Génius nášho národa i Európy

thumbnail

Spisovateľ Jaroslav Rezník vzdal hold Ľudovítovi Štúrovi. Mesto Zvolen je neodmysliteľne spojené s Ľudovítom Štúrom. Tu ho mestská rada zvolila za svojho poslanca a vyslala na uhorský snem. Na pamiatku tejto udalosti vznikol vo Zvolene v roku 1965 festival slovenských divadiel poézie Štúrov Zvolen. Jeho spoluorganizátorom sa od roku 1967 stala aj Matica slovenská, ktorá v roku 1968 pre účastníkov IV. Štúrovho Zvolena vydala publikáciu s názvom Štúr a mladosť. Publikáciu s bohatou faksimilnou a obrazovou prílohou zostavil Jaroslav Rezník.

Rezník
Jaroslav Rezník

Rezníkova esej má výrazný poetický charakter a miestami pripomína báseň v próze. Autor v nej analyzuje a aktualizuje známe Štúrove výroky a zároveň kladie otázky: „Štúr a mladosť? Štúr a láska? Štúr ‒ jasnovidec, Štúr ‒ prorok či Štúr vzdelaný a prezieravý politik? Štúr a národ?“ A odpovedá takto: „Štúr a láska k žene? Zriekol sa jej, aby sa celkom mohol venovať svojmu národu. Môžeme sa zriecť lásky? Môžeme. Ale ona sa nás nezriekne. Je v nás, až sme z toho smutní. Je v nás a bolí. Dá sa vyzliecť smútok, dá sa striasť bolesť? Smútok môžeme iba predbehnúť, na bolesť nemyslieť. Raz nás však oboje dohoní. Keď nie skôr tak vo chvíli smrti. Láska sa nás nezriekne. Je v nás, lebo diamant v hrude nezhnije.

  • HISTORICKÉ FAKTY

Obsiahly prejav Štefana Krčméryho v Modre pred domom, kde Štúr zomrel, má tiež charakter eseje. A tiež sa začína otázkou: „Kto nám umrel v Ľudovítovi Štúrovi?“ A prejdúc oblúk života a diela Štúra so zdôraznením kolektívnosti ducha celej jeho družiny vrstovníkov, ktorým dnes hovoríme štúrovci, vytvára takýto Štúrov obraz: „Vtedy sa zdalo, akoby s ním umieral celý národ. Ale neumrel, lebo neumrel duch Ľudovítov, ten duch, ktorý vlial do generácií slovenských vôľu: zachovať sa Slovanstvu. Tri razy hľadelo Slovensko do hrobu: v rokoch 1850-tych, keď umrel Ľudovít Štúr, v rokoch 1870-tych, keď padla Matica slovenská  a školy slovenské, a za svetovej vojny, keď vnútili nás do boja proti vlastnej krvi. A vždy to bol duch Ľudovíta Štúra, ktorý zachoval srdcia, vyviedol ich z omráčenia a zvíťazil. Stoletie cudzie ubíjalo ho a nemohlo ho ubiť. Tu, kde zdalo sa, že roku 1856 zhasol jeho duch, stojíme my, druhé, tretie i štvrté pokolenie a cítime ho v sebe. V tlkote srdca, za národ a vlasť zanieteného.“

  • VYZNANIE VELIKÁNOVI

Oslovili sme Jaroslava Rezníka s otázkou, čo pre neho ako básnika, spisovateľa a organizátora slovenského literárneho života znamená Ľudovít Štúr. Tu je odpoveď:

„Osobnosť Ľudovíta Štúra vnímam od mojej študentskej mladosti ako génia, ktorý sa v národe rodí raz za pol tisícročia. Je to génius nášho národa i Európy. Jeho činy a postoje v rozhodujúcich chvíľach posledných troch rokov prvej polovice 19. storočia jednoznačne dokazujú, že ako mysliteľ a analytik nastávajúcich spoločenských zmien a nakoniec aj ako politik  bol najďalej zo všetkých vtedajších európskych intelektuálov. Ako osobnosť ho vnímam celistvo. Ale predsa... Keď mám urobiť poradie, potom mi to vyjde takto: básnik, národný buditeľ, vedec, politik, publicista. Všimnite si, že v prvom rade ho vnímam ako básnika. Nie preto, žeby bol najlepší, ale preto, lebo na začiatku prejavov jeho duchovna bola bohatá a aj dosť hojne publikovaná básnická tvorba. V spomenutej publikácii spred polstoročia som napísal: ‚Veď čo je mladosť, okrem tých sládkovičovských dvadsaťpäť rokov? ‒ Mladosť sú činy. A každý deň Ľudovíta Štúra bol poznačený činmi. Každý deň Ľudovíta Štúra bol teda poznačený mladosťou.‘ A stojím si za tým dodnes. Ľudovít Štúr oslovuje aj mladých celistvosťou svojej osobnosti.“

Maroš M. BANČEJ ‒ Foto: TASR



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.