Policajno-politická akcia „Chata“ mala byť veľkým triumfom skupinky vplyvných politikov, vyšetrovateľov a prokurátorov. Samozrejme, za výdatnej podpory tých „správnych“ médií, ktoré samy seba označujú za investigatívne. Tieto médiá zverejnili videozáznamy z poľovníckej chaty, na ktorých sú nahraté stretnutia Roberta Fica. A práve vybrané médiá vykonávajú v tejto kauze nepredstaviteľnú nadprácu. Novinári totiž túto pseudokauzu už pasovali za Gorilu 2. Nakoniec z toho bude skôr blamáž. A možno aj trestné stíhanie niektorých vyšetrovateľov, prokurátorov a žurnalistov. Napokon aj nový policajný prezident sa vyjadril, že v rámci polície s nahrávkou disponovalo dvadsať policajtov, ktorí skončia na detektore lži s otázkou, či nahrávku podsunuli novinárom. Spravodlivosti sa sotva. Avšak hrubé a systematické pošliapavanie právnych predpisov určite skôr či neskôr neostane nepotrestané.
Zámienka, na základe ktorej získal vyšetrovateľ NAKA legálne odpočúvania, teda pytliactvo, si doslova žiada paragraf urážky súdnosti národa. Mimochodom, pytliactvo je trestný čin, ktorý sa vyšetruje na úrovni okresného riaditeľstva Policajného zboru a nemá sa ním čo zaoberať „elitný“ celoslovenský útvar NAKA. Namiesto „nebohých“ jeleňov sme tak boli svedkami odpočúvania advokáta Paru, podnikateľa Bödöra staršieho, právnika Gašpara mladšieho, exministra vnútra Kaliňáka a predsedu Smeru Fica. Odpočúvanie advokátov je v akejkoľvek demokratickej spoločnosti absolútne neprijateľné. Avšak sledovanie lídra opozičnej strany ‒ to by bolo hádam aj na pád vlády. Všade v civilizovanom svete, nie však na Slovensku... Po prvom rozhorčení či priam až nadšení si niektorí dokonca aj režimistickí novinári začali klásť otázku, či sa tu už naozaj neprekračujú „neprekročiteľné“ hranice a či vždy a za každých podmienok cieľ naozaj svätí prostriedky. Paradoxne, v tejto kauze nemala prvý výkop už okukaná a bohatá žurnalistická „hviezda“ Denníka N Monika Tódová. Aby všetky podlosti a špinavosti vždy nepúšťala len ona, v tomto prípade tak urobili aktuality.sk. A možno sa len bála trestného stíhania, ktoré nedávno zažívala a zastavil ho práve ten, koho ona „nemusí“ ‒ generálny prokurátor Žilinka. Samozrejme, následne denník N(enávisti) publikoval seriál diskreditačných komentárov. Nič iné sa od nich však očakávať nedalo.
A na záver: aké to prelomové informácie sa „zhrozená“ verejnosť dozvedela? Ak vylúčime vec, ktorá nikdy nemala uniknúť na verejnosť ‒ teda konzultácie advokáta Paru o stratégii obhajoby klienta ‒ tak sme sa akurát dozvedeli, že Fico prekonal covid, že na centrále strany ukradli väčšiu hotovosť a mince, no a nakoniec sme sa dozvedeli aj to, že bödörovci Kaliňáka poza chrbát ohovárali. Mimochodom, toto by mu malo zlepšiť imidž. Tak z tohto sa mala upliesť megakauza Gorila 2.
Tentoraz prestrelili. Takýmto hrubým aktivizmom akurát si poštvali proti sebe Slovenskú advokátsku komoru, značnú časť slušných sudcov, ktorých sa ešte nepodarilo „sglajchšaltovať“, ale aj mnohých a často najskúsenejších a najkvalitnejších policajtov. Sme svedkami ich masívneho odchodu do výslužby. Mimochodom, viete si predstaviť, ako by reagovali médiá, ak by Fico odpočúval Kisku, Matoviča a ešte k tomu aj ich advokátov? To by bol koniec sveta, desaťtisícové námestia by burácali o konci demokracie a nástupe mafiánskeho štátu. Ak je to však v opačnom garde, zrazu je všetko v poriadku.
Roman MICHELKO