Dvorný sochár žil v Štúrove skromne a utiahnuto

thumbnail

Pre tvorbu a dielo Jozefa Ostrovského nebolo v minulom režime pochopenia . Na sviatok sv. Cyrila a Metoda odhalili v Štúrove pamätnú tabuľu akademickému sochárovi Jozefovi Ostrovskému pri príležitosti sto desiateho výročia jeho narodenia. Tabuľu z dreva dal vyhotoviť Miestny odbor Matice slovenskej (MO MS) v Štúrove a je osadená na budove bývalej sochárovej dielne v centre mesta, kde majster aj býval. Odhalil ju primátor mesta Štúrovo Eugen Szabó a predseda MO MS v Štúrove Jaroslav Janok. Na slávnostnom akte sa zúčastnili aj pilíšski Slováci z Mlynkov a zo Senváclavu. Pamiatka na Ostrovského je prvým pamätníkom matičiarov v Štúrove. Dlhodobým zámerom matičiarov v Štúrove bolo oživiť pamiatku miestneho umelca ‒ rezbára J. Ostrovského, rodáka z Chtelnice. Impulzom bola publikácia od autora Laca Zrubca, ktorá bola vydaná s podporou zahraničnej Matice slovenskej pod názvom Slávni Slováci sveta, kde sa spomína Ostrovského pohnutý život a jeho tvorba v Štúrove.

PÁTRANIE PO ZNEVÁŽENOM

Od tej chvíle sa začalo pátranie po Ostrovského živote a tvorbe. V minulom režime nebolo pochopenie pre jeho kresťanské cítenie a svetobežníctvo. Napriek tomu, že sa vzdelával v centre moderného európskeho umenia ‒ vo Francúzsku, pôsobil ako dvorný sochár vtedajších panovníkov v Etiópii a Bulharsku, vystavoval svoje diela po celej Európe, ovládal niekoľko jazykov a  že svoje vlastenecké cítenie pretavil do sochárskych prác štúrovcov, bol na Slovensku považovaný za nežiaducu osobu. Namiesto pocty jeho dielam a jeho osobnosti bol nútený žiť v ústraní a v prítmí dielne v Štúrove skrývať svoje sny o veľkej tvorbe a uznaní. Nezanevrel. Tento osud prijal s pokorou a s láskou k vlasti naďalej usilovne pracoval. Veď aj súčasní starší Štúrovčania, ktorí ho často v dielni navštevovali, si ho pamätajú ako skromného, priateľského, ale aj usilovného človeka. Práve v tejto štúrovskej dielni ‒ ateliéri, vznikali pod jeho dlátom čarovné drevorezby s vinohradníckym motívom, ale aj figurálne práce. Jedna z nich ‒ Krížová cesta, zhotovená na objednávku istého pána Pokorného, dodnes zdobí štúrovský kostol.

■ SPOLUPRÁCA A POMOC

„Vôľa zosekávaného kvádra vábi poznať strop rýdzosti,“ zaznelo v básni na slávnosti, ktorú pri tejto príležitosti napísal gbelský básnik Jozef Medveď ako Poctu Jozefovi Ostrovskému. S majstrom sa niekoľkokrát stretol a s týmito spomienkami sa podelil i s hosťami slávnosti. Sochárovej pamiatke a dielu vzdali úctu spevom aj pilíšski Slováci a štúrovskí matičiari, zdravicu predniesol primátor Štúrova.

Jozef Ostrovský je azda jeden z mála slovenských umelcov, ktorí pomáhali rozvoju výtvarného umenia v Štúrove. Jeho diela sú roztrúsené v múzeách a súkromných zbierkach po celom Slovensku. V nitrianskom regióne, kde isté obdobie aj pôsobil, dosiaľ reštauruje jeho diela rezbár a autor štúrovskej pamätnej tabule Miroslav Polák.

OŽIVENIE PAMIATKY

Dodnes existujú zanietení zberatelia informácií o Ostrovskom, rezbár Jozef Barta osobne poznal Ostrovského a pomohol MO MS pri oživovaní jeho pamiatky. Obec Chtelnica inštalovala svojim rodákom spoločný pamätník a prisľúbila spoluprácu s MO MS Štúrovo. S finančnou pomocou Slovenskej národnej strany, MO MS Štúrovo, dobrovoľných finančných príspevkov štúrovských matičiarov a ďalších sponzorov sa po šesťročnom úsilí podarilo prekonať aj prvotné finančné problémy. Organizátorov neodradili ani dve zamietnutia žiadostí o dotáciu z mestských fondov, hoci azda všetkých osem pamätníkov v Štúrove bolo osadených aj vďaka dotáciám z mesta. Na poslednú chvíľu prišla pomoc zo strany majiteľa budovy a súkromného hotela Jozefa Boroviča, ktorý povolil umiestniť tabuľu na priečelie, kde kedysi v zadných priestoroch dožíval svetom zabudnutý majster drevorezieb. Akademický sochár Jozef Ostrovský zomrel v roku 1991 v Štúrove, kde je aj pochovaný.

Margaréta VYŠNÁ



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.