Poprava veliteľa srbských četníkov D. Mihajlovića v roku 1946 bola nezákonná. Rozhodnutím Vyššieho súdu v Belehrade zo 14. mája 2015 vo veci rehabilitácie generála Dragoljuba Dražu Mihailovića (1893 – 1946), veliteľa Juhoslovanského vojska vo vlasti v rokoch 1941 – 1945, ľudovo pomenovaného „četnici“ , čo boli tradiční srbskí geriloví bojovníci bojujúci v čatách, sa do srbského politického i spoločenského diskurzu opäť dostala história. Verdikt súdu, že rozsudok politického súdneho procesu z roku 1946 je neplatný, oživil rozdelenie srbskej spoločnosti a staré vášne nielen v Srbsku.
Po porážke Juhoslávie silami Nemecka, Talianska a Maďarska v apríli 1941 bola Juhoslávia rozdelená. Prakticky od začiatku okupácie sa začal najmä v Nemcami okupovanom Srbsku a Srbmi obývaných lokalitách Bosny a Hercegoviny, pričlenenej k Chorvátsku, ozbrojený odpor proti okupantom. Lokálne bojové formácie v Bosne i v Srbsku sa neskôr formálne začlenili pod velenie Dragoljuba Mihailovića, dôstojníka juhoslovanskej armády, účastníka balkánskych vojen a prvej svetovej vojny, ktorý počas svojej kariéry pôsobil okrem iného aj ako vojenský atašé v Prahe a Sofii.
■ VELITELIA ODBOJA
Po kapitulácii juhoslovanskej armády Mihailović v oblasti Ravna Gora v juhozápadnom Srbsku začal zhromažďovať četnícke oddiely, neskôr oficiálne nazvané Juhoslovanské vojsko, vo vlasti. Exilová vláda aj Spojenci ho uznali za vodcu odboja. Po napadnutí ZSSR vstúpili do hry komunistami organizované partizánske jednotky, pričom treba pripomenúť, že dovtedy juhoslovanskí komunisti rešpektovali nemecko-sovietske spojenectvo uzavreté paktom Molotov – Ribbentrop. Medzi partizánmi bojujúcimi pod internacionalistickými heslami a komunistickou zástavou a monarchistickými veľkosrbskými četníkmi vzniklo otvorené nepriateľstvo. Vojna na území Juhoslávie sa tak stala občianskou vojnou. Komunisti si svojím bojovým nasadením proti okupantom, pri ktorom nebrali ohľad na straty a utrpenie domáceho obyvateľstva, časom vyslúžili uznanie u západných spojencov. Po tom, čo Josip Broz Tito prevzal iniciatívu boja proti Nemcom, Spojenci uznali za lídra odboja jeho. Mihailović na rozdiel od Tita stratil ich dôveru svojou taktikou odkladania rozhodujúceho boja s Nemcami na okamih očakávaného vylodenia Spojencov na Balkáne, ku ktorému však napokon nikdy nedošlo.
Podľa Mihailovića komunizmus predstavoval väčšiu hrozbu než nacistickí okupanti, o ktorých porážku, ako predpokladal, sa postarajú Spojenci. Mihailović kalkuloval, že dovtedy musí vyčistiť terén od partizánov. Do možnej kolaborácie D. Mihailovića s Nemcami nebudeme zachádzať, keďže v tomto sú historici dodnes nejednotní. Isté je jedno, vojna všetkých proti všetkým na území Juhoslávie bola krutá a zločinov sa v nej dopustili všetky bojujúce strany. Víťazne z nej vyšli komunisti. Povojnové účtovanie víťazov bolo drastické. Podľa niektorých zdrojov si len v Srbsku povojnové represálie vyžiadali údajne až do päťdesiattisíc životov. V tomto dobovom rámci sa odohral aj súdny proces s D. Mihailovićom.
■ SÚDNA FRAŠKA
Dragoljuba Mihailovića zatkli 13. marca 1946. Vo väzení bol vystavený mučeniu. Samotný proces trval od 10. júna do 11. júla 1946. Rozsudok vyniesli 15. júla 1946 a popravu vykonali vzápätí – 17. júla 1946.
Jeden z navrhovateľov prof. Oliver Antić (právny poradca prezidenta Nikolića) v procese rehabilitácie, ktorý inicioval s vnukom D. Mihailovića v roku 2006, vo svojej argumentácii zverejnenej v srbskom týždenníku Nedeljnik poukazoval na skutočnosť, že politický proces s Mihailovićom bol fraškou. Mihailović mal na prípravu obrany len desať dní, pričom samotný proces trval mesiac. Dva dni po vynesení rozsudku, ktorý odsúdenému ani v písomnej forme nedoručili, ho bez práva na odvolanie popravili. Skutočnosť, že rozsudok v písomnej podobe bol dopracovaný až rok po vykonaní popravy, aj to v troch odlišujúcich sa variantoch, ohodnotil Antić z hľadiska práva ako vraždu. Vyšší súd v Belehrade zohľadnil argumentáciu navrhovateľov a vyniesol verdikt, podľa ktorého je rozsudok z roku 1946, ktorým Mihailovića odsúdili na smrť, neplatný. Proces z roku 1946 bol neférový a Mihailović je najnovším rozhodnutím rehabilitovaný. Rozhodnutie sa podľa súdu vzťahuje len na otázku spravodlivosti procesu, nevzťahuje sa na rehabilitáciu ravnogorského hnutia ako celku. Súd tiež nerozhodoval o tom, či Mihailović bol, alebo nebol vojnový zločinec a kolaborant.
■ REAKCIE NA VERDIKT
Z politikov verdikt privítali len Vuk Drašković či Vojislav Šešelj, rôzne národné a veteránske organizácie. Skryto podporné stanovisko vydala Srbská pravoslávna cirkev, ktorá verí, že rozhodnutie prispeje k srbskému národnému zmiereniu. Aktuálna politická reprezentácia sa k novému súdnemu výroku vymedzila neutrálne až odmietavo. Búrku nevôle vyvolal v Chorvátsku. Pre chorvátske médiá ho negatívne okomentovali prezidentka, ministerka zahraničných vecí či minister spravodlivosti. Rozhorčenie vyjadrili aj predstavitelia bosnianskych politických strán v Srbsku a bosnianski predstavitelia Bosny a Hercegoviny.
Rozhodnutia, ktorými sa napravia nespravodlivosti komunistických represálií proti jednotlivcom, treba vnímať pozitívne. Rovnako ako očisťovanie interpretácie histórie od nánosov ideologických falzifikácií. Mihailovića nemožno vnímať ako prívrženca nacizmu či fašizmu, aj keď mu to komunisti zlomyseľne pripisovali, pričom otázka jeho kolaborácie, resp. interpretácie o údajnej kolaborácii s okupantmi, je stále otvorenou otázkou na výklady historikov. Problém rozhodnutia súdu spočíva v tom, že rehabilitoval historickú osobnosť bez ohľadu na meritum veci, teda aby sa vyjadril k skutočnosti či obvinenia, z ktorých bol obvinený, sú relevantné. Vari aj preto sa bude rozhodnutie súdu zjednodušene vnímať ako paušálne rehabilitovanie četníckeho hnutia, ktoré však má na svedomí aj zločiny proti ľudskosti spáchané na Chorvátoch, Bosniakoch i samotných Srboch. Zbaviť formálnej zodpovednosti za ne najvyššieho veliteľa Juhoslovanského vojska vo vlasti generála D. Mihailovića je nemožné.
Od nášho stáleho spolupracovníka Martina JARINKOVIČA