Európska justícia mení charakter doživotného trestu straty slobody

thumbnail

Najvyšší ortieľ s nádejou

USA sa pasujú za jediného celosvetového ochrancu ľudských práv a jediného celosvetového vývozcu demokracie. Na tieto chvályhodné aktivity vynakladajú zo svojho hlboko stratového štátneho rozpočtu každoročne miliardy dolárov a na realizáciu uvedených chvályhodných aktivít už dávnejšie založili množstvo špecializovaných mimovládnych a ľudsko-právnych organizácií tretieho sektora, ako sú napríklad Agentúra pre medzinárodný rozvoj (USAID), National Endowment for Democracy (NED), International Republican Institute (IRI), National Democratic Institute (NDI), Freedom House atď., atď. a stovky ich filiálok a odnoží vo všetkých štátoch sveta. Pritom v tridsiatich ôsmich z päťdesiatich členských štátov USA sa ťažkým zločincom udeľujú tresty smrti a – ak sa nemýlim – vo všetkých štátoch USA sa udeľujú aj doživotné tresty bez možnosti prepustenia alebo viacnásobné vysoké tresty väzenia zrátané za každý zločin v jednom rozsudku, teda aj vyše stopäťdesiat rokov väzenia a viac jednému páchateľovi, čo zrejme demokracii v USA celkom prospieva a ľudským právam občanov USA vôbec neškodí. A tak je to správne!

Na tieto skutočnosti som si spomenul, keď som koncom mája v maďarskej televízii sledoval reláciu, ktorej autori sa rozhorčovali nad šokujúcou správou, že Európsky súdny dvor pre ľudské práva (ESDĽP) v Štrasburgu vraj zakázal Maďarsku (a zrejme aj ostatným štátom EÚ) udeľovať najťažším zločincom tresty doživotného väzenia bez možnosti prepustenia, a ak také tresty už boli uložené, musia sa po príslušnej zmene legislatívy štátu zmeniť aj tie. Dôvodom na zavedenie takejto protispoločenskej legislatívy má byť vraj to, že trest doživotného väzenia bez možnosti prepustenia „oberá páchateľa o nádej na prepustenie“ a práve táto nádej je vraj podľa ESDĽP „ľudským právom“ previnilca! Autori relácie uviedli niekoľko prípadov takto odsúdených viacnásobných vrahov v Maďarsku, ktorých tresty by sa podľa rozhodnutia ESDĽP museli zmeniť tak, že by po určitom čase mohli byť prepustení z väzenia. Zapamätal som si z nich otrasný prípad muža, ktorý beštiálne zavraždil svoju manželku, potom pohlavne zneužíval svoju vlastnú dcéru a napokon ešte brutálnejšie zavraždil aj svoju druhú manželku.

Takýto pokyn či príkaz uvedených pánov zo Štrasburgu nápadne pripomína prvý veľký „demokratický“ čin bývalého prezidenta bývalej ČSFR Václava Havla – prepustenie najťažších zločincov a vrahov na slobodu a na krk šokovaným občanom štátu, takže tí boli v prvých mesiacoch po prevrate oveľa viac zaujatí starosťou o svoju osobnú bezpečnosť a majetok a oveľa menej starostlivosťou o to, čo vystrája pán prezident a jeho kumpáni. Vtedy túto Havlovu „demokratickú“ amnestiu, ktorá zapríčinila ďalšie obete na ľudských životoch, mnohí tvrdo odsudzovali, ale dnes po stanovisku ESDĽP sa javí, že pán Havel už vtedy konal – vyjadrené slovami Jana Wericha – částečně z blbosti a částečně za cizí peníze! Lebo každý právnik, nieto ešte sudca najvyššej európskej súdnej inštancie, vie, že legislatívnym potvrdením „ľudského práva na nádej“ prepustenia najťažších zločincov z doživotnej väzby sa eo ipso a dokonca ex offo vopred rozväzujú ruky najbezohľadnejším potenciálnym deviantom na páchanie ďalších ťažkých zločinov!

Takéto stanovisko či rozhodnutie ESDĽP nemá nič spoločné s ľudskými právami a už vôbec nič spoločné s demokraciou, teda s vládou ľudu. Naopak, je to rozhodnutie namierené proti základnému ľudskému právu statočných občanov na život a na jeho ochranu zo strany štátu. Je to rozhodnutie brutálne protispoločenské a antidemokratické – je to ďalší krok k cielenému rozkladaniu stability demokratických európskych štátov a priamy útok proti bezpečnosti ich občanov. Takýto nápad môže skrsnúť iba v hlavách ľudí, ktorí nie sú autochtónnymi Európanmi a ako fyzickí či psychickí privandrovalci nie sú stotožnení so základnými záujmami autochtónnych Európanov. Skrátka a vecne, legislatívnu podporu najťažších zločincov v integrovanej demokratickej Európe môžu presadzovať iba ľudia, ktorí sú v službách cudzích neeurópskych záujmov.

Otvorenou teraz ostáva iba otázka, ako sa k takémuto stanovisku či rozhodnutiu ESDĽP postaví jediný svetový strážca ľudských práv a demokracie, jeho ľudsko-právne demokratické mimovládne organizácie a najmä ich odnože a filiálky na Slovensku. Tak sa teda tešme sa na ich ľudsko-právne a demokratické stanoviská!

Július HANDŽÁRIK – Foto:

 



1 Komentár

  • piatok

    Štát, ktorý si takto nechá zasahovať do svojho právneho poriadku, stráca jeden zo znakov, ktoré štát robia štátom.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.