Dežo Hoffmann sa zo Štiavnice prepracoval až k hviezdam svetového šoubiznisu

thumbnail

Fotograf svetového mena. Máloktorý svetový fotograf sa môže pochváliť takým portfóliom skutočných hviezd svetového šoubiznisu ako štiavnický rodák Dežo Hoffman. Fotografoval také hviezdy ako Frank Sinatra, Louis Armstrong, Duke Ellington, Acker Bilk, Marlene Dietrichová, Clif Richard či hviezdy filmového plátna – Charlie Chaplina, Marilyn Monroovú alebo Laurence Oliviera. Lenže široká verejnosť ho bude stále vnímať ako muža, ktorý dal nezameniteľnú fotografickú podobu legendárnej štvorici hudobníkov z Liverpoolu – mládencom z The Beatles.  Keby Dežo Hoffmann fotografoval dnešné hviezdy svetovej pop scény, ktoré by sa mediálnym ohlasom rovnali tým z jeho éry, tak by bol na Slovensku superhviezdou, mediálnou ikonou, ktorú by bulvár, ale aj seriózna tlač obliehali od rána do večera. No takmer presne pred tridsiatimi rokmi, 26. marca 1986, sa fotografická uzávierka jeho života definitívne zavrela. Dnes ho občas spomenú v nejakom populárnom periodiku, odborníci ho majú v úcte, ale široká verejnosť pri mene Dežo Hoffmann iba pokrčí plecami. On sám by povedal, ako to mal vo zvyku, šoubiznis je ako poľná tráva. Rýchlo uschne a mení sa na herbár. V tom horšom prípade na seno.

OD DOKUMENTU K HVIEZDAM

Encyklopédie uvádzajú, že Dežo Hoffmann sa narodil 24. mája 1912 v Banskej Štiavnici, no po otcovej smrti sa matka odsťahovala do Žiliny, kde vyrastal a chodil na základnú školu. Strednú nedokončil, nastúpil na základnú vojenskú službu a po návrate z nej v roku 1930 si v Žiline otvoril novinový stánok a vyučil sa za typografa. Podnikať dlho nevydržal a odišiel do Prahy, kde vystriedal viacero zamestnaní. Marián Pauer v knihe Fotograf Beatles píše, že istý čas predával lístky v divadle, kde hrávali Voskovec a Werich. Absolvoval aj niekoľko semestrov žurnalistiky na vtedajšej Akadémii umení, no potom sa zamestnal v pražských filmových ateliéroch AB Studia. V roku 1934 opúšťa  Česko-Slovensko a absolvuje stáž v Parížskej  pobočke americkej spoločnosti 20th Century Fox.  Marián Pauer o tom píše: „Hoffmanna to čoraz väčšmi ťahalo za kameru. V americkej filmovej spoločnosti 20th Century Fox sa jeho sen a veľká túžba naplnili. Stal sa žurnálovým kameramanom. Nakrúcal rôzne spravodajské a dokumentárne filmy, ktoré sa premietali v kinách pred hlavným predstavením.“ Nasledujúci rok odchádza ako vojnový kameraman do Abesínie (dnes Etiópia) nakrúcať inváziu Mussoliniho vojsk. Pred vypuknutím španielskej občianskej vojny (1936) nakrúca v Barcelone olympiádu, po jej vypuknutí sa stáva členom interbrigadistického novinárskeho združenia.

STRATA PAMÄTI

Hoffmann 2Oženil sa so Španielkou, ktorá však o pár týždňov tragicky zahynula na fronte. No jej meno ostalo tajomstvom. Dežo bol totiž ako frontový kameraman trikrát ranený, pričom tretie zranenie, ktoré sa udialo v roku 1939, bolo vážne a spôsobilo čiastočnú stratu jeho pamäti. Následne ho previezli do internačného tábora v St. Cyprien vo Francúzskych Pyrenejach. V nasledujúcom roku, keď sa zo zranenia pozviechal, podarilo sa mu utiecť. Dostal sa do Veľkej Británie, kde vstúpil do jednotiek Československej armády a neskôr prešiel k RAF – kráľovskému letectvu. Podľa niektorých zdrojov lietal počas druhej svetovej vojny aj nad územím Slovenska. Po vojne zostal vo Veľkej Británii. Usadil sa v Londýne, kde si zriadil ateliér a začal pracovať ako fotograf pre viaceré noviny a časopisy. Zameriaval sa na šoubiznis a v hľadáčiku jeho fotoaparátu sa ocitli také osobnosti hudobného sveta, ako boli Frank Sinatra, Louis Armstrong, Duke Ellington,  Clif Richard či hviezdy filmového plátna Charlie Chaplin, Marilyn Monroová alebo Laurence Olivier.

BEATLES NA SCÉNE

Jedného dňa prišla do redakcie magazínu Daily Mirror, kde pôsobil, navoňaná obálka s listom, v ktorom sa nadšená autorka dožadovala fotografií The Beatles, ktorí vtedy nastupovali na scénu. Deža štvorica zaujala a vybral sa za ňou do ich domovského Liverpoolu. Jeden z prvých záberov „chrobákov“ bol, ako Paul s Johnom varia čaj. Vtedy vznikol aj známy obrázok štvorice vo vzduchu, ktorý sa ocitol na obale singlu Twist And Shout. John, Paul, George a Ringo – každý vo výskoku, každý v inej póze. Dežovi to napadlo v Paulovom dome, no tam na to neboli podmienky. Beatles navrhli jeden z liverpoolskych parkov. Odviezli sa tam na Paulovej simke, našli vhodný terén, Dežo si ľahol na zem a oni skákali. Z toho fotenia sa zachoval aj filmový záznam. Mladí muzikanti boli úplne spontánni, okúzľujúci, plní hravosti a mladíckej energie. Ringo Starr mal podľa Deža najfantastickejšiu tvár, Paul McCartney peknú, sladkú tváričku. „George má pekný, celkom intelektuálny typ tváre.“ John mal podľa Hoffmanna v určitom zmysle veľmi primitívnu tvár, ale veľmi jednoduchú na fotografovanie. Dovtedy boli začínajúce, ale i známe hviezdy fotografované väčšinou v ateliéri, patrične nahodené a rovnako patrične meravé. Bol to práve chlap zo Štiavnice, ktorý to prišiel zmeniť. 

■ ČASY PO BEATLES                                                                                                                       

Bez zveličovania možno povedať, že Dežo fotografoval všetkých velikánov bigbítovej éry. Spomeňme aspoň Rolling Stones, Animals, Kinks, Beach Boys, Easybeats, Cream, Pink Floyd, Boba Marleyho, Jimma Hendrixa, Toma Jonesa, Eltona Johna... Nečudo, že ho mnohí považovali za jednotku. A za otca popfotografie.

„Fotografická reč Deža Hoffmanna má hĺbku priestoru i vyjadrovania. Je spontánna, nespútaná škrupuľami oficiálnosti a oficióznosti. Je v nej to, čo robí mladosť mladosťou. Pohyb. Je neuveriteľné, koľko variácií dokázal Dežo vyťažiť prakticky z jednej témy –popscény, jej života na javisku i za ním,“ konštatuje vysokoškolský pedagóg, historik a teoretik fotografie Marián Pauer. Hoci urobil mnohých slávnymi, sám zostal v tieni slávy. A vo svojej rodnej krajine, kde sa významne podieľal na organizovaní Bratislavskej lýry, na ktorú dotiahol špičkové osobnosti svetovej popovej scény, zostal takmer zabudnutý.“ V osemdesiatych rokoch minulého storočia Dežo s fotografovaním skončil. Na žiadosť rodiny. Zomrel dvadsiateho šiesteho marca 1986. Pochovali ho na židovskom cintoríne v londýnskej štvrti Golders Green.

 Alexander GOCZ – Foto: archív



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.