Kabinet sľúbil čiastočne kompenzovať straty tržieb, nie však zisku. Svetoví, ale aj naši politici to s epidemiologickými opatreniami proti šíreniu doteraz neznámeho ochorenia Covid-19 podľa všetkého prehnali. Prijali sa totiž také striktné opatrenia, ktoré úplne paralyzovali ekonomiku, čo bude mať negatívny dosah na životnú úroveň domácností, najmä však na fungovanie podnikov bez rozdielu formy vlastníctva a podnikania. Koronavírus nepoznali dobre ani lekárske kapacity. Veď najprv tvrdili, že najviac sú ohrozené osoby nad šesťdesiatpäť rokov veku, voči ktorým sa nie vždy postupovalo citlivo. Neskoršie sa tvrdilo, že nie vek, ale sprievodné diagnózy sú rozhodujúce, čo napokon potvrdili aj štatistické prehľady o počte nakazených podľa veku. Nechceme sa podrobne zaoberať epidemiologickou situáciou a jej medicínskou stránkou. Postačí konštatovanie, že Slovensko začalo s opatreniami proti šíreniu nákazy včas, a aj preto sme v rámci starého kontinentu mali najnižší počet zomretých v prepočte na počet obyvateľov.
■ DÔRAZ NA ZAMESTNANOSŤ
Vláda na deväťdesiat dní vyhlásila núdzový stav. Niektoré obmedzenia sa už počas neho postupne zmierňovali. Za najdôležitejšie sa pokladalo obnovenie prevádzky ešte donedávna zatvorených obchodných jednotiek s tovarmi a so službami, tiež veľkých priemyselných podnikov, niektorých škôl a úradov, úplné fungovanie zdravotníckych zariadení a, pravdaže, otvorenie hraníc s okolitými štátmi na obnovenie nielen turizmu, ale aj obchodných vzťahov.
Koronavírusová epidémia však za sebou zanechala hospodársku recesiu. Vláda zatiaľ minula najviac peňazí na udržanie zamestnanosti, keďže si uvedomuje, že domáca spotreba sa najviac podieľa na raste HDP. Sústreďuje sa najmä na rozviazanie rúk zamestnávateľov. Slovenské domácnosti však väčšinou nemajú peňažné rezervy na viac mesiacov a firmy zas nemajú dostatok peňazí na rezervných účtoch. O obrovskej zadlženosti štátu sa hovorí ako o čomsi samozrejmom...
Konkrétny dosah krízy bude zrejmejší, keď firmy nebudú schopné splácať požičané peniaze. V dôsledku toho sa budú meniť vlastnícke vzťahy. Štát bude musieť dohliadnuť, aby najmä v prípade strategických podnikov nedošlo k organizovanej zmene vlastníctva na prospech investorov zo zahraničia.
■ BUDÚ ŽALOBY?
V článku 20 Ústavy Slovenskej republiky sa hovorí o možnosti primeranej náhrady škody v prípade obmedzenia práv. Práve to bola téma nedávnej tripartity ‒ či vládou vyhlásený minulý núdzový stav sa uskutočnil v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme? Zamestnávatelia totiž nástojili, aby sa prijal zákon o náhrade škody spôsobenej zatvorením najmä obchodných prevádzok. Doterajšiu peňažnú náhradu pokladajú za nedostatočnú a požadujú „priplatiť“, ináč vraj hrozia žalobami. Vláda v tejto veci už na začiatku deklarovala, že bude kompenzovať stratu tržieb, ale nie zisku, a preto sa k záverom z tripartity zatiaľ v ďalšej diskusii vyhýba. Dosiaľ sa nevie, či by išlo o správnu alebo ústavnú žalobu, keďže s niečím podobným prichádzajú aj podnikatelia z okolitých štátov Únie. Môžeme teda predpokladať, že konečné stanovisko povedia najvyššie inštitúcie EÚ vrátane Európskeho súdneho dvora. Na Slovensku nemáme okrem ústavy na takéto prípady nijakú legislatívu, a preto o prípadnom úspechu žaloby môžeme skôr len špekulovať. Sudcovia budú zrejme rozhodovať podľa toho, či je prednejšie právo na ochranu zdravia obyvateľstva, alebo právo na ochranu majetku podnikateľa. V susednom Česku už pred krízou prijali zákon, ktorý v mimoriadnych situáciách predpokladá náhradu škody.
Róbert HÖLCZ ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA