Horúca diplomacia ponad Dunaj

thumbnail

Maďarská menšina najhlasnejšie kričí pri presadzovaní svojich požiadaviek. Na Slovensku vyše desať percent jeho obyvateľov patrí k trinástim národnostným menšinám. Ich postavenie je nadštandardné ‒ od možnosti používania materinského jazyka až po udržiavanie kultúrnych zvyklostí predkov. Najväčšou je maďarská menšina, ktorá sa aj najhlasnejšie domáha plnenia svojich požiadaviek.

Vo využívaní maďarskej karty sa najviac angažuje poslanec Národnej rady Slovenskej republiky György Gyimesi. Do Národnej rady SR sa dostal len tak-tak ako náhradník Jaroslava Naďa. Svoje slovenské meno Juraj, pod ktorým kandidoval do Národnej rady SR, si neskôr zmenil na maďarské György. Svoju šancu využil, keď ho Igor Matovič zobral namiesto diplomatov do Maďarska rokovať s Viktorom Orbánom. Odvtedy jeho aktivity rastú aritmetickým radom. Súčasná vláda ustupuje. Otázkou je, kde má končiť miera jej trpezlivosti a naivity. Tú vtedajší premiér Matovič dokázal, keď v júni minulého roka zorganizoval stretnutie pri príležitosti stého výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy. Zástupcovia maďarskej komunity mu rovno predložili desať požiadaviek, napríklad uznanie Maďarov za svojbytný politický národ v rámci Slovenska či vytvorenie Maďarského okolia spravovaného Maďarmi prostredníctvom svojich volených zástupcov. Polievočku si okamžite prihrial aj poslanec Gyimesi, ktorý súhlasil, aby sa preambula ústavy SR namiesto „My národ slovenský“ zmenila na „My občania Slovenskej republiky“. Netají sa sympatiami k radikálnym maďarským subjektom, v rúšku s logom Hnutia nová jednota dokonca pokojne pózoval fotografom v slovenskom parlamente.

■ SPORNÉ SMERNÍKY
V auguste navrhol zaviesť možnosť pre obce doplniť šípkové smerníky okrem štátneho jazyka aj v jazyku národnostnej menšiny. Doteraz tak obce mohli urobiť len na dopravných značkách označujúcich začiatok a koniec obce a na budovách orgánov verejnej správy, ak menšiny tvoria v obci pätnásť percent obyvateľov. Úplnú podporu však pán Gyimesi nemá ani v novej strane Aliancia ‒ Szövetség, ktorá združuje tri mimoparlamentné strany. Most ‒ Híd vyzýva poslanca stiahnuť návrh novely, SMK návrh víta s výhradami a iba Spolupatričnosť považuje návrh za krok vpred. V septembri aktivity tohto poslanca preberal aj Výbor pre národnostné menšiny a etnické skupiny. Členovia prijali uznesenie, v ktorom vyjadrujú nesúhlas s aktuálnou legislatívnou aktivitou poslanca Gyimesiho, týkajúcou sa pripravovanej novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

■ FINANCIE CSEMADOKU
Najnovšie pán Gyimesi predložil do Národnej rady SR návrh zákona o finančnej podpore pre Maďarský spoločenský a kultúrny zväz na Slovensku – Csemadok. V dôvodovej správe pán poslanec uvádza, že „v minulosti dostával Csemadok finančný príspevok na svoje fungovanie od štátu, avšak v roku 1996 bola táto finančná dotácia zrušená“. Evokuje to, akoby Csemadok nemal žiadne zdroje financovania svojich aktivít. To však nie je pravda. Organizácie Csemadoku sú financované zo štátnych menšinových fondov. Iba v septembri tohto roka boli základným organizáciám a oblastným výborom poskytnuté prostredníctvom Fondu na podporu kultúry národnostných menšín finančné prostriedky vo výške 58 695 eur. Fond na svojej stránke uvádza, že v tomto roku dostala maďarská menšina viac ako 4,5 milióna eur, čo je päťdesiattri percent z celkového rozpočtu.

■ MAĎARSKÉ PENIAZE
Zdrojom príjmov pre maďarskú menšinu na Slovensku je aj samotné Maďarsko, ktoré má pomoc maďarským menšinám v zahraničí zakotvenú v ústave. Prijímateľom je široké spektrum subjektov, neziskové organizácie, nadácie, cirkvi, futbalové kluby, školy vyučujúce v maďarskom jazyku, divadlá, univerzity, a dokonca aj samosprávy. Financie na južné Slovensko smerujú najmä prostredníctvom Nadácie Gábora Bethlena, ktorá cez bývalú OTP banku dotovala napríklad študentov maďarských škôl. Investigatívne centrum Jána Kuciaka dokonca zistilo, že peniaze z Maďarska mohli ísť v roku 2016 aj na politickú kampaň, čo zákon zakazuje.
Slovensko síce vychádza menšinám na svojom území v ústrety, niektoré jej kroky sú však na zamyslenie. V pláne legislatívnych úloh vlády je napríklad úloha vypracovať zákon o postavení národnostných menšín. Zákon dostal za dvetisíc eur zmluvne vypracovať János Fiala-Butora, ktorý pôsobí na Írskej Národnej Univerzite v Galway a je pracovníkom Ústavu právnych vied Maďarskej akadémie vied. Pri takto závažnom zákone by sa žiadala asi širšia spolupráca, ktorá by nestála na jenom človeku.

Ivan KRAJČOVIČ ‒ Foto: archív SNN


Zjednotená maďarská strana môže byť predĺženou rukou Orbánových záujmov. Maďarský premiér Viktor Orbán si proti sebe svojimi krokmi stavia nielen vysokých predstaviteľov Európskej únie, ale popudzuje aj jednotlivé susedné štáty vrátane Slovenska. Kým v prvom prípade je v opozícii s politikou Európskej únie v otázke prijímania migrantov a na tieto nezhody hľadíme ako na opodstatnené, v otázke zasahovania Maďarska do vnútorných záležitostí suverénnych štátov je našou povinnosťou iredentistickú politiku Budapešti razantne odmietnuť. Nedávno zjednotená maďarská strana Aliancia ‒ Szövetség môže nezanedbateľným spôsobom pomôcť s presadzovaním maďarských záujmov na území Slovenskej republiky.
Na základe medializovaných informácií o aktivitách maďarskej vlády týkajúcich sa cieleného skupovania slovenských nehnuteľností a po nedávnom schválení návrhu na vytvorenie fondu na nákup poľnohospodárskej pôdy v susedných štátoch minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (SaS) pozval svojho maďarského rezortného kolegu Pétra Szijjártóá (Fidesz) na bilaterálne rokovanie do Bratislavy. Šéf slovenskej diplomacie mu 5. októbra tohto roka predostrel oficiálny postoj slovenskej diplomacie k otázke slovensko-maďarských vzťahov.

■ JEDNOSTRANNÝ POSTUP
„Dobré vzťahy so susedmi sú mojou prioritou. Platí to naplno aj o Maďarsku, s ktorým nás spájajú mnohé dôležité projekty v súčasnosti. Staviame spolu mosty, spolupracujeme v ekonomickej oblasti a, samozrejme, pevnou súčasťou nášho vzťahu sú aj naši občania maďarskej národnosti. Tak ako v živote a medziľudských vzťahoch, tak aj v diplomacii je najdôležitejšie, keď partneri hovoria o všetkom. O tom, čo ich teší, ale aj o tom, kde sa treba vzájomne vypočuť, o to viac, ak chceme porozumieť druhej strane a čakáme od nej, že bude rozumieť aj nám.“ Zároveň však skritizoval a odsúdil politiku maďarskej vlády, ktorá bez akýchkoľvek konzultácií so slovenskou stranu zasahuje do vnútorných záležitostí Slovenskej republiky.
Šéfovi maďarskej diplomacie v tomto smere preto adresoval dve oficiálne požiadavky. Po prvé minister Korčok dôrazne žiadal, aby všetky svoje vládne programy, ktoré majú akýkoľvek presah na Slovensko, boli uplatňované výlučne po konzultácii a so súhlasom príslušných inštitúcií Slovenskej republiky.
„Máme na toto všetko dávno vytvorené mechanizmy a komisie na základe Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci z roka 1995. Poďme to využiť. Vyhneme sa tak situáciám, keď sa až z médií dozvedáme o kúpe nehnuteľností, ako napríklad v Košiciach, alebo nedávno, keď maďarská vláda schválila návrh na vytvorenie fondu na nákup poľnohospodárskej pôdy v susedných krajinách, alebo sa chystá poskytovať zdroje na rekonštrukciu kostolov a sakrálnych budov na južnom Slovensku.“

■ POLITIKÁRČENIE S HISTÓRIOU
Druhá požiadavka sa týkala oblasti spoločnej histórie. „Históriu nezmeníme a, samozrejme, na oboch stranách na ňu ani nechceme zabudnúť. S tým, čo sa stalo, sa môžeme jedine vyrovnať, a to tak, že odoláme pokušeniu s históriou politikárčiť a mobilizovať emócie dnes, keď potrebujeme riešiť prítomnosť a budúcnosť pre Maďarov a Slovákov v Európe.“
Nedávne zjednotenie maďarských síl s vysokou pravdepodobnosťou umožní Viktorovi Orbánovi lepšie zosúladiť ciele maďarskej vlády s požiadavkami maďarskej menšiny na Slovensku. Novovytvorená strana Aliancia ‒ Szövetség chce v oblasti pôdohospodárstva vytvorenie priaznivej agrárnej politiky pre južné a východné regióny. Nepriamym spôsobom sa bude uchádzať aj o zriadenie politickej autonómie.

■ AUTONOMISTICKÉ POŽIADAVKY
„Presadzujeme zmenu územnosprávneho členenia Slovenska, aby reflektovalo prirodzené, ekonomické, geografické, etnografické regióny. Pre uspokojivé riešenie postavenia a práv, ako aj zachovania a rozvoja národnostných komunít žiadame presadiť príklady najlepšej praxe z iných porovnateľných krajín Európskej únie vrátane posilnenia samosprávnych a participatívnych mechanizmov v rámci územnej samosprávy, ako aj v rámci štátnych orgánov a inštitúcií.“
V rámci školstva chce zachovanie doterajšieho počtu menšinových škôl. V prípade účasti v budúcej vládnej koalícii strana deklaruje, že bude požadovať zmenu preambuly Ústavy SR. „Vláda zmenou Preambuly Ústavy SR zabezpečí rovnosť štátotvorného národa a autochtónnych národností.“ Jej ďalšou požiadavkou je plné zrovnoprávnenie maďarského jazyka so štátnym. „Vláda odstráni súčasný asymetrický stav v používaní explicitne preferovaného štátneho jazyka uznaním maďarského jazyka ako regionálneho úradného jazyka na území južného Slovenska.“ Značnú časť autonómie plánuje presadiť aj v oblasti menšinovej (maďarskej) kultúry. „Vláda zabezpečí samostatnosť Fondu na podporu kultúry národnostných menšín ako jedinej zákonom zaručenej organizácie pre podporu kultúry národnostných menšín.“
Primárnym záujmom slovenskej vlády a spoločnosti musí byť aj ochrana národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky a jej územnej celistvosti. Ani po sto rokoch od podpisu Trianonskej mierovej zmluvy sa veľká časť maďarského národa doma i zahraničí nezmierila s výsledkami prvej a druhej svetovej vojny, ktoré zabezpečili pre budúce generácie mier a stabilitu v Európe.

Matej MINDÁR ‒ Karikatúra: Andrej MIŠANEK



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.