Dôchodkovému systému hrozí bankrot

Politické vytĺkanie kapitálu situáciu penzistov na Slovensku nezlepší

Dôchodkovému systému hrozí bankrot

Jan ČERNÝ – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA

Nie až tak dávna analýza Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív poukazuje na katastrofálne fakty. Venovala sa starodôchodcom, teda tým seniorom, ktorým bol priznaný starobný dôchodok pred 1. januárom 2004. Vyplynulo z nej, že k 31. decembru 2013 bolo vyše päťdesiatpäť percent starobných dôchodkov starodôchodcov pod hranicou chudoby 346 eur mesačne.

Celkový počet vyplácaných starobných dôchodkov starodôchodcov bol pritom ku koncu roka 2013 606 786, čo predstavuje až šesťdesiatjeden percent z celkového počtu 988 278 starobných dôchodkov seniorov. Viac ako sedemdesiat percent dôchodkýň – žien – malo starobný dôchodok pod 346 eur mesačne. U mužov starodôchodcov tvoril tento podiel 18,73 percenta.

■ NIŽŠIE ODVODY

Medzi politikmi na Slovensku sa už verejne pretriasa, že dôchodkovému systému u nás hrozí bankrot. Bolo ich počuť aj počas rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky. Tým, že Sociálnej poisťovni klesajú príjmy z odvodov, štát musí poisťovňu dotovať, aby mala z čoho vyplácať dôchodky. Za dôvodom poklesu príjmov možno vidieť demografiu, ale aj politiku súčasnej i predchádzajúcich vlád. V roku 2014 musí ísť zo štátnej pokladnice na dôchodky 1 061 miliardy eur. Táto dotácia štátu do poisťovne predstavuje sumu osemdesiat eur na jedného dôchodcu. Keby táto dotácia do poisťovne neprišla, dôchodky, ktoré poberajú súčasní dôchodcovia, by boli nižšie o osemdesiat eur.

■ VINNÍKA NIET

Prvý pilier tak ako funguje dnes, je neudržateľný. Zato však nemôže terajší riaditeľ Sociálnej poisťovne. V parlamente padlo viacero návrhov na zmenu ústavných zákonov, ktoré môžu situáciu s dôchodkami pozitívne ovplyvniť. Ibaže pre väčšinu poslancov tie návrhy nie sú až také dôležité ako nepretržitý vzájomný politický boj o „situáciu v súdnictve“, čo už je v podstate dávno mŕtva a bežnému občanovi nič nehovoriaca fráza. Podľa Miroslava Číža (Smer-SD) opoziční poslanci o téme dôchodky hovoria klamstvá.

Napriek veľkému kriku sú fakty takéto. Dnešné rozdelenie odvodov do prvého a druhého piliera produkuje ročnú stratu deväťsto miliónov eur. Jeho financovanie bolo pokryté do roku 2009, dnes teda výrazne zvyšuje deficit, čo je v čase tvrdej konsolidácie financií problém sám osebe. Problém je o to väčší, že štát si na financovanie tohto rozdelenia požičiava za úrok vyšší, ako je zhodnocovanie úspor ľudí. To znamená, že všetci cez štátny rozpočet dotujú straty účastníkov druhého piliera. „Zhodnocovanie“ vyzerá v praxi tak, že výnos v druhom pilieri je nižší ako inflácia, teda reálne sa úspory ľudí znehodnocujú. V priemere za sedem rokov o 11,68 percenta a v súhrnnej hodnote dvestošesťdesiatosem miliónov eur. Na porovnanie, priebežný systém reálne zvýšil dôchodky o 16,62 percenta. Alebo inak, človek s mesačným príjmom do tisíc eur bude mať za roky 2005 až 2015 z druhého piliera o osemnásť percent nižšiu penziu ako z priebežného systému.

■ NEVHODNÁ DEMOGRAFIA

To, že v druhom pilieri sú tisíce ľudí, pre ktorých je z hľadiska ich veku či príjmu vyslovene nevhodný, dnes nespochybňuje nikto. Systém, ktorý znehodnocuje úspory ľudí a pre štát vyrába bezmála miliardový deficit, je neudržateľný, na čom sa zhodli všetci členovia Rady solidarity a rozvoja. V záujme udržateľnosti výšku zhodnocovania druhého piliera znížili na štyri percentá, s neskorším zvyšovaním na šesť percent a s daňovým zvýhodnením dve percentá z vlastných zdrojov.

Stále sme však vraj krajinou s najsilnejším druhým pilierom v regióne, pravicové vlády v Česku aj Poľsku išli na nižšiu úroveň.

„Sme prvou vládou, ktorá udržateľnosť dôchodkového systému rieši komplexne. Uvedomujeme si demografický vývoj, preto sme okrem iného výhľadovo naviazali vek odchodu do dôchodku na strednú dĺžku života,“ tvrdí predseda vlády Robert Fico. Zaujímavý je jeho nasledujúci názor: „Chápem, že opozícia zúfalo potrebuje tému. Pýtam sa však, o akých ‚zlodejoch dôchodkov‘ a akej ‚záchrane úspor ľudí‘ to opozícia hovorí, keď z úspor ľudí sú čisté straty a zlodejský je nanajvýš systém, ktorý ich produkuje? Zmeny boli nevyhnutné a žiadne politické divadlo na tomto fakte nič nezmení.“

■ CITEĽNÝ PROBLÉM

Situácia, keď už nielen určití jednotlivci, ale celé skupiny obyvateľstva začínajú pociťovať

aj signalizovať nedostatok prostriedkov na základné životné potreby, aké sú bežné inde, nútia k tomu, aby sa kompetentní , povolaní či zvolení zaoberali týmto spoločenským problémom. V našej domácej politike to však mnohých politikov vôbec nezaujíma. Ide im o udržanie si vplyvu v politických stranách a nad nimi, o pozície, z ktorých je veľmi sľubný nástup k politicky zabezpečenej existencii aj po ďalších voľbách. Prečo práve na toto zabúdajú vo volebných časoch občania, ktorí bojujú so životom deň čo deň a bez záujmu o to, ako vlastne žijú či živoria?