Neželaný štandard trhovej ekonomiky
Podľa dostupných informácií presiahol svetový súkromný a verejný dlh hranicu tristo biliónov amerických dolárov. Verejný dlh na tejto astronomickej sume predstavuje asi tretinu. Jeho podiel na HDP je okolo 111 percent. Medzi najviac zadlžené patria ekonomiky USA s dlhom vyše 33 biliónov dolárov, Čína s dlhom takmer 15 biliónov dolárov a Japonsko s dlhom takmer 11 biliónov dolárov. Ich podiel spolu na svetovom dlhu je takmer šesťdesiatjeden percent a neustále sa zvyšuje.
Z členských štátov Európskej únie majú najväčšie dlhy Francúzsko a Taliansko s podielom na svetovom dlhu okolo 3,2 percenta. Podľa Medzinárodného menového fondu sa verejný sektor od roka 2000 zadlžil 4,6-krát, zatiaľ čo súkromný 3,3-krát. Z analyzovaných 168 štátov na svete sa len desať najviac zadlžených štátov ‒ USA, Čína, Japonsko, Veľká Británia Taliansko Francúzsko, India, Nemecko, Kanada a Brazília ‒ podieľa na globálnom verejnom dlhu až 85 percentami. Na ostatných analyzovaných tak pripadá asi 15 percent dlhu. Verejné dlhy sa zvyšujú najmä z dôvodu stále drahších splátok cez emitované štátne dlhopisy alebo štátne pokladničné poukážky, ktoré sú vyššie ako rozpočtové príjmy, a to napriek zvyšujúcim sa daňovým príjmom vinou inflácie.
V štátnom sektore sa zarába lepšie ako v súkromnom
Napriek prijatým konsolidačným opatreniam rastie verejný dlh aj na Slovensku. Za prvý polrok tohto roka sa zvýšil o 4 miliardy eur. Pre poriadok veci si pripomeňme, že deficit verejného dlhu k HDP je v SR na úrovni 58 percent, čo je menej, ako je požiadavka Európskej komisie. Problémy však máme s deficitom verejných financií, ktoré sú na úrovni 6 percent, čo je dvojnásobne viac, ako požadujú aj maastrichtské kritériá stability eura. Koaličná vláda tvrdí, že na jeseň príde do parlamentu konsolidačný balík, v ktorom budú navrhované opatrenia na zníženie deficitu verejných financií o 1,4 miliardy eura, čo je viac ako percento HDP. Doteraz sa predpokladalo, že na strane výdavkov dôjde po uskutočnení personálneho auditu k zníženiu stavu zamestnancov v štátnom a vo verejnom sektore, keďže podiel mzdových nákladov na celkových výdavkoch tohto sektora je 23 percent, čo je najviac v rámci štátov V4. Preto prekvapuje požiadavka odborárov na zvýšenie miezd od 10 percent v tomto roku a o ďalších 10 percent od 1. 1. 2025, čo však ministerstvo financií odmietlo. Odborári odmietli jednorazovú odmenu 500 eur v budúcom roku a v ďalšom roku 1000 eur, a tak do konečného vyriešenia ich požiadaviek vyhlásili štrajkovú pohotovosť. Podľa dostupných informácií sú priemerné mzdy vo verejnom sektore 1 749 eur, zatiaľ čo v súkromnom 1 470 eur. Za posledných desať rokov sa prvé mzdy zvýšili o 93 percent, zatiaľ čo v druhom prípade o 68 percent.
■ AKO NA DEFICIT?
Do 20. septembra 2024 majú najviac zadlžené členské štáty eurozóny predložiť Európskej komisii konsolidačné plány znižovania verejných financií. Znamená to zvyšovať príjmy a škrtať výdavky v ich štátnych rozpočtoch. Či bude u nás na strane príjmov zavedená nová daň týkajúca sa zdaňovania bezhotovostných peňažných platieb a ktorých konkrétne tak, ako to prezentuje opozícia, však vláda R. Fica odmieta s konštatovaním, že chýbajúce peniaze v štátnom rozpočte zaplatia tí, „čo na to majú“. Ohlásené nové dane na sladené nápoje či nikotínové alternatívy bežných cigariet určite nebudú stačiť. Bez väčších zásahov v daňových sadzbách a tiež väčších škrtoch na strane výdavkov sa vláde zníženie deficitu verejných financií o sumu 1,4 miliardy eura určite nepodarí. V oboch prípadoch sú to citlivé politické rozhodnutia, ktoré môžu ovplyvniť budúce voličské preferencie.
Róbert HÖLCZ
Foto: Internet