Európa už nesmie ísť nesprávnym smerom

thumbnail

Bratislavský pokus reštartovať spoločenstvo dvadsiatich siedmich krajín EÚ. Neúčasť predstaviteľov Veľkej Británie na samite bola viac ako symbolická. Európa bez nej bude zrejme úplne iná ako Európa s ňou. A aká by mohla a mala byť, o tom diskutovali predstavitelia dvadsiatich siedmich členských krajín Európskej únie práve v našom hlavnom meste, kde sa začalo hovoriť o Bratislavskom procese.

„V dobe po brexite je nevyhnutné sa stretnúť,“ povedal na začiatku stretnutia predseda vlády SR a pozývateľ Robert Fico. Odchodom Británie zo spoločenstva a možným zvolením Donalda Trumpa v USA za prezidenta sa vynorila najzávažnejšia otázka blízkej budúcnosti Únie – spoločná európska bezpečnosť. Politici sa v Bratislave zhodli na nevyhnutnosti budovania systému kolektívnej bezpečnosti kontinentu. Mal by byť dokonca v hierarchii dôležitosti nadradený Severoatlantickej aliancii.

Dokazujú to iniciatívy francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda, ktorý však zároveň žiadal o podporu. V Bratislave vyhlásil, že Francúzsko vo veci európskej obrany vyvinulo veľké úsilie, ale nemôže a nechce zostať v tejto veci osamotené. Naopak, výroky nemeckej kancelárky Angely Merkelovej akoby len dokumentovali jej váhanie či až lavírovanie – aj vzhľadom na pre ňu nelichotivú domácu politickú situáciu v Nemecku.

■ STRET DVOCH VÍZIÍ

Predseda Európskej rady Donald Tusk formuloval potreby Únie mimoriadne jasne a konkrétne. Podľa neho Európou v poslednom čase otriasli „všetky druhy kríz“ a nemôže sa správať, akoby sa nič nestalo.

„Domnievam sa, že najlepším mottom pre stretnutie v Bratislave je, že nemôžeme dopustiť, aby poučenia z týchto kríz vyšli nazmar,“ povedal. Únia by tiež mala spraviť „triezvu diagnózu príčin brexitu“, pripomenul Donald Tusk, síce predseda Európskej rady, ale Poliak, občan krajiny zoskupenej vo Vyšehradskej štvorke. Toto zoskupenie sa stáva malou úniou v Únii a je natoľko atraktívne, že už aj jeden z kandidátov na prezidenta Rakúska uvažuje o vstupe jeho krajiny doň, ak bude zvolený. To priam desí „starú“ časť EÚ. Aj preto svoj plán fungovania Európskej komisie na ďalších dvanásť mesiacov lídrom na stretnutí predstavil aj šéf Komisie Jean-Claude Juncker. Sľúbil v ňom aj to, že európska pohraničná a pobrežná stráž bude plne funkčná do decembra. Dovtedy sa spustí aj systém zaznamenávania prekročenia hranice schengenského priestoru občanmi nečlenských štátov. Juncker mal zjavne úmysel odviesť pozornosť od hlavného problému Európy podľa (nielen)  Tuska – migrácie.

euvecera■ BRATISLAVSKÝ ZAČIATOK

Predstavitelia dvadsiatich siedmich krajín Európskej únie v metropole Slovenska predsa len ukázali akúsi jednotu a vyslali odkaz, že EÚ je jedinečný projekt, v ktorom chcú jej obyvatelia pokračovať. Najvýznamnejšou úlohou samitu bolo zastaviť vlnu pesimizmu a súčasne eliminovať riziko ďalšej možnej série referend alebo pokusov o oslabovanie. Či sa to podarilo, ukáže blízka budúcnosť. Po Bratislavskom samite bude nasledovať každého pol roka ďalší, tiež neformálny, vždy v hlavnom meste momentálne predsedajúcej krajiny. Aj to je dôkaz úsilia nastoliť dôveru Európanov v spoločné idey, keď už sa ich dôvera v Brusel takmer stratila.

■ DVA ZÁVAŽNÉ ODKAZY

Jeden poslal kolegom v Európskej politike z Bratislavy francúzsky prezident Hollande a hovorí v ňom o akútnej potrebe bezpečnosti, najmä posilnenia ochrany hraníc, o príprave na budúcnosť investíciami, a to najmä do počítačových technológií a energetiky a o starostlivosti o mládež.

Grécky premiér Alexis Tsipras bol ešte stručnejší: „Potrebujeme sociálnu Európu s rastom, so zamestnanosťou a s prosperitou pre všetkých ľudí.“ Zároveň upozornil na to, že EÚ už ďalej nesmie ísť nesprávnym smerom.

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.