie a vízie, dopady na múzeum budú katastrofálne. Ja však verím, že ak k tomu skutočne dôjde, tak tá koncepcia a vízia musí byť jasná, zreteľná a najmä na prospech múzea. Bohužiaľ, zatiaľ nám nebola predstavená, ale verím, že bez toho sa táto a vlastne ani žiadna zmena nemôže uskutočniť,“ povedala Františka Marcinová.  Bývalý politik a diplomat Peter Weiss sa dokonca vyjadril, že ide o formu demontáže slovenskej štátnosti v réžii súčasných členov vlády.Múzejnú a galerijnú radu ministerstva kultúry tak postavila pred hotovú vec. Experti nad týmto krokom krútia hlavou. Zredukovať význam Slovenského národného povstania na úroveň vojenskej operácie považujú za nedovzdelanosť a zásadné nepochopenie moderných dejín štátu.

Múzejnú a galerijnú radu ministerstva kultúry tak postavila pred hotovú vec.

Experti nad týmto krokom krútia hlavou. Zredukovať význam Slovenského národného povstania na úroveň vojenskej operácie považujú za nedovzdelanosť a zásadné nepochopenie moderných dejín štátu.

  • IGNOROVANÁ PETÍCIA

V praxi to znamená, že Múzeum SNP spolu so vzdelávacím centrom na Fončorde, s kultúrnou pamiatkou Pamätník v Nemeckej a Národnou kultúrnou pamiatkou Kalište bude spadať pod ministerstvo obrany, ministerstvo kultúry si ponechá Digitalizačné centrum na Partizánskej a expozíciu v Osvienčime. Za zachovanie Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici pod Ministerstvom kultúry SR vznikla petícia, ktorú od 7. do 25. mája, keď bola ukončená, podpísalo 5 044 ľudí. Okrem bežných ľudí ju podporili renomovaní historici nielen zo Slovenska, ale aj z Českej republiky, Nemecka, Francúzska, zástupcovia mesta, kraja, slovenských univerzít, politici. Pripojila sa Ústredná rada Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Predsedníčka Zväzu múzeí na Slovensku  Františka Marcinová dúfa ešte v zmenu: „Ja stále osobne verím, že tu ide zo strany ministerstiev o veľkú komunikačnú chybu. Je škoda, že k odbornej diskusii dochádza až teraz, keď už je memorandum podpísané, hoci treba povedať, že napriek podpisu nemusí k samotnej delimitácii dôjsť a spolupráca môže mať aj úplne inú podobu.“

Ani tieto stanoviská však nedonútili ministerku kultúry Natáliu Milanovú k zmene plánov. Dokonca sa vyjadrila, že odpor  proti jej zámeru vyplýva aj z jednostranných informácií verejnosti. Tie však vyvolala sama svojou nekomunikáciou s vedením múzea, múzejnou radou a dotknutými zložkami. Negatívne emócie pripisuje aj strachu zo zmeny a niečoho nového. Zatiaľ však nevysvetlila dôvody zmeny a pozitíva, ktoré by zmeny mali priniesť. Prvého júna sa na túto tému zišiel aj Výbor pre kultúru a médiá NR SR za účasti ministrov kultúry a obrany a riaditeľa Múzea SNP. Rokovanie veľakrát prekročilo medze kultúrnej diskusie a utiekalo do osobných invektív. Výbor napokon koaličnou väčšinou súhlasil s delimitáciou múzea. Opozícia to považuje za politikum a riaditeľ Mičev za nesystémový krok. Poslankyňa Ľ. Laššáková Z Hlasu-SD v tejto súvislosti upozornila: „Múzeum SNP nie je sklad zbraní, ale pamäťová inštitúcia dokumentujúca vojenské, no aj spoločensko-politické, hospodárske a sociálne obdobie druhej svetovej vojny na Slovensku.“

  • ZMENA K HORŠIEMU

Ministerka na otázky TASR nevedela zaručiť ani to, či bude pod novým zriaďovateľom zachovaná právna subjektivita múzea. V opačnom prípade by bolo ohrozené čerpanie externých dotačných zdrojov. Bývalý riaditeľ Múzea SNP Ján Stanislav sa obáva, že takto sa múzeum zmení na regionálnu vojenskú okrajovú inštitúciu, odsúdenú zapodievať sa len uzučkým výskumom vojenských dejín.

Slovenské múzeá v terajšom období trápia existenčné problémy. Ich zatvorenie počas lockdownu znamenalo výpadok príjmu zo vstupného, ktoré im musia nahradiť zriaďovatelia. Tí však naopak znižujú svoje príspevky, čo má dosah na chod múzeí a platy zamestnancov. Preto majú múzeá problém zamestnať vzdelaných mladých ľudí na kurátorské, lektorské či reštaurátorské miesta, ale aj na obslužné pozície. Financie na pokračovanie digitalizácie múzejných zbierok sa už nenašli, rovnako nie sú financie na doplnenie zbierok, nákup, výskum a obnovu depozitárov. V súčasnosti by malo ministerstvo kultúry namiesto vzdávania sa svojej vlajkovej lode radšej riešiť rozvojovú koncepciu múzejníctva na Slovensku. Teda nepozerať sa očami politika, čo sa stane počas volebného obdobia, ale uvažovať s výhľadom štátnika, ako bude vyzerať rezort, ktorý spravuje, v budúcich desaťročiach.

Ivan KRAJČOVIČ – Foto: internet-bytricoviny.sk

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.