Dve Medaily cti seržanta Mateja Kocaka

thumbnail

Francúzsko poznalo statočných slovenských bojovníkov dávno pred cyklistom Saganom. V roku 2018 si pripomíname viacero udalostí, ale aj osobností v súvislosti s koncom prvej svetovej vojny a so vznikom Česko-Slovenska. Medzi neznámych slovensko-amerických hrdinov patrí aj Matej KOCAK, ktorý sa narodil v Gbeloch 3. decembra 1882 ako dvojča s bratom Pavlom. Stal sa jedným z viacerých Slovákov, ktorí sa zapísali do americkej vojenskej histórie ako hrdinovia. Len devätnásť vojakov v nej sa hrdí dvoma Medailami cti tak ako on...

Počas  tvrdej maďarizácie začiatkom 20. storočia a v rokoch veľkej hospodárskej krízy odišlo v prvých vysťahovaleckých vlnách za more do Spojených štátov amerických nemálo Slovákov. Ako mnoho iných aj dvadsaťštyriročný Matej Kocak si v roku 1906 zbalil emigrantský kufrík a nasadol na loď do USA. V Pittsburghu o rok neskôr vstúpil do radov Námornej pechoty. Slúžil na League Islande v Pennsylvánii a jeho kariéra pokračovala od konca roka 1911 na Navy Yarde v štáte New York. Vtedy žil v Binghamtone medzi veľkou slovenskou komunitou, kde bol členom Slovenského katolíckeho Sokola. Po vojenskom nasadení v Mexiku ho vyslali do Dominikánskej republiky, kde podľa Wikipédie bojoval s miestnymi banditmi a 23. marca 1917 získal hodnosť desiatnika.

Keď Spojené štáty vstúpili do prvej svetovej vojny, dostal sa koncom decembra 1917 do Francúzska. Dvadsiateho tretieho januára 1918 ho zaradili do 66. pluku piateho námorného regimentu, a aj keď mal iba základné vzdelanie, bol dosť inteligentný a fyzicky zdatný, takže ani nie o päť mesiacov ho povýšili do hodnosti seržanta. Americké jednotky zaútočili 18. júla  proti nemeckej obrane pri meste Soissons. V tomto boji Kocak odhalil skryté nemecké guľometné hniezdo, na ktoré pod nepriateľskou paľbou zaútočil bez akéhokoľvek krytia a osádku palebného postu premohol iba s bodákom v ruke. Vzápätí zorganizoval vyše dvadsať francúzskych koloniálnych vojakov, ktorí sa ocitli odlúčení od svojho pluku, a viedol ich do útoku na ďalšie guľometné hniezdo, ktoré tiež vyradili z boja. Za tieto činy ho navrhli na najvyššie vojenské vyznamenania vlády USA Medal of Honor.

Začiatkom augusta 1918 vojská Dohody prelomili nemecké postavenia, 26. septembra rozbili ich zoskupenie pri Ardenách a valili sa na Sedan. Nemci pochopili, že vojnu prehrali. V Compiènskom lese 11. novembra o 11. hodine podpísali prímerie, čím sa fakticky skončila prvá svetová vojna.

Matej Kocak sa však tohto aktu nedožil. Padol v boji tridsaťdeväť dní pred skončením vojny. Zúčastnil sa na jednom z posledných úderov pri Argonne Forest a počas útoku v sektore St. Mihiel  bol zabitý v akcii 4. októbra 1918. Pochovali ho na americkom vojenskom cintoríne v Meuse/Argonne vo Francúzsku.

Americkí Slováci počas druhej svetovej vojny financovali dve americké vojnové lode, ktoré niesli mená Matej Kocak a General Milan Rastislav Štefánik. Pod pomenovaním Seržant Matej Kocak stále brázdi morské vlny nákladná loď amerického námorníctva. Aj osud tohto Gbelčana potvrdzuje, že náš národ naozaj nie je z najmenších, ak ide o hrdinstvo jeho príslušníkov.

Marián TKÁČ ‒  Foto: Wikipédia