Gočovský rodák Jur HRONEC – tvorca a staviteľ slovenskej vedy a školy

thumbnail

Rozsieval kreativitu, energickosť a vôľu k činorodému životu. Máloktorá významná osobnosť Slovenska má taký typický slovenský životný osud ako akademik SAV a ČSAV, univerzitný profesor RNDr. Jur HRONEC, DrSc., nestor slovenskej, ale aj československej matematiky, od úmrtia ktorého  uplynulo minulý rok v decembri päťdesiatpäť rokov. Tento rodák z gemerského Gočova, energický, čestný, priamy človek, výnimočný vedec a skvelý pedagóg bol zakladateľom piatich slovenských vysokých škôl, prvým rektorom slovenskej Vysokej školy technickej Dr. Milana Rastislava Štefánika, predsedom Matice slovenskej (1945 ‒ 1954) a Slovenského múzea, zakladajúcim členom Slovenskej akadémie vied...

Narodil sa 17. mája 1886 v rodine veľmi chudobného drobného roľníka ako jeho tretí syn. Otec mu určil, že sa bude učiť za kožušníka alebo za krajčíra, aby nemusel tak tvrdo pracovať na poli ako jeho rodičia a súrodenci. Vtedy sa takéto remeslo považovalo sa výhodné, lebo v lete mohli títo remeselníci pracovať ako murári a stavební robotníci. Až na naliehanie miestneho farára a učiteľa takmer na smrteľnej posteli otec privolil, aby Jur išiel študovať, pretože už vtedy boli jeho vedomosti a inteligencia nadpriemerné. Počas stredoškolských štúdií zvlášť vynikol v dvoch predmetoch – v matematike a v latinčine. Ako študent si privyrábal tým, že dával kondície najmä v matematike, ktorú po úspešnej maturite na gymnáziu v Rožňave išiel študovať v roku 1902 do rumunského Klužu.

Po skončení vysokoškolských štúdií nastúpil  ako stredoškolský profesor na lýceu v Kežmarku v roku 1906. Matematiku mal veľmi rád, a preto absolvoval celý rad študijných pobytov v zahraničí ‒ najprv v Göttingene, potom v Berlíne, v Giessene a v Paríži. V Giessene v roku 1912 získal doktorát.

MÚDRE  ROZHODNUTIE

Vďaka múdremu a prezieravému rozhodnutiu Hroncovho otca  získalo Slovensko bezpochyby najznámejšieho matematika. Jur Hronec však  vstúpil do dejín Slovenska v mnohých oblastiach –  v politike, kultúre, ekonomike, ale najmä v pedagogike, ktorú výrazne obohatil o nové poznatky a pohľady.

Hronec zjednocoval: nerozdeľoval, ale spájal. Rozsieval kreativitu, energickosť, vôľu k životu, úsilie dosiahnuť potrebný rozvoj. Len nezaostať, najmä dobiehať svet! Zdôrazňoval: vyrovnať sa lepším a postupne najlepším, najrozvinutejším krajinám, rásť kultúrou a v kultúre.

Vo svojich úvahách napísal: „Život potrebuje energiu, odhodlanosť a činy; tu nepostačí odvolávanie sa na minulosť a zásluhy otcov. V živote je možné len účinkujúc energiou, cieľavedomou prácou sa uplatniť, preto je potrebné venovať väčšiu pozornosť výchove našej inteligencie, našim akademikom, lebo verejnosť bude taká, aká bude jej inteligentná mládež.“

Bol presvedčený o tom, že zakladanie techniky a budovanie priemyslu má sa diať súbežne. Boj o techniku zosilnel v roku 1936 a rozšíril sa na boj za celkové dobudovanie vysokého školstva na Slovensku. Skončil sa víťazstvom v roku 1937, keď bola zriadená Vysoká škola technická Dr. Milana Rastislava Štefánika so sídlom v Košiciach. Jej prvým rektorom sa stal profesor Jur Hronec. Pre obsadenie Košíc horthyovskými  maďarskými vojskami bolo sídlo školy presunuté najprv do Prešova, neskôr do Martina. V prvom školskom roku študovalo na vysokej škole šesťdesiattri študentov. Vysoká škola technická Dr. M. R. Štefánika bola umiestnená v Martine v ideálnych priestoroch Štátneho ústavu pre zveľaďovanie živností v Martine. Tento ústav sa staval v rokoch 1925 ‒ 1934 a svojou architektonickou koncepciou a vybavením patril v týchto rokoch k najmodernejším ústavom v Európe. Žiaľ, Martin bol v tých časoch bez potrebnej infraštruktúry, preto bola za sídlo techniky napokon určená Bratislava a škola dostala pomenovanie Slovenská vysoká škola technická (SVŠT).

BUDOVANIE ŠKOLSTVA

Profesor Hronec sa zaslúžil o zriadenie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.  V istých fázach politického zápasu dokonca dával prednosť zriadeniu Prírodovedeckej fakulty na Univerzite Komenského pred založením Slovenskej vysokej školy technickej.

Politické pomery v rokoch vojny urýchlili proces dobudovania školstva na Slovensku. Prvého októbra 1940 bola zriadená Prírodovedecká fakulta v rámci Slovenskej univerzity v Bratislave. Profesor Hronec sa stal jej bezplatným profesorom. Z odboru obchodného inžinierstva sa na SVŠT zriaďuje zákonom zo 4. 10. 1940 Vysoká škola obchodná. Na jej vzniku a organizácii má nemalú zásluhu aj profesor Hronec, ktorý sa stal jej prvým dekanom.

V roku 1946 sa Jur Hronec zúčastňoval na zriaďovaní Pedagogickej fakulty v Bratislave.

Spôsobilosť prednášať na univerzitách získal prof. Hronec na Karlovej univerzite v Prahe v roku 1923. Ako vysokoškolský profesor začal pôsobiť na Vysokej škole technickej v Brne v roku 1925 a vyučoval tu až do roku 1938, keď sa stal prvým rektorom Vysokej školy technickej M. R. Štefánika v Košiciach. Po jej presťahovaní prednášal tu až do roku 1950. Na katedre matematiky vychoval novú generáciu slovenských matematikov.

MATEMATICKÁ SADZBA

S vysokoškolským pôsobením  prof. Juraja Hronca je úzko spojená a jeho autorská činnosť. Je autorom významných a dodajme že prvých vysokoškolských učebníc matematiky napísaných v slovenčine. Nimi sa začína pôvodná slovenská matematická literatúra. V Matici slovenskej v Turčianskom Svätom Martine, v Kníhtlačiarskom účastinárskom spolku vydal významné matematické publikácie: Diferenciálny a integrálny počet (1940), Algebraické rovnice a ich použitie na analytickú geometriu (1949). Ich dôležitosť zvlášť vynikne, ak si uvedomíme, že v období druhej svetovej vojny nebolo možné ani kúpiť si, ani vypožičať takmer nijakú matematickú literatúru či už v češtine alebo vo svetovom jazyku. Knižnice na Slovensku nemali skoro nijakú matematickú a technickú literatúru. Situácia nebola lepšia ani v prvých desiatich rokoch po skončení vojny. Preto stovky inžinierov a prírodovedcov vďačia za uľahčenie štúdia práve existencii týchto učebníc.

Vytlačiť učebnice matematiky vo vojnových  rokoch nebolo vôbec jednoduché. Používala sa vtedy technika ručného sádzania písmen, ktoré musel sadzač po písmenkách poskladať do riadku. Tlačiareň (KUS) si musela obstarať vhodné typy písma i veľkosti, vrátane gréckych písmen. Vysádzať matematickú sadzbu, ktorá obsahovala znaky integrálov, odmocnín, mocnín, trvalo veľmi dlho a bola to veľmi presná práca. Vyžadovala si pedantných, presných a esteticky cítiacich sadzačov. Treba si uvedomiť, že ruční sadzači boli remeselníci, ktorí sa s vyššou matematickou stretli prvý raz v živote...

■ SKVELÝ PEDAGÓG

Pedagogickými otázkami sa začal Jur Hronec zaoberať už na štúdiu v Kluži a na nemeckých univerzitách. Na svoju dobu mal veľmi pokrokové pedagogické názory, do pedagogického procesu vedome vnášal matematické metódy. Mnohé pedagogické úkazy pripodobňoval fyzikálnym úkazom a na ich základe ich opisoval a vysvetľoval. Do popredia pedagogického procesu kladie osobnosť učiteľa. Zdôrazňuje „potrebu stáleho štúdia učiteľov“.

Osobnosť učiteľa musí byť vážna a imponujúca. Učiteľ musí stále sledovať dianie nielen v škole, ale i mimo školy. Učiteľ nesmie zabúdať na citovú stránku žiaka. Vyučovanie sa má diať od parciálneho ku všeobecnému podľa vzrastu mozgovej kapacity žiaka.“

Zaujímal sa aj o spoločenské postavenie učiteľa i o jeho odmeňovanie.

Jur Hronec po odchode na dôchodok (podľa ALU SNK ‒ rukopis) píše: „Slúžil som 53 rokov, organizoval a zriadil päť vysokých škôl, na prvom mieste Slovenskú vysokú školu technickú. Odchoval som tisíce slovenských inžinierov a stoviek profesorov. Všetci mladší slovenskí matematici sú mojimi žiakmi... Napísal som a vydal deväť veľkých matematických kníh a asi štyridsať vedeckých pojednávaní. Myslím si, že svojou prácou vykonal som toľko dobrého ako ktorýkoľvek baník v republike a zaslúžim si taký dôchodok, aký majú baníci – tým viac, že do štrnásteho roku svojho života i ja sám pracoval som v bani.“

Tento list tri mesiace pred svojou smrťou adresoval štátnemu Ústavu sociálnej starostlivosti, ktorý mu v roku 1959 vymeral nevysloviteľne nízky dôchodok.

VÝZVY A ODKAZY

Neobyčajne ostro vystupoval proti straníckosti, korupcii a protekcionárstvu v školstve.

V tejto oblasti sú významné jeho dve knihy: Vyučovanie a vyučovacia osobnosť, ktorá vyšla v roku 1923 v Spolku profesorov Slovákov v Košiciach na 103 stranách  a bola odmenená Štátnou cenou.

Učiteľova osobnosť vyšla v roku 1926 na 133 stranách v Bratislave.

Vo svojich úvahách o osobnosti učiteľa napísal: „Ideálnej aktívnosti tým väčšmi ubúda u učiteľa, čím viac vidí, že pri idealistickej práci, pri najväčšom zamestnaní svojej energie dostáva tú istú odmenu, čo dostáva učiteľ, ktorý pracuje len ako nádenník, ako zlý úradník. Rovnaké odmeňovanie učiteľov kazí aktívnosť, idealizmus, idealizmus svedomitých učiteľov. Ale kazí ju ešte viac straníckosť, protekcia panujúca na poli politickom a spoločenskom, ktorá nekladie váhu na individuálnu osobnosť, pracovitosť, lež do ohľadu berie krik a na dvere klopanie tých, ktorí sa derú dopredu. Učiteľ žijúci len svojmu povolaniu trpí hmotne aj tým, že svoj čas netrávi pri práci zvlášť platenej.“

Zdôrazňoval lásku k žiakom. Staral sa o študentský svet so všetkým, čo k tomu patrilo. Zaujímalo ho nielen to, či študenti niečo a ako vedia, ale aj to, kde bývajú, kde a ako sa stravujú, či dostávajú štipendiá.

Popri spomínaných  knihách  napísal viacero článkov o pedagogických otázkach a o reforme školského systému. V Archíve MS sa nachádza korešpondencia, ktorá sa viaže k Jurajovi Hroncovi (sign. AMS II 8 DN 4).  Bol zástancom jednotnej školy. Otázky školskej reformy a otázky súvisiace s dobudovaním systému vysokých škôl starostlivo sledoval až do konca života. Bol členom a funkcionárom mnohých kultúrnych, vedeckých a osvetových organizácií.

V auguste 1945 ho zvolili za predsedu Matice slovenskej a v tom istom roku za podpredsedu Umeleckej a vedeckej rady. Toto obdobie podrobne spracovali memoáristi a historici – Ján Marták, Tomáš Winkler a Michal Eliáš.

Profesor Hronec Slovákom a Slovensku zanechal celý rad posolstiev, výziev.

„Práca vám vyplní život, bez ktorej on je prázdny. Obsah života natrvalo nenaplní nijaká zábava. Preto pracujte, tvorte, dúfajte a vydržte, len tak budete šťastní!“

Veľkosť osobnosti profesora Jura Hronca si uvedomujeme až dnes, keď obdivujeme jeho vedomostný potenciál, jeho schopnosť aktívne obsiahnuť niekoľko jazykov, v ktorých plynule komunikoval. Vstúpil do mnohých vedných odvetví, ktoré ovplyvnil svojou odbornou autoritou, svojím ľudských postojom, dokonalým úsudkom, poctivosťou a nevídanou pracovitosťou.

Bola to osobnosť, ktorá sformovala slovenské školstvo. Bol to pedagóg, ktorý svojím otcovským prístupom k svojim žiakom, svojou vľúdnosťou, taktnosťou, skúsenosťami, oduševnením aj svojím zjavom imponoval svojim žiakom...

Vedel, že každá škola potrebuje dobrých učiteľov, ktorí musia dobre ovládať nielen učivo, ale aj metodiku výučby a psychológiu. Bol to šľachetný a múdry človek, po ktorom ostalo na matematickom nebi veľa stálic...

Ivana POLÁKOVÁ ‒ Foto:  Informačné ústredie Matice slovenskej



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.