Oslávili sme sedemdesiate výročie skončenia druhej svetovej vojny, ale vtedy to nebol jej definitívny koniec. Ani po porážke hitlerovského Nemecka sa japonská vláda nevzdala úsilia o hegemóniu v Tichomorí a napriek systematickému a intenzívnemu šesťmesačnému bombardovaniu svojich šesťdesiatich siedmich miest americkým vojenským letectvom neprijalo Tokio ultimátum predložené spojencami v Postupimskej deklarácii.Tá požadovala od krajiny vychádzajúceho slnka úplnú kapituláciu, lebo inak „zahynie japonská vlasť“. Prezident Harry Truman sa teda rozhodol pre radikálne riešenie. Americké letectvo v pondelok ráno 6. augusta 1945 zvrhlo na mesto Hirošimu atómovú bombu Little Boy. O tri dni neskôr padla na Nagasaki bomba nazvaná Fat Man. Až šesť dní po týchto kataklizmách oznámilo J aponsko prijatie bezpodmienečnej kapitulácie. Druhého septembra podpísalo kapitulačnú listinu a oficiálne tak ukončilo vojnu v Tichomorí, čím sa skončila druhá svetová vojna aj na poslednom bojisku.
Pri prvom atómovom útoku v dejinách zahynulo osemdesiattisíc obyvateľov Hirošimy. Sedemdesiat percent budov bolo zničených. Pre desaťtisíce ďalších obetí radiácie sa začalo kratšie či dlhšie martýrium. Z dvesto miestnych lekárov prežili iba dve desiatky. Hneď po skončení vojny nariadil prezident Truman ustanovenie komisie, úlohou ktorej bolo skúmať účinky atómového výbuchu na materiáloch a ľuďoch. Mesto bolo na začiatku päťdesiatych rokov vybudované znova, ale osudy tých, čo prežili hirošimskú bombu, poznamenala choroba z ožiarenia, ktorá si dlhé roky vyberala svoju daň. Zdravotnícke oddelenie Hirošimy odhaduje, že ľudia, ktorí umreli prvý deň, zo šesťdesiatich percent umreli na ožiarenie alebo zhoreli v plameňoch, z tridsiatich percent zahynuli pod padajúcimi troskami. V čase bombardovania mala Hirošima veľký priemyslový a vojenský význam. Slúžila ako prekladisko a útočisko japonskej armády a stala sa preto jedným z niekoľkých miest, ktoré Američania zámerne nebombardovali, aby sa na pôvodnom nedotknutom prostredí najlepšie meralo poškodenie spôsobené atómovou bombou. Hirošima bola 6. augusta 1945 hlavným cieľom prvej atómovej misie, a to spolu s Kokuru a Nagasaki ako alternatívnymi cieľmi. Tento dátum vybrali preto, lebo ciele istý čas zahaľovali mraky. Tri lietadlá pod velením plukovníka Paula Tibbetsa vzlietli z leteckej základne Tinian v západnom Pacifiku, asi šesť hodín letu od Japonska. Takému malému zoskupeniu Japonci nevenovali patričnú pozornosť. A to hralo Američanom do karát. O 8.15 h, ako bolo plánované, bola prvá atómová bomba, naplnená šesťdesiatimi kilogramami uránu 235, zhodená z bombardéra B-29, pomenovaného Enola Gay. Lietadlo potom obrovskou rýchlosťou smerovalo preč od miesta explózie. Rádius celkového zničenia bol 1,6 kilometra s následným požiarom v okruhu jedenásť štvorcových kilometrov. Po bombardovaní Hirošimy prezident Truman oznámil: „Ak teraz neprijmú naše podmienky, môžu očakávať z neba padajúce trosky. A nasledovalo Nagasaki...
Peter JÁNOŠÍK