Európu obchádza viac strašidiel naraz

thumbnail

Keď európski politici hovoria o nevyhnutných politických zmenách na starom kontinente, najčastejšie pritom skloňujú pojmy „viacrýchlostná Európa a európske jadro“. Tie však doteraz platné právne dokumenty Únie vôbec neregistrujú. Nikto nepozná ich obsah a kritériá zaradenia jednotlivých krajín podľa nich, a preto akékoľvek zmeny v doteraz platnej organizačnej štruktúre Únie si budú vyžadovať aj nové zmluvy, s čím musia súhlasiť parlamenty všetkých členských štátov. O novej podobe EÚ a eurozóny sa však musí rozhodnúť najneskôr do budúcich volieb do európskeho parlamentu, čo je máj 2019. Podľa všetkého tam budú len členovia eurozóny, ktorí navyše budú zrejme musieť schváliť fiškálnu úniu s harmonizáciou aspoň daňových základov a existenciu spoločného rozpočtu.

HĽADANIE AZIMUTU

O budúcom smerovaní Únie však majú vrcholoví európski politici dosť rozdielne názory. Predseda Európskej komisie Jean Claude Juncker pred európskymi poslancami  oficiálne odmietol existenciu dvojrýchlostnej Európy. Občania nových členských štátov Únie by podľa neho nemali prísť o právo na posilnenie európskej integrácie. Navrhuje zlúčiť doterajšie samostatné funkcie predsedu Európskej komisie a Európskej rady vraj z dôvodu zjednodušenia prijímania zákonov v európskom parlamente, čo však môže oslabiť vplyv národných parlamentov. So spoločným  európskym rozpočtom súhlasí, ale je proti vzniku funkcie ministra financií pre eurozónu. Navrhuje, aby jeden z podpredsedov Európskej komisie, na čele ktorej stojí,  mal na starosti reformu Únie a spravovanie rozpočtu týkajúceho sa eurozóny.

Inú predstavu o budúcom smerovaní  spoločenstva má francúzsky prezident. Popri spoločnej bezpečnostnej službe a spoločnom boji proti terorizmu chce presadiť vytvorenie spoločného ministra financií a zjednotený rozpočet eurozóny. Proti tomu doteraz brojili nemeckí politici, keďže prerozdeľovať peniaze medzi zadlženými členskými štátmi eurozóny odmietajú.

Na reakciu nemeckej vlády na spomínané zásadné problémy EÚ a eurozóny si po aktuálnom vývoji, keď sa na obzore vynárajú nové predčasné voľby, budeme musieť čakať.   Čakali sme na programové vyhlásenie netradičnej nemeckej vládnej koalície, teraz budeme čakať či a kedy tam vládu sformujú, a už vôbec nie je jasné, kto ju povedie?

Vieme však, že bez spoločného stanoviska nemecko-francúzskeho tandemu sa na starom kontinente neudeje nič podstatné. K rozdielnym názorom vrcholových európskych politikov zaujal stanovisko slovenský premiér v tom zmysle, že ho nevyrušujú diskusie o spoločnom ministrovi financií pre eurozónu, je však zásadne proti, aby úradníci z Bruselu zasahovali nám do slovenského štátneho rozpočtu.

FRANCÚZSKE RESTY

Proces výraznejších zmien na starom kontinente predznamenal vizionársky prejav ambiciózneho francúzskeho prezidenta. Patrilo by sa naň reagovať odporúčaním, nech si najskôr doma „poupratuje“ deficitný štátny rozpočet a urobí aj poriadok s reformou pracovného práva, s ktorou to tiež nebude s kostolným poriadkom, najmä ak Francúzov zvyknutých demonštrovať vyženie do ulíc...

Na začiatok „reforiem“ si treba dať úprimnú odpoveď  na otázku, prečo odchádza z Únie Británia,  s ktorou vyjednávači nedospeli zatiaľ k nijakému zásadnému rozhodnutiu týkajúceho sa práv občanov EÚ a Británie po brexite, finančného vyrovnania doterajších záväzkov či nemennosti hraníc medzi írskymi republikami. Podľa ostrovnej tlače sa najnovšie objavila informácia, že britské ministerstvá sa pripravujú aj na alternatívu, že v spomínaných troch oblastiach nemusí k dohode ani prísť a  Británia by opustila EÚ bez dohody s dôsledkami, ktorých dosah netušíme. Aj posledný neformálny samit lídrov Európskej únie v estónskom Tallinne, ktorý sa uskutočnil  kvôli digitalizácii, úniku  a bezpečnosti informácií, sa tiež zaoberal problematikou budúcich vzťahov s Britániou, a nie diskutovanými zmenami budúceho fungovania EÚ a eurozóny, ktorých presadenie bude obrovský inštitucionálny problém. Slovensko je člen V4, pričom jej ostatní členovia nie sú v eurozóne, a preto ich úsilie o integráciu nemusí byť také naliehavé ako v našom prípade. Či to bude mať vplyv na doterajšie nadštandardné obchodné vzťahy, nebudeme rozoberať aj preto, že návrhy najmä od francúzskeho prezidenta smerujú viac k vzniku Spojených štátov európskych a k strate doterajšej suverenity národných štátov, s čím zrejme nebudeme súhlasiť. Povedať len, že krajiny, ktoré sa chcú integrovať, majú na to právo a tie ostatné  nech sa pozerajú zboka a nezdržujú, je podľa všetkého začiatok rozpadu doterajších európskych štruktúr. Takže  Európu momentálne obchádza niekoľko strašidiel naraz...

Róbert HOLCZ - Foto: internet



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.