Fotograf svetového mena. Máloktorý svetový fotograf sa môže pochváliť takým portfóliom skutočných hviezd svetového šoubiznisu ako štiavnický rodák Dežo Hoffman. Fotografoval také hviezdy ako Frank Sinatra, Louis Armstrong, Duke Ellington, Acker Bilk, Marlene Dietrichová, Clif Richard či hviezdy filmového plátna – Charlie Chaplina, Marilyn Monroovú alebo Laurence Oliviera. Lenže široká verejnosť ho bude stále vnímať ako muža, ktorý dal nezameniteľnú fotografickú podobu legendárnej štvorici hudobníkov z Liverpoolu – mládencom z The Beatles. Keby Dežo Hoffmann fotografoval dnešné hviezdy svetovej pop scény, ktoré by sa mediálnym ohlasom rovnali tým z jeho éry, tak by bol na Slovensku superhviezdou, mediálnou ikonou, ktorú by bulvár, ale aj seriózna tlač obliehali od rána do večera. No takmer presne pred tridsiatimi rokmi, 26. marca 1986, sa fotografická uzávierka jeho života definitívne zavrela. Dnes ho občas spomenú v nejakom populárnom periodiku, odborníci ho majú v úcte, ale široká verejnosť pri mene Dežo Hoffmann iba pokrčí plecami. On sám by povedal, ako to mal vo zvyku, šoubiznis je ako poľná tráva. Rýchlo uschne a mení sa na herbár. V tom horšom prípade na seno.
■ OD DOKUMENTU K HVIEZDAM
Encyklopédie uvádzajú, že Dežo Hoffmann sa narodil 24. mája 1912 v Banskej Štiavnici, no po otcovej smrti sa matka odsťahovala do Žiliny, kde vyrastal a chodil na základnú školu. Strednú nedokončil, nastúpil na základnú vojenskú službu a po návrate z nej v roku 1930 si v Žiline otvoril novinový stánok a vyučil sa za typografa. Podnikať dlho nevydržal a odišiel do Prahy, kde vystriedal viacero zamestnaní. Marián Pauer v knihe Fotograf Beatles píše, že istý čas predával lístky v divadle, kde hrávali Voskovec a Werich. Absolvoval aj niekoľko semestrov žurnalistiky na vtedajšej Akadémii umení, no potom sa zamestnal v pražských filmových ateliéroch AB Studia. V roku 1934 opúšťa Česko-Slovensko a absolvuje stáž v Parížskej pobočke americkej spoločnosti 20th Century Fox. Marián Pauer o tom píše: „Hoffmanna to čoraz väčšmi ťahalo za kameru. V americkej filmovej spoločnosti 20th Century Fox sa jeho sen a veľká túžba naplnili. Stal sa žurnálovým kameramanom. Nakrúcal rôzne spravodajské a dokumentárne filmy, ktoré sa premietali v kinách pred hlavným predstavením.“ Nasledujúci rok odchádza ako vojnový kameraman do Abesínie (dnes Etiópia) nakrúcať inváziu Mussoliniho vojsk. Pred vypuknutím španielskej občianskej vojny (1936) nakrúca v Barcelone olympiádu, po jej vypuknutí sa stáva členom interbrigadistického novinárskeho združenia.
■ STRATA PAMÄTI
Oženil sa so Španielkou, ktorá však o pár týždňov tragicky zahynula na fronte. No jej meno ostalo tajomstvom. Dežo bol totiž ako frontový kameraman trikrát ranený, pričom tretie zranenie, ktoré sa udialo v roku 1939, bolo vážne a spôsobilo čiastočnú stratu jeho pamäti. Následne ho previezli do internačného tábora v St. Cyprien vo Francúzskych Pyrenejach. V nasledujúcom roku, keď sa zo zranenia pozviechal, podarilo sa mu utiecť. Dostal sa do Veľkej Británie, kde vstúpil do jednotiek Československej armády a neskôr prešiel k RAF – kráľovskému letectvu. Podľa niektorých zdrojov lietal počas druhej svetovej vojny aj nad územím Slovenska. Po vojne zostal vo Veľkej Británii. Usadil sa v Londýne, kde si zriadil ateliér a začal pracovať ako fotograf pre viaceré noviny a časopisy. Zameriaval sa na šoubiznis a v hľadáčiku jeho fotoaparátu sa ocitli také osobnosti hudobného sveta, ako boli Frank Sinatra, Louis Armstrong, Duke Ellington, Clif Richard či hviezdy filmového plátna Charlie Chaplin, Marilyn Monroová alebo Laurence Olivier.