Grécko a Gréci by mali žiť za svoje

thumbnail

Európa musí vyriešiť grécky problém a nevytvoriť nový. Voľakedy sa hovorilo: Nech žije Sovietsky zväz, ale za svoje. Teraz ide o to, aby Grécko a Gréci žili, ale za svoje. Teda červenou čiarou je také riešenie, ktoré umožní pokrývať náklady na „prevádzku“ Grécka bez neustálej finančnej pomoci zvonku a život Grékov tak, aby si vedeli hradiť svoje životné náklady sami bez toho, aby to bolo na úkor ostatných osemnástich štátov eurozóny alebo dvadsiatich ôsmich štátov Európskej únie.

Európska únia a eurozóna s Gréckom rokovala a zaoberala sa tak ako s nikým iným v dejinách integrácie. Taká veľká je hrozba následkov gréckej krízy. Ale taký veľký je, ako možno usúdiť z telefonátov medzi prezidentom USA a nemeckou kancelárkou, aj tlak na udržanie strategicky dôležitého štátu. Pritom hrozba je síce ekonomicky veľká, ale politické škody sú pre euro a EÚ väčšie. V čase uzávierky neboli konkrétnosti známe, ale ide najmä o výsledok, obnovenie dôvery, záruky gréckej vlády, že svoje bežné náklady bude schopná pokryť z vlastných prostriedkov. Pre Slovensko bude akákoľvek situácia v súvislosti s Gréckom osobitne sledovaná – sme štátom, kde je priemerný príjem nižší ako v Grécku. Sme štátom, ktorého obyvateľstvo všetko odtiahlo na vlastných chrbtoch a teraz musí sledovať dlhý chladnokrvný poker gréckych a európskych hráčov v Bruseli, kým slovenský predseda vlády v kľúčovej chvíli musel čakať na to, čo mu oznámia o svojich dohodách za zatvorenými dverami veľké štáty.

Európska únia však nezápasí len s gréckym problémom a výsledkami gréckeho referenda – treba uznať, že táto vláda vznikla ako dôsledok dlhoročnej európskej politiky a dlhy nenarobila táto ľavicová vláda, ale jej predchodkyne. Gréci mali plné právo povedať NIE, teraz ide o to, kto ponesie následky. Gréci na to musia byť pripravení. Vystúpenie z eurozóny by bolo pre Grécko horor. Pri zavedení paralelnej meny v kurze 2:1 k euru, by všetko grécke bolo o 50 percent lacnejšie a všetko dovozové by bolo o 100  percent drahšie. Dlhy by sa zdvojnásobili, pritom teraz sú 330 miliárd eur – to znamená, že by nikdy neboli zaplatené.

Vyplýva to aj zo slovenského stanoviska: „Grécke zotrvanie v eurozóne má viac výhod ako nevýhod, to však neznamená, že im odpustíme dlh a reformy,“ vyhlásil premiér Robert Fico. Robert Fico je presvedčený, že by bolo vhodné, aby Grécko zostalo v eurozóne, no Slovensko takýto vývoj nebude podporovať, ak nebude z jeho strany vidieť záujem prijať reformy a tvrdé kroky. „Odmietnutie reforiem v referende nemôže v nijakom prípade znamenať ľahšiu cestu k peniazom pre Grécko. Pre nás je červená čiara odpis nominálnej hodnoty dlhu,“ tlmočil podľa TASR premiér postoj slovenskej vlády. Hoci odpustenie gréckeho dlhu označil za neprijateľné, vie si predstaviť napríklad úpravy splátok alebo časového harmonogramu. Realita však bude, nerobme si ilúzie,  že časť dlhov sa Grékom skôr či neskôr odpíše, teda po slovensky odpustí.

Európska únia stojí po prvý raz  nie pred otázkami rozšírenia Únie, ale naopak pred otázkou ako ju udržať. Nejde len o to, že sa zastavil dlhoročný integračný proces. Európska kríza nevyvolala nijaké nové proeurópske nadšenie, ale naopak dôraz na národné záujmy. Slovensku to nemôže nikto vyčítať, nejde o nacionalizmus, ale o formovanie kritického postoja a kritickej verejnosti k otázkam, ktoré hlboko zasiahli a zasahujú do vnútorného života spoločnosti i jednotlivcov. Toto vedomie je neoddeliteľnou súčasťou riešenia krízy. Grécka kríza zdomácnela. Pritom si nemožno nevšimnúť nálady gréckeho voliča, ktorého sebavedomie je zmiešaninou hrdosti na dejiny, kultúru a národnú mentalitu. Európa sa iba zmohla na to, aby tvrdila, že to nesmierne posilnilo domáce pozície predsedu vlády, ale oslabilo ju v európskom prostredí. Nikto sa však neodvážil označiť Grécko za čiernu dieru Európy, hoci až tento štát  po prvý raz v dejinách integračného procesu EÚ ukázal, čo to znamená byť bezodný.

Nejde len o EÚ, ale aj o eurozónu, o vytvorenie stabilných a záväzných pravidiel obsiahnutých v tzv. Maastrichtských pravidlách, ktoré boli doteraz masívne narušované. Pravidlá boli prijaté pred dvadsiatimi tromi rokmi, hovoria o dovolenej výške zadlženia. A v prípade Grécka za posledných päť rokov neboli dodržiavané. Prijatím eura sa však Grécko tak ako iné štáty vzdalo časti svojej suverenity. Zo všetkých štátov iba dva-tri, medzi nimi Slovensko dodržiavajú  maastrichtské pravidlá. Podľa pozorovateľov za kulisami navonok prezentovaných zásad sa v Bruseli bezprincipiálne ako na trhu politicky oportunisticky pristupuje k dodržiavaniu dohôd a netreba sa teda čudovať tomu, ako sa to snažia Atény využívať.

Dušan D. KERNÝ


Peniaze z Európskej únie nie sú zadarmo a nebudú navždy. Peniaze z Európskej únie sú síce k dispozícii, s ich čerpaním máme dlhodobý problém. Peniaze, ktoré odvádzame do rozpočtu Únie, sú jasne dané. Platby Slovenska do jej rozpočtu sa odvíjajú predovšetkým od veľkosti slovenskej ekonomiky, čiže, sú akousi daňou z „úspechu“.

Dá sa tiež povedať, že čím menej sme schopní čerpať prostriedky z Bruselu, tým je pre nás Únia drahšia. Prípadný odchod Grécka z Eurozóny by Slovensko mohol stáť asi dve a pol miliardy eur.  Alebo, 3,6 desatín percenta nášho ročného HDP. Grécko však z klubu štátov, ktoré zaviedli euro, „odídené“ nebude, lebo to nepripúšťajú samotné zmluvné dokumenty tohto menového systému. Mohlo by eurozónu opustiť z vlastnej vôle na základe výsledku referenda, to však s najväčšou pravdepodobnosťou neurobí, lebo ten, kto musí teraz splácať grécke dlhy, nie je určite Grécko.

MENŠIE ZLO

Gréci momentálne dlžia veriteľom (aj nám) viac ako tri miliardy eur a dlh sa každým dňom zvyšuje. Požiadali o pomoc zo záchranného systému ESM – voláme ho „trvalý euroval“. Od začiatku členstva SR v ESM sme až do konca roku 2014 vložili do tohoto záchranného systému takmer 660 miliónov eur. Grécko v ňom narobí trhlinu, ktorú bude možné zaplátať iba x-násobkom tejto sumy. Z zmluvu o pristúpení k (ESM) nie je možné vypovedať, z ESM nie je možné vystúpiť, podiel na ESM nie je možné založiť ani predať. V každom prípade to bude lacnejší „špás“ ako keby Grécko prestalo platiť eurom. Okrem uvedenej sumy nás zmluva o ESM zaväzuje splatiť takzvané „akcie splatné na požiadanie" vo výške 5,1 miliardy eur. O splatení týchto peňazí nebudú rozhodovať národné parlamenty, ani vlády, ale len takzvaná Rada guvernérov, ktorá pozostáva z ministrov financií. Na takéto rozhodnutie treba nadpolovičnú väčšinu hlasov a na tú majú napríklad hneď tri najväčšie členské štáty EÚ.

SÚVAHA

Koncom vlaňajšieho roka nás nakrátko potešila správa, že Slovensko zaplatí do spoločného európskeho rozpočtu o 53 miliónov eur menej ako pôvodne malo. Brusel na základe hrubého domáceho produktu vypočítal, že viaceré krajiny ako Veľká Británia, Holandsko či Taliansko prispievali menej a peniaze musia doplatiť. Ak by sa mal otvoriť ESM pre Grécko, rozhodovať o tom nebude slovenský parlament, ale nikým nevolení ľudia v Bruseli a Luxemburgu (sídlo ESM). Poďme však k iným číslam. Od roku 2004 sme od Európskej komisie dostali v eurofondoch preplatený približne dvojnásobok toho, čo sme do spoločného rozpočtu poslali. To vyzerá dobre, aspoň v tejto vete. Spolu sme totiž od vstupu do Únie do minulého roka zaplatili približne šesť miliárd eur. Platby Slovenska do rozpočtu Únie sa odvíjajú predovšetkým od veľkosti slovenskej ekonomiky. Takže, trvalo rastú. Na eurofondy míňané v našej krajine však prispieva aj priamo náš rozpočet, v priemere tvorí spolufinancovanie z verejných zdrojov približne tretinu nákladov eurofondov. Rozdiel medzi tým, čo Slovensko Únii poslalo, a tým, čo cez eurofondy dostalo späť, by sa tak mal znížiť zo šiestich na približne tri a pol miliardy eur. Dá sa to formulovať aj tak, že Slovensko zaplatilo od roku 2004 na príspevkoch do rozpočtu Únie a spolufinancovanie približne tri štvrtiny toho, čo sa celkovo na Slovensku minulo cez eurofondy.

POZOR!

Hoci sme od Bruselu získali na ďalšie roky (do roku 2020) viac finančných prostriedkov, ako v poslednom sedemročnom období, Slovensko má dlhodobo problémy s ich čerpaním. Doteraz sme z nich minuli len zhruba 38 percent. Potom celá bilancia vyzerá zas a úplne inak.

Ivan BROŽÍK - Karikatúra: Ľubomír KOTRHA



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.