Nie je dôvod na pesimistické scenáre
Aj keď poľnohospodárske podniky pracujú a budú v tejto sezóne pracovať ešte veľa týždňov naplno, predsa len za vrchol poľnohospodárskeho roka sa považuje obdobie žatvy. Tá sa tento rok začala nezvyčajne zavčasu a končí sa tiež podstatne skôr, ako je zvykom.
Horekovanie nad úrodou pšenice nie je opodstatnené. Podľa odhadov sa pohybuje na úrovni − podľa lokalít − osemdesiat až deväťdesiat percent niekoľkoročného priemeru. Vrásky však vyvolávajú jej nákupné ceny. Tie sa pohybujú veľmi blízko hranice výrobných nákladov, a tak písať o nejakej rentabilite je sporné a o ziskovosti priam mätúce. Navyše, nákupné ceny potravinárskej pšenice sa nebezpečne blížia k nákupným cenám kŕmnej pšenice. Ovplyvňuje to jej kvalita, spôsobená paradoxne množstvom vlahy, ale tej nárazovej, a zároveň suchom. Z pohľadu spotrebiteľa však netreba vytvárať nijaké čierne scenáre, lebo v sebestačnosti pšenice je Slovensko blízko k dvestopercentnej hranici. Ekonomickú neistotu však vyvolávajú vývozy obilia z Ukrajiny.
■ OPTIMISTICKÉ ZEMIAČNISKÁ
Aj náš slovenský chlieb − zemiaky − sa dostal k spotrebiteľom mimoriadne zavčasu, tento rok to bolo už koncom mája. Na jednej strane sa mnohí pestovatelia sťažujú, že tohtoročné suchá ovplyvnili ich rast a veľkosťou sú menšie, ako sme boli zvyknutí, na druhej strane odhady úrody tejto komodity dávajú dôvod na optimizmus. Treba si však uvedomiť, že ani zďaleka nedosiahneme také výnosy, ako ešte pred pár rokmi. V produkcii zemiakov je Slovensko už niekoľko rokov sebestačné len na približne päťdesiat percent. Slovenskí pestovatelia pritom dokazujú, že aj napriek zložitým klimatickým podmienkam dokážu vypestovať kvalitnú úrodu. Na ďalší rozvoj však potrebujú aj pomoc štátu. Efektívna štátna podpora môže priniesť väčšie výmery, nových pestovateľov, a teda aj viac produkcie tradičných plodín, ktoré na Slovensko neodmysliteľne patria.
■ OVOCIE NA HOJDAČKE
Kým napríklad úroda marhúľ pre jarné mrazy akoby prakticky ani neexistovala, ukazuje sa, že jabĺk je oproti minulým rokom nadštandardne. Aj s ich zberom sa začína oveľa skôr ako inokedy. Kvalitu ovplyvnili extrémy počasia a búrky s ľadovcom. Na dozrievanie nepriaznivo pôsobí aj dlhodobé sucho, prívalové dažde sadom tiež nijako nepomáhajú. Pestovatelia však majú ešte väčší problém − a to ako dostať ovocie zo stromov k spotrebiteľom. Najímať si platených brigádnikov oberačov by naše slovenské jablká ekonomicky zbavili možnosti konkurovať často menej kvalitnému dovozu. Jedinou možnosťou, ako zachrániť kvalitnú úrodu, zostávajú iba samozbery.
■ ZASIELAJÚ ZMLUVY
Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) konečne vyhodnotila žiadosti o štátnu pomoc v rámci podpory poľnohospodárskej prvovýroby a akvakultúry. Oproti pôvodne plánovaným ôsmim miliónom bola suma v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR) farmárom zvýšená na takmer trinásť miliónov. Aktuálne zeleninárom, ovocinárom, vinohradníkom, pestovateľom zemiakov, kukurice, strukovín či byliniek, podnikateľom v akvakultúre a poľnohospodárom so zakrytým plochami zasielajú zmluvy. „Podpora našich poľnohospodárov a slovenských potravín je pre našu vládu kľúčová. V rámci štátnej pomoci prijala Pôdohospodárska platobná agentúra 919 žiadostí od prvovýrobcov v špeciálnej rastlinnej výrobe. Spomedzi nich 886 splnilo podmienky schémy a tí si prerozdelia celkovo 12 946 857 eur,“ vyzdvihol minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Richard Takáč.
■ NÁKUPNÉ CENY
To je ďalší veľký problém. Logika nedokáže vysvetliť jav, keď v situácii, keď nákupná cena mlieka v júni 2024 v Slovenskej republike klesla na 41,58 eura/100 kilogramov, trhové ceny masla stúpajú do takmer covidových úrovní. A podobne − ceny agrokomodít boli v júli 2024 medziročne nižšie o 2,9 percenta. Ceny rastlinných výrobkov boli o 3,7 percenta nižšie ako v rovnakom období minulého roka, pokles cien živočíšnych výrobkov sa zmiernil o 0,6 percenta. V júni 2024 nakúpili spracovatelia od producentov spolu 68 306 ton surového kravského mlieka, čo bolo o 7,1 percenta menej ako v máji 2024. Mlieka Q. triedy sa nakúpilo medzimesačne o 10,1 percenta menej − spolu 51 304 ton.
■ CHÝBA VLAHA
Sucho bude pre slovenské poľnohospodárstvo primárnym problémom spojeným s klimatickou zmenou. Deficit vody nie je daný len poklesom zrážok, ale aj zvýšeným výparom vplyvom oteplenia a zmenou rozloženia zrážok počas roka, čo sú faktory súvisiace s globálnym otepľovaním. Vedci predpokladajú, že problémy s nedostatkom vody sa budú na Slovensku prehlbovať. Na sucho sú náchylné jarné plodiny mierneho pásma s plytším koreňovým systémom, ako je jarný jačmeň či hrach. Pestovanie zeleniny bez závlah bude ekonomicky veľmi rizikové. Klimatická zmena má však na poľnohospodársku produkciu na Slovensku v súčasnosti aj pozitívny dosah v podobe predĺženia vegetačného obdobia, teda obdobia, počas ktorého sú teploty v rozsahu vhodnom na intenzívny rast plodín. Umožňuje to napríklad pestovanie teplotne náročnejších plodín či rozširovanie teplomilných plodín do podhorských oblastí.Na predpovedané zmeny klímy sa pestovatelia môžu pripraviť rôznymi adaptačnými opatreniami, ako sú pôdoochranné technológie, systémy šetriace vodu, nové osevné postupy, nové odrody a hybridy plodín. Veľmi dôležitým adaptačným opatrením je aj vytváranie infraštruktúry na zavlažovanie plodín. V širšom kontexte sú to aj opatrenia na zadržiavanie vody v krajine, budovanie rezervoárov závlahovej vody, ale aj vytváranie ekologicky funkčnej krajiny podporujúcej prirodzenú biodiverzitu.
Ivan BROŽÍK − Foto: Emil SEMANCO