KAUZA
Spoločnosť Slovalco utlmuje výrobu a chce prepustiť väčšinu zamestnancov. Jediný výrobca hliníka na Slovensku spoločnosť Slovalco, ktorý má na prvý pohľad protichodných majiteľov ‒ nórsku spoločnosť Hydro Aluminium a investičnú skupinu Penta Investments, ohlásila prepúšťanie a uvažuje o skončení výroby. Zdanlivo to zapríčinili tri faktory – vysoké ceny elektrickej energie, premrštené ceny emisných povoleniek a nízke ceny hliníka vo svete. Je tu však aj štvrtá príčina, ktorá sa až tak často nespomína ‒ neschopnosť politikov vyriešiť tento problém, ktorý sa nedotkne len štyristo zamestnancov hlinikárne, ale aj približne dvetisícpäťsto zamestnancov iných firiem naviazaných na výrobcu hliníka.
- NÁKLADNÁ VÝROBA
Po starej výrobe hliníka z bauxitu zostala v Žiari „pamiatka“ ‒ štyridsať metrov vysoký kopec obsahujúci desať miliónov ton kalu. Nórsky investor priniesol ekologickejšiu výrobu. Slovalco vyrába hliník z hrubozrnného oxidu hlinitého. V elektrolýznych peciach sa taví spolu s fluoridom hlinitým, ktorý je zložkou elektrolytu. Pri výrobe sú dôležité anódy, ktoré si podnik vyrába sám z petrolkoksu a zo smoly. Vážia takmer jeden a pol tony a pri výrobe hliníka sa spotrebujú. Po roztavení je kov s čistotou 99,8 percenta odčerpaný a odliaty ako polotovar buď do tvaru čapov, alebo bločkov. Elektrolytická výroba hliníka je energeticky mimoriadne náročný proces, a preto je hlinikáreň v Žiari najväčším odberateľom elektrickej energie v Slovenskej republike. Spotrebuje až osem percent vyrobenej elektrickej energie. Práve vysoká spotreba a cena elektriny sa podpísali pod jej terajšie problémy.
- DLHODOBÝ SPOR
Problémy Slovalca s odberom elektriny nevznikli v tomto roku. Už v roku 2005 chcelo vedenie podniku žalovať Slovenskú republiku za nedoriešenie problému s odberom elektrickej energie. Žiarska hlinikáreň je síce najväčší koncový odberateľ elektriny od Slovenských elektrární, ale na základe dvanásť rokov starých zmlúv v tom období neplatila za prenos elektriny nijaké poplatky. Po rozdelení energetickej sústavy sa však museli podpísať nové zmluvy. Tie mali zohľadňovať nulové poplatky pre Slovalco, pretože vznikom Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy v januári 2002, ktorá prebrala niektoré služby od Slovenských elektrární, nastala nová situácia. Dovtedy bol zmluvným partnerom Slovalca Slovenský elektrizačný podnik a prenosová sústava bola jeho súčasťou.
- POLITICKÉ EGÁ
Pätnásť členských štátov Európskej únie vrátane Slovenska môžu na podobné situácie použiť kompenzačné mechanizmy. Na Slovensku máme tiež Environmentálny fond, do ktorého prúdia financie získané za nákup emisných povoleniek. Fond spravujú ministerstvo financií a ministerstvo životného prostredia. V súčasnosti má na účte približne jednu miliardu eur.
Tu sa začína Kocúrkovo. Minister hospodárstva Richard Sulík sa na tlačovke čuduje, ako je možné, že fabrika má problém, keď ceny hliníka stúpli o 80 percent. Zabudol si overiť ceny elektrickej energie, tá vzrástla o 220 percent! Minister životného prostredia Ján Budaj pre RTVS potvrdil, že Environmentálny fond v jeho správe môže zvyšovať štátnu pomoc až po tom, keď ministerstvo financií bude súhlasiť so zmenou zákona. Minister hospodárstva Sulík, ktorý má o prostriedky požiadať, dosvedčil, že financie z Environmentálneho fondu určené pre Slovalco, ale aj ďalšie firmy, zablokoval minister financií Igor Matovič, ktorý rozhoduje o uvoľňovaní peňazí. Stretol sa s ním aj dlhoročný generálny riaditeľ firmy Slovalco Milan Veselý. Ani toto stretnutie nič nevyriešilo. Riaditeľ Veselý verejne pomenoval problémy jeho fabriky ako výsledok politiky ministra financií. V zahraničí na kompenzáciu priemyselných firiem dávajú zhruba 19 percent získanej sumy z environfondov, na Slovensku sú to necelé štyri percentá. Zhrňme si to – podniky typu Slovalco sú závislé od pomoci z Environmentálneho fondu, do ktorého sami prispievajú, ale kompetentní z neho nechcú financie uvoľniť.
- NEZMYSELNÉ POVOLENKY
V roku 2005 zaviedla Európska únia takzvané emisné kvóty. Firmy odvtedy nemôžu vypúšťať do ovzdušia, čo chcú, ale musia mať na objem emisií nakúpené emisné povolenky. Tie sú predmetom dražby, a tak ich cena kolíše. Na začiatku roka 2020 stála tona emisných povoleniek 26 eur, v minulom 30 eur a v tomto roku je to vyše 90 eur. Zavedenie kvót malo vznešený cieľ, znížiť obsah skleníkových plynov v ovzduší. Lenže... Aj keď je emisná stopa jednej vyrobenej tony hliníka v Slovalcu 4,2 tony CO2, čo je štyri až päťkrát menej v porovnaní so svetovým priemerom, musí za ne platiť. Ak by sa nórsky investor rozhodol presunúť výrobu do krajiny, kde o emisných povolenkách nechyrujú, ubudnú mu starosti a výroba bude pre neho ziskovejšia. No a skleníkový plyn akosi neuznáva hranice Európskej únie. Pokojne doletí z Ruska do Európy, nech sa budeme usilovať akokoľvek. Pritom v krajinách Európskej únie sa produkuje len 7 percent CO2, ostatné pripadá na USA, Indiu, Rusko, Čínu, Brazíliu a africké krajiny. Redukovať emisie má zmysel, ale ak sa k snahe nepripojí celý svet, nemá cenu dávať si záväzky o znižovaní skleníkových plynov.
- CHÝBA KONCEPCIA
Zužovať vzniknutú situáciu len na ekonomiku alebo neschopnosť slovenských politikov odhodiť stranícke tričká a preklenúť osobné animozity na prospech vyššieho záujmu, je však krátkozraké. Zatiaľ akoby sa kompetentní tešili, že všetko sa azda utrasie. Je však možné aj to, že ich nečinnosťou príde Slovensko o ekologickú výrobu hliníka, ktorý, mimochodom, potrebujú aj domáce automobilky. Hlinikáreň má zmluvami potvrdenú elektrickú energiu za staré ceny do konca roka 2022, potom problém prepukne. Slovensku chýba komplexný mechanizmus pomoci firmám. Ak ich vieme nájsť pri vítaní investorov typu Volvo ‒ teda lacnú pôdu, infraštruktúru, daňové prázdniny a podobne ‒ mal by sa vypracovať aj prehľadný postup pomoci pre už jestvujúce firmy. Bez dostatočných kompenzácií od štátu bude časom energeticky náročným firmám, ako je Slovalco, Slovnaft, U. S. Steel alebo Duslo Šaľa hroziť ich zatvorenie. Príkladom sú už spolovice odstavené Oravské ferozliatinárske závody...
Ivan KRAJČOVIČ – Foto: SLOVALCO