Kruté je byť obeťou trestného činu, ktorý sa ani čoby nestal. „Musíme sa vžiť do situácie tých matičiarov, ktorí dodnes nechápu, čo sa udialo s ich peniazmi, ktoré vložili do Matičného fondu, prispeli na Národný poklad Slovenska, investovali svoje prostriedky, ktoré si odkladali na starobu do ‚matičného‘ Podielového družstva Slovenské investície. Veď sa nestratilo z pokladne tisíc eur, ale celý majetok družstiev v objeme prevyšujúcom dvadsaťšesť miliónov, a to nie postupne, ale ani nie za mesiac – od 10. do 31. marca 2010!“ Tieto myšlienky publikoval na stránkach SNN už pred veľmi dlhým časom pán Dezider Kóňa. Vžívame sa do tej situácie v čase, v ktorom sme sa dozvedeli, že policajný vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie vo veci. A nie je nám, verte, ľahko.
■ VEĽKÉ SKLAMANIE
„Samozrejme, zastavenie trestného stíhania je veľkým sklamaním nielen pre poškodených, ale aj pre mňa, pre celé vedenie Matice slovenskej. Týmto nepochopiteľným rozhodnutím sa opäť zabránilo tomu, aby sme mohli očistiť meno Matice slovenskej,“ povedal pre SNN prvý podpredseda Matice Ján Šimonovič.
Čo je príčinou zastavenia trestného stíhania vo veci PDSI? Nepreukázanie úmyslu! Čítate správne, ktokoľvek na Slovensku môže „neúmyselne“ beztrestne porušovať zákony nášho štátu! Aj napriek tomu, že neznalosť zákona vraj neospravedlňuje. Takže v konečnom dôsledku – niekto, nevedno kto, lebo vyšetrovanie bolo zastavené, sa omylom obohatil o milióny z vkladov podielnikov Podielového družstva Slovenské investície. O obrovské sumy, ktoré členovia Matice v plnej dôvere k nej a v dobrej viere vkladali na podľa nich dobrú vec.
■ KRIVKY PARAGRAFOV
„Zdravý sedliacky rozum nikdy nepochopí prefíkanosť právneho poriadku o nepreukázateľnosti úmyslu, a tak sme nútení myslieť si, že náš právny poriadok chráni podvodníkov a lumpov,“ konštatoval v rozhovore pre SNN Jozef Šimonovič. „Zvlášť závažný zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku.“ Tak znelo obvinenie policajných orgánov, ktoré vzniesli voči bývalému predsedovi Matice. Dnes sa toto slovné spojenie zmenilo na „nepodarilo sa preukázať úmysel“.
Ešte v roku 2011 podal súčasný predseda Matice slovenskej Marián Tkáč viacero trestných oznámení v súvislosti s vážnym podozrením na nezákonnosti, ktoré sa v Matici udiali v čase, keď ju viedol jeho predchodca Jozef Markuš. Druhá polovica deväťdesiatych rokov je vo vnútromatičnom živote charakterizovateľná ako „eldorádo“. Došlo k intenzívnemu podnikaniu s matičným majetkom. Z tých čias je smutne známe najmä zneužitie zbierky na Národný poklad Slovenskej republiky. Menej, okrem samotnej Matice a priamo finančne postihnutých, sa však vie o Matičnom investičnom fonde. Ten bol cieľom veľkých investícií zo strany oddaných matičiarov. Vkladali doň nielen svoje kupónové knižky z obdobia kupónovej privatizácie.
Matica slovenská podala sťažnosť proti rozhodnutiu vyšetrovateľa, ale aj tá bola zamietnutá. Milióny slovenských korún niekde „zmizli“, ale trestný čin sa nestal. Všetci vy matičiari, ktorí ste boli podielnikmi v PDSI, ste sa tak zrazu stali dobrovoľnými darcami. Komu a na čo ste prispeli, to nikto nevie. Minimálne, nikto to nevie alebo nechce preukázať. „Pevne verím, že raz príde deň a spravodlivosť zvíťazí,“ domnieva sa Jozef Šimonovič, prvý podpredseda Matice slovenskej. Veríme a dúfame v to už od roku 1989...
Po zmene politického systému v roku 1989 došlo k „rozdávaniu“ spoločenského bohatstva. Vznikli stovky privatizačných fondov, ktoré rôznymi podvodnými spôsobmi získali od občanov ich podiel na majetku štátu. Keď si nahrabali miliardy a stali sa vlastníkmi stoviek najväčších podnikov, „zdvihli kotvy“ a zastavili sa až v „daňových rajoch“, kde investovali peniaze od ľudí do svojich zámkov, lodí, hotelov a žijú si tam prepychový život miliardárov.
Takýto osud mal stihnúť aj privatizačný fond, ktorý niesol meno Matice slovenskej. Draví podnikatelia založili pod patronátom Matice slovenskej Podielové družstvo Slovenské investície. Prvým členom sa stal predseda Matice s preukazom č. 1.
■ ZÁVÁDZAJÚCE LOGO
Logo Investície srdca a rozumu a silueta Kriváňa sa stali blízke najmä matičiarom a zahraničným Slovákom. Veď prvé kancelárie PDSI boli v Domoch MS po celom Slovensku, ale aj v USA. Od vzniku PDSI začal vychádzať časopis Podielnik, ktorý prinášal informácie o úspešnom investovaní členských podielov do výnosných projektov. Príhovory predsedu MS, ktorý bol zároveň počas celého pôsobenia družstiev prvým podpredsedom, boli zárukou správneho investovania aj malých súm peňazí. Súčasťou družstiev sa stal i Matičný fond a Národný poklad, čo bola významná garancia bezpečného investovania. Členovia PDSI sa každoročne zúčastňovali na Národnom výstupe na Kriváň, chodili na zájazdy po miestach našej národnej histórie, navštevovali pamätné štúrovské miesta, mohylu Štefánika, skanzeny – všetko, čo pripomínalo našu národnú históriu...
■ NEVZDÁME SA
„Osobne splním sľub, ktorý som verejne dal, že budem podávať žaloby na pána Markuša a na ostatných zodpovedných, kým budem dýchať. Verím, že nielen poškodení, ale všetci, ktorí veria vo víťazstvo spravodlivosti, ma budú podporovať.“ Budeme. Tak odpovedajú Slovenské národné noviny podpredsedovi Matice pánovi Šimonovičovi.
Terajší predseda MS Marián Tkáč po svojom nástupe do funkcie v snahe očistiť jej meno pred všetkými, ktorí jej dôverovali, podal viacero trestných oznámení. Súvisia aj s činnosťou Matice, bankami a významnými slovenskými podnikmi (dovedna jedenásť), ktoré v roku 1993 zriadili Nadáciu Matice slovenskej. Tá nemá s MS dnes nič spoločné. V rámci dvoch reštrukturalizácií sa oddelila od Matice tak, že sa jej ,,zriaďovateľmi“ od roku 1997 stali členovia správnej rady nadácie, pričom v roku 1997 sa jej základné imanie z päť miliónov korún znížilo na dva milióny korún, v roku 2002 už iba na tristotisíc korún.
■ ZABUDLI NA PODSTATNÉ
Cez Matičný fond a cez štyri družstvá je postihnutých vyše dvetisíc členov MS, ale aj vyše tristo detí, ktoré do družstiev prihlasovali väčšinou starí rodičia. Ešte od nikoho sme nepočuli, že všetci členovia družstiev musia dostať svoje úspory do posledného eura. Oni neinvestovali do nikým nekontrolovaných nebankoviek typu BMG, Horizont a podobných, ale nadväzovali na národné, matičné, slovenské tradície! Preto čakáme odpovede na otázky: Prečo polícia neobjasnila, o čo išlo v tomto záhadnom prípade? Prečo všetci členovia družstiev dodnes neboli informovaní o situácii v družstvách? Prečo sa doterajšie vlády iba pozerajú na „bezvládnosť“, ktorá tu vládne?
Jozef Šimonovič ešte pripomína: „Veľmi ma mrzí, že nikto zo zodpovedných členov vedenia PDSI, ktorí boli z matičného prostredia, nenabral aspoň trochu osobnej odvahy a cti, aby sa okradnutým – hoci aj neúmyselne – za stratu dvadsiatich štyroch miliónov slovenských korún ospravedlnil.“ Budeme teda čakať. Alebo, asi už len čakať nebudeme!
Ján ČERNÝ ‒ Karikatúra: Peter GOSSÁNYI