V Bratislave otvorili novú galériu venovanú súčasnému umeniu. Okolo Domu umenia/Kunsthalle ‒ sa viedli siahodlhé polemiky odborníkov aj laikov prinajmenšom počas úradovania štyroch po sebe nasledujúcich ministrov kultúry. Časť najmä mladších výtvarníkov neustále volala po jej vzniku, ale zároveň sa ozývali hlasy, že finančne podvyživená slovenská kultúra si podobný projekt jednoducho nemôže dovoliť. Napokon došlo 1. januára k rozšíreniu zakladajúcej listiny Národného osvetového centra a v piatok 19. septembra v Bratislave na Námestí SNP 12 slávnostne otvorili Dom umenia/Kunsthalle.
Náročná rekonštrukcia priestorov, veľkorysé riešenie už tradičného výstavného priestoru niekdajšieho Domu umenia sa v druhej polovici septembra skončila. Bola za tým obetavá práca ľudí, ktorí sa snažili realizovať svoje predstavy o novej galérii súčasného slovenského umenia. Jedna z nich ‒ Lucia Gavulová, nás virtuálne oboznámila s tým, čo všetko má Dom umenia/Kunsthalle znamenať pre našu výtvarnú scénu.
■ ČOSI AKO ZÁZRAK
Zriadenie Kunsthalle Bratislava sa po mnohých neúspešných pokusoch javí takmer ako zázrak. Za uplynulú dekádu ležala „ako horúci zemiak“ na stole každého nového ministra kultúry. A všetci mali napriek rozdielnosti niečo spoločné – problematiku riešili vždy odznova a po svojom, v horšom prípade vôbec. Po celý čas sprevádzalo bolestivý proces jej vzniku intenzívne angažovanie časti odbornej a kultúrnej verejnosti. Kunsthalle dnes existuje v každej členskej krajine Európskej únie. Jej zriadenie v Bratislave znamená priblíženie sa medzinárodnej a svetovej úrovni prezentácie súčasného umenia, ale je aj signálom vyslaným do zahraničia, platformou potenciálnej spolupráce so zahraničím a prostriedkom osvety pre domáce odborné aj laické publikum.Kunsthalle Bratislava je treťou inštitúciou takéhoto typu na Slovensku. V uplynulých troch rokoch začali fungovať dve – Nová synagóga/Kunsthalle Žilina a Hala umenia Košice (HUK). Čo to vlastne je? Kunsthalle je termín prebratý z regiónov hovoriacich po nemecky, označujúci špecifický typ inštitúcie – nezbierkotvornej galérie, ktorá prezentuje výstavy špičkových domácich a zahraničných vizuálnych umelcov. Okrem výstav sa venuje široko koncipovanej osvetovej činnosti v oblasti súčasného umenia a predstavuje tak dôležitú súčasť kultúrneho priemyslu.
■ KONKURENČNÁ VÝHODA
Jedným zo všeobecných dôvodov vzniku Domu umenia/Kunsthalle bola chýbajúca možnosť prezentácie vývojových tendencií súčasného umenia v muzeálnom type inštitúcií.
Zjednodušene sa dá povedať, že u nás muzeálny typ inštitúcie predstavuje napríklad Slovenská národná galéria alebo mestské galérie, ktoré zároveň budujú vlastné zbierky. Dnes sa však už aj v Slovenskej národnej galérii môže divák stretnúť s výstavami súčasného umenia, aj keď to nemá byť jej primárna dramaturgická náplň. Typ inštitúcie ako Slovenská národná galéria alebo Galéria mesta Bratislavy má za sebou – práve aj pre svoju zbierkotvornú činnosť a aj výstavy starého umenia – omnoho mohutnejšiu základňu návštevníkov. Kunsthalle vo všeobecnosti takúto bázu nemá, nie je to v lokálnom kontexte typ inštitúcie, ktorá by bola masovou záležitosťou širokého spektra verejnosti. Na tento fakt možno nahliadať ako na výhodu – vďaka tomu nie je kunsthalle vystavená priveľkému tlaku návštevníkov a môže sa viac do hĺbky venovať iným druhom činností, t. j. výskumu, publikačnej činnosti, dokumentácii ‒, alebo ako na nevýhodu, v zmysle, že jednotlivé akcie alebo výstavy budú ľudia navštevovať len sporadicky. Slovenská národná galéria doteraz plnila funkciu chýbajúceho múzea moderného umenia, múzea súčasného umenia a tiež kunsthalle, s čím súvisel aj neprimeraný tlak a neštandardné očakávania odbornej verejnosti. Kunsthalle zároveň prichádza na scénu v situácii, keď sa dá jasne a jednoznačne pomenovať, čo tu dlhodobo chýbalo. Absenciu vlastného publika možno považovať aj za mimoriadnu konkurenčnú výhodu kunsthalle, ktorá sa tak môže zadefinovať ako nová, nepopísaná galéria, čím osloví nové typy publika.
■ ZATIAĽ POD NOC
Prípravou zriadenia Kunsthalle Bratislava bol poverený kurátor, galerista, teoretik umenia Juraj Čarný. Splnomocnenie mu udelila prípravná rada, ktorá zasadala z poverenia generálnej riaditeľky Národného osvetového centra Jany Kresákovej a ministra kultúry Mareka Maďariča. Rozšírením zriaďovacej listiny Národného osvetového centra najskôr vzniklo Slovenské centrum vizuálnych umení, ktoré Kunsthalle Bratislava zastrešuje. Ministerstvo kultúry aj Národné osvetové centrum však od začiatku deklarujú záujem hľadať cestu k čo najskoršiemu osamostatneniu Kunsthalle Bratislava. Alternatív, ako dospieť k tomuto stavu, je viac, podstatná je najmä politická vôľa. Minister kultúry Marek Maďarič sa v tlači vyjadril: „Perspektívne sa Kunsthalle osamostatní, no som presvedčený, že momentálne je tento dočasný model najschodnejší, aj keď zatiaľ nemá právnu subjektivitu. Ak by sme čakali na ideálne podmienky, vznik Kunsthalle by sa odďaľoval donekonečna. Je lepšie začať s jej činnosťou, ako sa neustále hádať a vyhovárať. Ročné náklady na činnosť samostatnej Kunsthalle sa odhadovali zhruba na pol milióna eur, pri jej fungovaní v rámci Národného osvetového centra by mali byť približne o polovicu nižšie. Ministerstvo počíta s postupným zvyšovaním prostriedkov Národnému osvetovému centru pre jej potreby.“
■ OD VÝSTAV K EDUKÁCII
Kunsthalle Bratislava v Dome umenia budú tvoriť doterajšie výstavné sály Domu umenia, nachádzajúce sa na jeho dvoch podlažiach, plus priestory bývalého Diela (neskôr sídla telekomunikačného operátora) na prízemí budovy. Tie sa už rekonštruujú a po dokončení prác z nich bude funkčný nový výstavný priestor s názvom Kunsthalle Lab, uspôsobený najmä na krátkodobejšie dynamické výstavy súčasného umenia. Výstavy na podlažiach Domu umenia by mali byť rozsahom neporovnateľne väčšie (na čo ich predurčujú už samotné priestorové dispozície) a ich trvanie by sa malo pohybovať v rozmedzí od dvoch do štyroch mesiacov.
V oboch priestoroch sa počíta nielen s prezentáciou domácich, ale najmä zahraničných umelcov. Úlohou Kunsthalle Bratislava však bude aj prezentácia slovenského súčasného umenia v zahraničí a vo všeobecnosti najmä vzdelávanie, a to širokej verejnosti (tím ľudí okolo kunsthalle má ambíciu pritiahnuť a zbaviť ju ostychu zo súčasného umenia), akoaj – a predovšetkým – detí a mládeže. Im budú venované intenzívne programy v rámci vzdelávania a galerijnej pedagogiky.
Alexander GOCZ ‒ Foto: autor