Ničím iným ako rituálnou samovraždou sa nedá nazývať to, čo sa deje vnútri niekdajšieho lídra pravice SDKÚ-DS. To, že strana nie je schopná komunikovať s programovo blízkymi politickými partnermi, odvolávajúc sa na raz také, raz onaké princípy, je už v podstate iba tragikomická zápletka.
To, že ju opustili jej zakladatelia a ešte predtým dokonca aj jej vlastná predsedníčka vlády, je v politologických súvislostiach priam svetový unikát. Podpredsedovia sa vzdávajú svojich funkcií, neustále „sa hovorí“ o potrebe výmeny predsedu a ten nereaguje, ale o prípadnej výmene mlčí. Mimochodom, aj my v SNN sme poslali do centrály Pavla Freša (na požiadanie) zoznam otázok, na ktoré by sme radi mali odpovede, ale ani po mesiaci sme sa nedočkali nijakej odozvy. A zrejme sa ani nedočkáme. Tak môžeme iba zvonka sledovať zánik exlídra pravice na Slovensku a pozastavovať sa nad tým, akých chýb sa ešte môže dopustiť. Najnovšou z nich je „záhadné“ presunutie termínu mimoriadneho kongresu SDKÚ-DS z konca júna až na september. Tlačové agentúry priniesli zdôvodnenie Pavla Freša, že „vzhľadom na krátkosť času na dôkladnú prípravu Kongresu a začínajúce prázdninové obdobie“... zvoláva … „kongres na 27. septembra v Senici“. Takže uprostred kampane pred komunálnymi voľbami, ktoré vrcholia na jeseň, budú delegáti diskutovať o vedení strany a najmä o tom, čo by bolo, keby bolo. Inými slovami – komunálne voľby môžu frešovci odpískať ešte pred kampaňou a plánované peniaze za ne radšej poslať charite. Je tu však otázka – je to dobre alebo zle, že nám SDKÚ-DS pácha pred očami samovraždu?
Ján ČERNÝ