Podľa katastra nehnuteľností býva deväťdesiat percent slovenských domácností vo vlastnom byte, ostatné v nájomných bytoch, ktorých vlastníkmi sú samosprávy, stavebné bytové družstvá, fyzické aj právnické osoby. V minulom volebnom období sľubovala vládnuca politická strana SME RODINA pod volebným heslom Program pomoci rodinám 2020 postaviť 25-tisíc štátnych nájomných bytov ročne, čo sa však nepodarilo. Súčasná koaličná vláda o štátnom nájomnom bývaní zatiaľ nehovorí nič, keďže podmienkou ďalšieho postupu je schválenie schémy štátnej pomoci Európskou komisiou. Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania sa v súčasnosti zaoberá reguláciou výšky nájomného v bytoch vo vlastníctve štátu, obce a samosprávy. Od januára 2025 by mala vstúpiť do platnosti nová vyhláška, týkajúca sa maximálnej výšky regulovaného nájomného. Tá bude rešpektovať viacero faktorov ‒ ako rok kolaudácie, veľkosť podlahovej plochy bytu a nákladov na obstaranie štvorcového metra a lokality nájomného bytu. Z nich sa vypočíta cena bytu, pričom výška ročného nájomného sa navrhuje vo výške piatich percent. Pripravovaná vyhláška počíta aj so zvyšovaním ceny nájmu, maximálne však o dvadsať percent. Takto stanovené regulované nájomné bude výrazne nižšie, ako je to v prípade komerčného nájmu. Hypotekárny úver je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorý banka poskytne len za podmienky splnenia zákonných podmienok, ktoré určuje NBS. Lehota jeho splatenia je najmenej štyri roky a najviac do tridsiatich rokov, pričom jeho výška je maximálne do osemdesiatich percent z ceny nehnuteľnosti. Maximálna zadlženosť fyzickej osoby však nesmie prekročiť osemnásobok čistého ročného príjmu. Ďalšou podmienkou poskytnutia hypotéky je, že splátky môžu byť maximálne šesťdesiat percent z mesačného čistého príjmu, od ktorého sa odpočíta životné minimum. Hypotekárny trh čaká v najbližšom období refixácia až deväťdesiatich percent hypoték s doteraz nízkymi úrokovými sadzami na vyššie, čo zvyšuje riziko ich včasného splácania. Koaličná vláda sa rozhodla poskytnúť bonifikáciu na splátky vo výške maximálne až sedemdesiatich piatich percent z navýšenej sumy mesačnej splátky, maximálne však do výšky 150 eur mesačne. O príspevok možno požiadať Úrad práce a sociálnych vecí a rodiny, ktorý však skúma príjem žiadateľa a cieľ kupovanej nehnuteľnosti. Posledná obmedzujúca podmienka poskytnutia príspevku, týkajúca sa refinancovania úverov, bola už od mája zrušená. Poslednou novinkou, spojenou so zabezpečením bývania, je obnovenie družstevného bývania. Takto si vlastné bývanie môžu zabezpečiť aj domácnosti, ktorým banka hypotekárny úver neposkytne. Banka nebude úver poskytovať členovi družstva, ale družstvu ako celku. Člen družstva zaplatí vklad a mesačne stanovenú sumu, ktorou sa podieľa na splácaní úveru. Družstevný byt si však nie je možné kúpiť, kúpiť si možno len podiel na družstevnom majetku.
Róbert HÖLCZ
Foto: internet