Podľa informácií z prostredia rodiny zosnulého spisovateľa a matičiara Drahoslava MACHALU - bratislavský magistrát na čele s novým primátorom Ivom Nesrovnalom, bývalým členom SDKÚ-DS, odmietol žiadosť uložiť pozostatky tohto slovenského vlastenca a bývalého poradcu premiéra Roberta Fica vo vstupnej časti bratislavského cintorína medzi osobnosťami slovenského národného a kultúrneho života. Informáciu pre SNN potvrdil 1. podpredseda Matice slovenskej Jozef Šimonovič. Po rozlúčke zo zosnulým dňa 7. januára v evanjelickom chráme na Panenskej ulici, nebolo ešte známe, kde sa pozostatky D. Machalu uložia. SNN oslovia magistrát s otázkou, prečo sa takto rozhodol a či vlastenec, ktorý sa jednoznačne zaslúžil o vznik Slovenskej republiky, nemá právo byť pochovaný medzi osobnosťami Slovenska. Dôvodom možno bol aj Machalov kritický text, jeden z jeho posledných, na adresu novozvoleného primátora I. Nesrovnala. Hovorkyňa magistrátu hlavného mesta Ivana Skokanová nám poslala stanovisko: "Hlavné mesto SR Bratislava s poľutovaním oznamuje, že nemôže vyhovieť žiadosti o pridelenie hrobového miesta v oddelení vyhradenom pre významné osobnosti na cintoríne Slávičie údolie pre zosnulého Mgr. Drahoslava Machalu, nakoľko žiadosť nespĺňa Zásady pochovávania na bratislavských pohrebiskách v oddeleniach vyhradených pre významné osobnosti. Rodine vyjadrujeme úprimnú sústrasť."
Zareagoval aj podpredseda MS J. Šimonovič: "Zákazom uloženia tela nebohého medzi svojich kolegov, spisovateľov, novinárov, umelcov, ľudí ktorí niečo urobili pre Slovensko, považujem za občiansky rasizmus. Azda znova sa zavadza kadrovanie? Do vyhradeného priestoru sa pritom pochovali iné "osobnosti", kto nesiahajú D. Machalovi ani po členky. nebude ich menovať z úcty k zosnulým."
NEKROLÓG
DRAHOSLAV MACHALA - reportér vo veterných topánkach
Ťažko písať čokoľvek zmysluplné, keď práve na úsvite Nového roka odíde človek, ktorý si na zmysluplnosti svojej práce dával veľmi záležať. Spisovateľ, novinár, publicista i organizátor národne orientovaných aktivít Drahoslav Machala podľahol zákernej chorobe vo veku šesťdesiatsedem rokov ráno 1. januára
Narodil sa v Zemianskom Podhradí (16. 11. 1947) v kraji, ktorý formoval už od detstva jeho postoj k vlasti a slovenskej kultúre. Vyštudoval žurnalistiku a pracoval vo viacerých printových médiách. Od mája 1993 bol šéfreportérom denníka Republika, neskôr bol zástupca šéfredaktora v periodiku Literárny týždenník a potom pôsobil ako generálny riaditeľ Národného literárneho centra v Bratislave. Ako sa vyjadril: „Celý profesionálny život reportéra som robil v kultúre a považujem to za veľké šťastie: mohol som robiť to, čo som mal rád, a prihovárať sa ľuďom, viesť s nimi na diaľku dialóg. To je nielen nádherná predstava, ale aj úžasný dar od života.“
Knižne debutoval zbierkou noviel Zhavranelí bratia (1975), veľkú stopu zanechal v publicistike spolu s bratom Ivanom knihou Reportér Hemingway (1980, 1990), ktorá sa dočkala aj dokumentaristického filmového spracovania. Reportážam sa venoval i v knihe Veterné topánky (1988).
Jeho bohaté literárne dielo ostalo neuzavreté, stihol napísať encyklopedické vlastivedné knihy o siedmich slovenských krajoch, ôsma ostala zatiaľ nevydaná. Vyšlo mu spolu dvadsaťjeden knižných titulov, ostáva po ňom mnoho dokumentárnych filmov a rozhlasových pásiem.
Drahoš Machala sa okrem inej matičnej činnosti spolu s kolegami P. Štrelingerom a R. Kaliským pričinil o znovuzrodenie nášho periodika Slovenské národné noviny, keď ho začiatkom deväťdesiatych rokov dostali ako týždenník Matice slovenskej medzi čitateľov v duchu najlepších tradícií štúrovského dedičstva. Česť jeho pamiatke!
(rkh)
Životopis D. Machalu z portálu www.teraz.sk - zdroj: TASR: http://www.teraz.sk/kultura/umrtie-spisovatel-publicista-machala/112778-clanok.html
Bratislava 1. januára (TASR) - Slovenský spisovateľ a publicista, autor literatúry faktu Drahoslav Machala dnes ráno zomrel po ťažkej chorobe vo veku 67 rokov. TASR to potvrdili viacerí blízki spolupracovníci zosnulého. Drahoslav Machala sa narodil 16. novembra 1947 v Zemianskom Podhradí. Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Bol novinárom vo viacerých slovenských denníkoch a týždenníkoch, vo Večerníku, v kultúrnej rubrike týždenníka Nové Slovo a denníka Pravda. Od roku 1990 pracoval ako redaktor týždenníka Slovenské národné noviny a v roku 1993 pôsobil vo funkcii šéfredaktora denníkaRepublika. V rokoch 1996–98 bol riaditeľom Národného literárneho centra. Napísal množstvo článkov, z ktorých najmä jeho originálne reportáže, úvahy a rozhovory sa stali trvalou súčasťou klenotnice slovenskej žurnalistiky.
Tvorba Drahoslava Machalu
Knižne debutoval zbierkou poviedok Zhavranení bratia (1975), v ktorej nastolil mravné problémy mladého človeka. Výsledkom jeho cesty (so svojím bratom) Európou bola kniha Reportér Hemingway (1980). Zobrazili v nej úseky života amerického spisovateľa spojené s jeho novinárskym účinkovaním a pôsobením v Európe. Konfrontáciou životnej skúsenosti autora s hľadaním vlastnej identity a s poznaním, ktoré nadobudol na cestách po cudzine, je kniha troch noviel Súkromný most (1984).
Ďalšia kniha Veterné topánky (1988) je esejistickou reportážou o Provence v južnom Francúzsku s dôrazom na jeho kultúrnu históriu a umelecké hodnoty. V biografickej eseji Zlomený sen (1994) prináša príbeh o životných osudoch slovenského letca Otta Smika, ktorý bojoval v službách anglického kráľovského letectva a padol v boji proti fašizmu. Vzápätí vyšla kniha Rytieri oblohy (1996) o ďalších slovenských letcoch, ktorí bojovali vo Veľkej Británii - Drahoslav Machala získal za ňu o rok neskôr (1997) Cenu Egona Erwina Kischa. Výberom z jeho novinárskej publicistiky, esejí, reportáží, úvah a rozhovorov so špičkovými domácimi i svetovými osobnosťami je kniha Osamelý vlk (1997). Najväčšie úspechy dosiahlo dielo Reportér Hemingway, ktoré vyšlo vo viacerých vydaniach v poľskom a českom preklade.
Nový smer autora literatúry faktu otvoril knihou Majstri slova (2002), encyklopédiou slovenských spisovateľov. Medailóny plné zaujímavostí o živote a tvorbe našich majstrov slova dopĺňajú početné fotografie z ich súkromia i verejného pôsobenia. Veterné topánky II. (Kniha o Taliansku), kniha ktorá vyšla v roku 2004, si všíma kultúrne a historické vzťahy medzi Talianskom a Slovenskom, približuje najmä slovenské osobnosti, ktoré tieto vzťahy formovali, ovplyvňovali a rozvíjali.
V roku 2006 mu Vydavateľstvo Matice slovenskej vydalo Veterné topánky III. (Kniha o Rusku). O rok neskôr vyšla Machalova kniha Šľachtické rody. Dielo objavuje známe i menej známe osobnosti slovenských šľachtických rodov a osvetľuje ich nemalý zástoj v dejinách Uhorska.
Na základe jeho iniciatívy sú pomenované letecké základne v Kuchyni, Sliači a Prešove po významných slovenských pilotoch. Osobitným literárnym počinom je súbor encyklopedických diel Slovenská vlastiveda I – VII, ktoré novátorsky mapujú Slovensko a jeho poklady.
Machala bol spoluautorom myšlienky osadenia jazdeckej sochy kráľa Svätopluka na nádvorí Bratislavského hradu. Inicioval a zrealizoval osadenie desiatok pamätných tabúľ významným slovenským osobnostiam u nás aj v zahraničí.