V budúcom roku by sa minimálna mzda mala zvýšiť na takmer štyristo eur. Minimálnu mzdu môžeme definovať ako najnižšiu mzdu, ktorú musí dostať zamestnaný pracovník za svoju prácu, ak takáto mzda je štátom legislatívne ošetrená. Nie vo všetkých štátoch je minimálna mzda uzákonená a nie všetky štáty ju využívajú. Aj tam, kde ju v odmeňovaní využívajú, nemá rovnakú, presne vymedzenú podobu. Podľa Eurostatu určitú formu minimálnej mzdy zaviedlo a uplatňuje dvadsaťjeden krajín Európskej únie.
Hospodárstvo toho-ktorého štátu to nie sú len ekonomické väzby a ekonomické záujmy, ale aj sociálne vzťahy a spojitosti s nimi. Minimálna mzda je tiež ekonomická, ale zároveň aj sociálna kategória. Tieto dve stránky tvoria jej obsah a jednotu. Jedna stránka v tejto jednote podmieňuje druhú. Od seba ich viac-menej oddeľujeme iba v teórii, v hospodárskej praxi pôsobia vedno. Je to sociálno-ekonomický nástroj, ktorý využívajú najmä tie štáty, ktoré vo svojej hospodárskej politike a činnosti s väčším dôrazom presadzujú sociálne zretele.
■ POSTOJ PODNIKATEĽOV
Podnikatelia by najradšej minimálnu mzdu zrušili. Považujú ju za cudzí prvok v trhovom hospodárstve, ktorý obmedzuje voľné fungovanie trhu práce, zvyšuje im náklady, zhoršuje konkurencieschopnosť a zvyšuje nezamestnanosť. Keďže vedia, že zrušenie minimálnej mzdy nedosiahnu, tak ju chcú aspoň zachovať na danej, terajšej úrovni. Takýto postoj podnikateľov treba považovať za neprijateľný, obhajujúci len ich podnikateľské ekonomické záujmy a ignorujúci sociálne postavenie najmenej zarábajúcich ľudí. Tvrdenie, že existencia a zvyšovanie minimálnej mzdy zvyšuje nezamestnanosť, je ťažko zdôvodniteľné a prinajmenšom zavádzajúce. A argument, že zvýšenie minimálnej mzdy znižuje ich konkurenčnú schopnosť, pretože im rastú náklady, skôr napovedá o slabosti podnikov, ak si nedokážu racionalizačnými opatreniami toto zvýšenie vykompenzovať.
■ STANOVISKO ODBOROV
Súčasná minimálna mzda na Slovensku je 352 eur. Odbory, ale zdá sa, že aj ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny, ju chcú dosť radikálne zvýšiť. Zdôvodňujú to rastom priemernej mzdy, rastom životných nákladov vyjadrených v inflácii, zvyšujúcou sa intenzitou a produktivitou práce porovnávajúc sa k okolitým krajinám a tiež snahou postupne dosiahnuť minimálnou mzdou aspoň päťdesiat percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Ukazuje sa, že návrh KOZ, aby celé navrhované zvýšenie minimálnej mzdy zaťažilo podnikateľov, by bol pravdepodobne nepriechodný. Reálny môže byť vtedy, ak vláda terajšie navrhované zvýšenie minimálnej mzdy podnikateľom úplne, resp. v prevažnej miere vykompenzuje. Ak by sa naozaj u nás v nasledujúcom roku zvýšila minimálna mzda na takmer 400 eur, čo bol pôvodný návrh, resp. terajší na 380 eur, mali by sa, podľa nášho názoru, na kompenzáciách tohto zvýšenia podieľať štát aj podnikatelia.
■ PRÍKLADY OD SUSEDOV
Je logické, že v krajinách s vysokou úrovňou ekonomiky, ak majú uzákonený inštitút minimálnej mzdy, je táto mzda vyššia ako v krajinách na nižšej ekonomickej úrovni. Po posledných parlamentných voľbách a vytvorení koaličnej vlády tohto roku zaviedli minimálnu mzdu aj v Nemecku, a to 8,5 eura za jednu hodinu práce. Vo Švajčiarsku tiež tohto roku odmietli v referende minimálnu mzdu 18 eur (22 švajčiarskych frankov ) za jednu hodinu práce, čo by znamenalo 3 276 eur za mesiac. O málo nižšia ako u nás je minimálna mesačná mzda v Česku, v Rumunsku predstavuje niečo vyše 190 eur, v Bulharsku 174 eur...
Štefan SAMSON
Autor je profesor Ekonomickej fakulty TU Košice.