Čestné občianstvo pre Viliama Turčányho
„Ďakujem za to, že som teraz už aj ja Búran,“ touto mnohovýznamovou vetou zaďakoval Dr. Viliam Turčány za udelenie Čestného občianstva obce Borský Mikuláš, rodiska Jána Hollého, národného buditeľa, prekladateľa a významného autora píšuceho v bernolákovskej slovenčine, prvej kodifikovanej podobe slovenského jazyka. Dekrét prevzal z rúk starostu obce Vladimíra Bízeka za prítomnosti predsedu Matice slovenskej Mariána Tkáča, tajomníka MS Petra Mulíka a členov rôznych odborov MS. Slávnosť sa odohrala na pôde Jozefínskej knižnice v Bratislave.
V laudáciu, ktoré predniesla Mgr. Oľga Cintulová z Borského Mikuláša, sa zdôraznil nielen výnimočný rozmer všestrannej osobnosti Dr. Viliama Turčányho, ale aj osobný vzťah ku kultúrnemu dedičstvu a k ľudovým tradíciám v obci. Je príznačné, že V. Turčány je už trojnásobným nositeľom celoslovenskej Ceny Jána Hollého, ktorá sa udeľuje za umelecký preklad, je vzácnou osobnosťou, ktorá povznáša duchovné sily národa, vzdelanec, ktorý síce vzišiel z neľahkých pomerov, ale na prvopočiatku formovali ho aj usporiadané pomery sirotinca, v ktorom strávil istý čas. Vedno s ním tam bol aj s iným čestným občanom obce, matičiarom Stanislavom Májekom. Čestné občianstvo Borského Mikuláša má aj Eva Fordinálová, autorka mnohých diel o Jánovi Hollom a aj autorka významnej výzvy, že za Hollým nemožno dať bodku, dodnes je aktuálny a potrebný.
VÝRAZNÁ OSOBNOSŤ
Pre Borský Mikuláš je veľká česť, zdôraznilo sa v laudáciu, že V. Turčáni, výrazná osobnosť, prijal čestné občianstvo obce a že sa milá slávnosť koná na pôde Matice slovenskej. „A ja mám veľkú radosť, že som Búran, teraz sa môžeme už rozprávať ako medzi nami Búranmi,“ povedal dobre naladený V. Turčány a navrhol významnú celoslovenskú aktivitu. Začať trebárs aj v Borskom Mikuláši s kultúrnou tradíciou pripomienky väzieb, ktoré spájali diela jednotlivých slovenských básnikov – vytvoriť tabule zo štvorverším, napríklad Hollého v Búroch a Sládkoviča v Radvani. A hneď aj zarecitoval štvorveršia, kde inšpirácia, súzvuk, básnický obraz prechádza z jedného diela slovenského básnika do druhého, akoby neviditeľná niť, štafeta kultúrneho, slovenského.
Je to senzačný návrh, nejde o to, že J. Hollý bol katolícky kňaz a A. Sládkovič evanjelický, Turčányho výzva, iniciatíva je najmä v zdôraznení tej kultúrnej väzby a v jej verejnej a zároveň široko mediálnej komunikačnej forme predovšetkým na Slovensku, ale napokon všade, kde takéto štvorveršie vzniklo. Takéto tabule by boli kultúrny unikát a aj istým spôsobom návrat poézie do nášho prostredia, každodennosti. Turčányho návrh má európsky rozmer a od matičiarov, výtvarníkov, činiteľov samosprávy je dlhodobo inšpiratívny pre širokú verejnosť.
KRÁSA PROGLASU
Nadšené prítomné publikum odmenil nový čestný občan – Búran – recitáciou prvej časti Proglasu v origináli a v jeho preklade. Prítomným starosta obce V. Bízek hovoril o tom, ako sa v obci a jej kultúrnej tradícii zžívajú noví obyvatelia zväčša z Bratislavy, ale aj o tom, že celkom nezatíchla myšlienka vrátiť obci jej pôvodný názov Borský Svätý Mikuláš, to sa však v miestnom referende nepodarilo. Lenže ak sa obec, ako aj kultúrne Slovensko pýši Jánom Hollým, treba ho vrátiť do takej obce, ktorá má taký názov ako obec, v ktorej sa tento katolícky kňaz narodil – a narodil sa v Borskom Svätom Mikuláši.
Dušan D. KERNÝ – Foto: (ddk)