Hazard so slovenskou suverenitou

Slovo o Slovensku

Zažívame nezávideniahodný začiatok nového roka 2022. V tieni extrémne šíriacej sa mutácie nového variantu koronavírusu omikron, neutíchajúcich politických šarvátok, zdražovania všetkých druhov energií, enormne vysokej inflácie, delenia Slovákov na očkovaných a neočkovaných a z toho vyplývajúcej stúpajúcej nevraživosti, ba až agresivite medzi ľuďmi, je slovenská spoločnosť najnovšie konfrontovaná s návrhom Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a USA. Ide o možnosť využívania dvoch slovenských vojenských letísk Sliač a Kuchyňa, ako aj iných zariadení či priestorov na vojenské ciele Američanov počas najbližších jedenástich rokov bez nájomného. Američania zato zainvestujú do vojenskej infraštruktúry sto miliónov dolárov.
My Slováci si ešte veľmi dobre pamätáme na dočasnú „bratskú pomoc“ sovietskych vojsk po potlačení reformných snáh dubčekovcov v roku 1968. Z dočasnej pomoci boli napokon dve dlhé desaťročia. Zastavili demokratizačné reformy, nasmerovali režim do temných období normalizácie a vážne narušili slovensko-ruské vzťahy (aj keď išlo o sovietsku pomoc) na oficiálnej štátnej, ale i ľudskej úrovni. Počas normalizácie azda žiaden Slovák, okrem zarytých komunistov, nevyriekol dobrého slova, keď autom alebo vlakom prechádzal okolo vojenského letiska Sliač pri Zvolene. A sovietski vojaci po sebe zanechali na Slovensku aj nejednu ekologickú záťaž. Tak nám dvadsať rokov pomáhali...
Po nežnej revolúcii netrvalo dlho a sovietski vojaci sa porúčali domov. Všetci, okrem niektorých komunistov, sme sa tešili. A práve na tridsaťročné výročie odsunu sovietskych vojsk nás oslovili Američania, aby sme zdieľali ich vojenské „obranné“ aktivity. V rámci pripomienkového konania tejto dohody vzniesli slovenské štátne orgány a dotknuté inštitúcie sedemdesiat pripomienok. Presnú polovicu Generálna prokuratúra SR s tým, že navrhla odmietnutie dohody ako celku. To, samozrejme, pobúrilo slovenský liberálny mainstream.
Pamäť národa nik neoklame. Ponaučenie zo sovietskej bratskej pomoci je historickým mementom. Preto verme, že novodobí slovenskí demokrati nezradia svoj národ tak ako pred päťdesiatimi štyrmi rokmi komunisti biľakovského typu.

Maroš SMOLEC,
šéfredaktor SNN

K tejto závažnej téme sme pripravili aj samostatný publicistický materiál

Vláda pripravuje Slovensko na stratu suverenity

Eduard Chmelár si myslí, že odpor proti vojenskej dohode s USA predstavuje najdôležitejší zápas o ideály spojené s rokom 1989. To, čo prebieha momentálne na Slovensku, nie je polemika o jednej medzinárodnej zmluve, ale najdôležitejší zápas za suverenitu Slovenskej republiky od vyhlásenia štátnej nezávislosti v roku 1993. „To, čo predstavili minulý mesiac verejnosti ministri obrany a zahraničných vecí Jaroslav Naď a Ivan Korčok, nie je návrh na uzavretie ‚Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou SR a vládou USA‘ (ako znie jej oficiálny názov).“ Vyhlásil publicista Eduard Chmelár. „Je to bezprecedentný diktát Spojených štátov, ktorý bude mať nezvratné ďalekosiahle dôsledky pre život občanov Slovenskej republiky a jeho hlavným alebo jediným cieľom je vytvoriť podmienky na rozmiestnenie Ozbrojených síl USA na území Slovenskej republiky.“

■ NÁZOR PRÁVNIČKY
Publicistka a právnička Judita Laššáková tvrdí, že slovenská spoločnosť „je vo vojnovom stave“. „Sused udá suseda, učiteľ viac dbá na to, čo má študent na tvári než v hlave, dieťa kričí na rodičov. Najdôležitejšie však je, ako pristupuje štátna moc k občanom.“ J. Laššáková prirovnáva dnešné dianie „k stavu nemeckej spoločnosti pred vypuknutím vraždenia nazývaného aj druhá svetová vojna“. A hneď to aj vysvetľuje: „Prvý krok, ktorý spraví vláda a štátne orgány v čase vypuknutia vojny, je skresľovanie reality. A hlavne zamlčiavanie faktov. To sa však dá iba vtedy, ak nepohodlným, ktorí na to poukazujú, štátna moc zapchá ústa. ... Žiaľ, pri novej iniciatíve z dielne ministerstva vnútra ani nemôžem tvrdiť nič iné. Oni, samozrejme, budú. To však fakty a realitu nezmení! Ministerstvo pravdy je prvým krokom k totálnej vojne. Ak túto iniciatívu pani prezidentka uvíta, budem nesmierne sklamaná. Postaviť sa na stranu štátneho orgánu v neprospech občana je vytýkané Lukašenkovi. Tak som na budúce kroky pani prezidentky veľmi zvedavá...“

■ DIKTÁT ZO ZÁMORIA
V tejto situácii sa tu nastoľuje za iniciatívnej pomoci štátnych predstaviteľov Slovenskej republiky diktát Spojených štátov amerických, ktorý bude mať nezvratné ďalekosiahle následky pre život občanov Slovenskej republiky a jeho hlavným alebo zjavne jediným cieľom je vytvoriť podmienky na rozmiestnenie Ozbrojených síl USA na území Slovenskej republiky. Armáda USA dostáva voľnú vstupenku na minimálne desať rokov na trvalú prítomnosť vojakov, civilných zamestnancov, amerických dodávateľov a rodinných príslušníkov.

■ NÁROD NEMLČÍ
Reaguje v podobe pripomienok. Podpisov sa v rekordne krátkom čase nazbieralo úctyhodne, ale čo ak si s nimi moc spraví to, čo so šesťstotisíc podpismi na referendum za predčasné voľby? Spýtali sa Slovenské národné noviny politika a publicistu Ľuboša Blahu.
„Je vcelku pravdepodobné, že vláda bude chcieť pripomienky zmietnuť zo stola. Sú tlačení zo strany USA, aby nedopustili nijaký zádrh, a poslúchajú na slovo. Demokraciu uznávajú, iba pokiaľ im vyhovuje. Preto očakávam, že všetky pripomienky formálne zamietnu a budú sa ponáhľať so schválením dohody. Američania naše územie potrebujú pre eskaláciu konfliktu s Ruskom, nebudú sa ohliadať na verejnú mienku, správajú sa k nám ako ku kolónii a Naď s Korčokom im verne slúžia. Takéto násilné riešenia však dlhodobo nefungujú a oni to vedia. Nemôžeme dopredu skladať zbrane, musíme využiť všetky nástroje, čo máme.
Je možné pri súčasnej parlamentnej matematike predpokladať optimistický výsledok v prípadnom hlasovaní o dohode? Rozvíjali sme ďalej tému s poslancom SMERU... Odpovedal:
„Vláda má jednoznačnú väčšinu, navyše prezidentka dohodu bezpochyby podpíše, preto tam bola Američanmi dosadená, ešte aj slávnostný ohňostroj vystrojí. Treba vyvíjať aj v parlamente maximálny tlak, inú možnosť nemáme, ale nie som optimistom ‒ táto koalícia aj s prezidentkou sú plné v područí USA, budú skákať, ako Američania pískajú. Iná cesta ako pád vlády neexistuje. Toto musí byť základný cieľ.
Ako možno v tejto situácii brániť suverenitu a zvrchovanosť nášho Slovenska?
„Čo najskôr potrebujeme novú vládu, ktorá dohodu okamžite vypovie. Môže to byť aj kľúčovou otázkou prezidentskej kampane a Čaputová na tom môže fatálne pohorieť ‒ kto chce mať ako hlavu štátu hovorkyňu americkej ambasády, ktorá marí referendá? Dovtedy musíme vytvárať silný verejný tlak proti americkej okupácii. Musia vedieť, že ak pôjdu ako valec a nebudú rešpektovať názory občanov a opozície, takéto dohody sú neudržateľné, budú okamžite vypovedané a jej tvorcovia budú vyšetrovaní za vlastizradu.
Ľ. Blahu sme sa ďalej pýtali, či je súčasná opozícia v otázkach dohody schopná „potiahnuť za jeden povraz“?
„Nie som si istý, ako sa zachová Hlas, zachytil som, že k dohode sa stavajú skôr pozitívne. Kiež by som sa mýlil. V Smere sme proti, myslím si, že aj zvyšná opozícia je takisto proti. Dosť hlasov však zďaleka nemáme, aj keby sme do nohy zahlasovali proti. Ale všetci vieme vyvíjať politický tlak na vládu a prezidentku a mobilizovať ľudí.“
Ako možno ešte mobilizovať občanov, aby sa dožadovali a aj „dožiadali“ efektívneho ukončenia príprav tejto potupnej dohody na medzištátnej úrovni?
„Akýkoľvek verejný nátlak na vládu je dôležitý. Od mobilizácie na sociálnych sieťach cez petície, pripomienky až po protesty. Ide doslova o existenciu suverénneho Slovenska, musíme zabrať všetci. Američania musia cítiť, že znásilňujú Slovensko. Dôjde im, že okupačné dohody, presadené hrubou silou, sú neudržateľné a obráti sa to proti nim,“ uzavrel poslanec Ľ. Blaha