Brusel chváli srbskú exekutívu za ústretovosť k homosexuálom a lesbičkám
V Belehrade sa v nedeľu 28. septembra po trojročnej prestávke opäť uskutočnil Pochod hrdosti. Na rozdiel od toho posledného, uskutočneného v roku 2010, tentoraz sa „hrdá“ manifestácia homosexualizmu uskutočnila bez väčších incidentov, ak nerátame niekoľko rozbitých okien, dvoch zranených policajtov, jedného reportéra a brata premiéra Vučića, ktorý sa za nie celkom vyjasnených okolností dostal do konfliktu s policajtmi.
Na pochode sa podľa odhadov zúčastnilo okolo tisícpäťsto účastníkov za masovej prítomnosti médií, predstaviteľov politických strán, domáceho i zahraničného tretieho sektora a predstaviteľov diplomatických zastupiteľstiev USA a krajín EÚ. Nad bezpečnosťou zhromaždeného davu bdela ešte väčšia masa policajtov ‒ až sedemtisíc ‒ a policajnej techniky (policajné vozidlá a helikoptéry).
Hneď po úspešnom zavŕšení pochodu sa na adresu srbskej vlády zosypali pochvaly z Bruselu a ďalších európskych metropol. Médiami sa prevalila vlna nám dobre známej mentorskej frazeológie z Bruselu o úspešnom napredovaní žiačika, ktorý si splnil domácu úlohu. K všeobecným chválospevom sa pridala aj verejnoprávna Rádiotelevízia Srbska (RTS 1), ktorá v tomto duchu konštatovala: „Deň po uskutočnení Pochodu hrdosti organizátori, predstavitelia domácich i medzinárodných inštitúcií zhodnotili, že je veľmi dôležité, že sa podujatie obišlo bez incidentov, ako aj skutočnosť, že štát si splnil svoju úlohu.“
MEDIÁLNA BLOKÁDA
V rámci známej praxe selekcie nevyhovujúcich správ, ktorú uplatňuje mediálny hlavný prúd, ani neprekvapuje, že v lomoze okolo „gay prideu“ ostala celkom nepovšimnutá Všenárodná procesia na oslavu života, manželstva a zrodu života. Organizátorom procesie bola Srbská pravoslávna cirkev a hnutie Dveri srpske. Podujatie sa uskutočnilo s požehnaním Jeho svätosti srbského patriarchu Irineja. Pochod za život sa začal 28. septembra 2014 modlitbou o 16. hodine v Chráme sv. Sávu, v najväčšom pravoslávnom chráme Balkánu. Potom sa procesia pohla do centra Belehradu, pričom prešla aj po trase, ktorú predtým absolvovali vyznávači inakosti so zámerom duchovného „očistenia“ belehradských ulíc. Podujatie ukončila modlitba v Zborovom chráme v Belehrade o 19. hodine. Procesiu sprevádzal hlahol zvonov belehradských chrámov na oslavu života (na rozdiel od gay parády, počas konania ktorej zvonili v chrámoch umieračiky). Podľa odhadov hnutia Dveri srpske sa na procesii zúčastnilo okolo osemtisíc ľudí. Tento pochod sa zaobišiel bez incidentov a násilia. Podľa Info služby Hnutia Dveri: „Účastníci procesie niesli ikony, srbské štátne zástavy, spievali štátnu hymnu a dôstojne ukázali, na čo treba byť skutočne hrdí, a to je manželstvo, rodina a deti, a nie gay paráda.“ Portál hnutia Dveri priniesol aj záznam z kázne, ktorá odznela v Chráme sv. Sávu predtým, než sa dav pohol do ulíc. Odznelo v nej znepokojenie nad nelichotivou skutočnosťou, že každé piate manželstvo je v Srbsku rozvedené, že tretina detí sa rodí mimo manželstva, že každá piata matka je slobodnou mamičkou, že v tisícpäťsto srbských obciach sa minulý rok nenarodilo ani jedno dieťa a každým rokom v Srbsku umrie o tridsaťpäťtisíc ľudí viac, než sa narodí. V tejto situácii, ako odznelo v kázni, je o to znepokojujúcejšie vidieť, aké veľké zabezpečenie robí štát na ochranu doslova „hŕstky nehanebníkov“. Organizátori vyjadrili spokojnosť nad tým, že podujatie malo úspech a spolu s protestom proti konaniu Pochodu hrdosti, ktorý sa uskutočnil deň predtým 27. septembra 2014 (v rámci ktorého bola uvedená premiéra filmu ruského režiséra Arkadija Mamontova pod názvom Sodoma (http://www.youtube.com/watch?v=0WJJBg15tvI#t=842), našlo odozvu u Belehradčanov.
GENDER LEGISLATÍVA
Čo k tomu dodať? Otázka nestojí tak, či môžu homosexuáli mať svoje pochody. Problém je, že tieto pochody sú len začiatkom procesu, ktorý má pripraviť verejnosť na zavádzanie gender legislatívy. Už čoskoro sa môžu excesy, ktoré vidíme v západnej Európe, dostať až k nám. Mám tu na mysli čoraz častejšie prípady násilného odoberania detí z rodín pod rôznymi pseudozámienkami a ich umiestňovanie do náhradných rodín, nezriedka homosexuálnym párom. Týchto prípadov je plný internet, často ide o rodiny prisťahovalcov, najmä z Ruska, ktoré podliehajú takejto represii zvráteného systému. Ďalšou bolestnou skutočnosťou sú stále častejšie prípady represie štátov západnej Európy proti rodičom, ktorí nesúhlasia s účasťou ich detí na povinnej sexuálnej výučbe, ktorej súčasťou je oboznamovanie s rôznymi podobami sexuálnych praktík, vrátane homosexuálnych, vciťovanie sa do opačného pohlavia a prezliekanie sa do šiat opačného pohlavia. Veľké diskusie sa k týmto otázkam vedú už aj v susednom Poľsku, kde zaujala oveľa aktívnejší a bojovnejší postoj k nanucovaniu gender ideológie katolícka cirkev a časť konzervatívneho politického spektra. U nás sme v tomto ešte pozadu. Azda sa neprebudíme, až keď bude neskoro. Pretože už teraz vidno obrysy sociálneho inžinieringu, ktorý ‒ ak by bol dokonaný ‒ by svojou monštruóznosťou prevyšoval aj totalitné režimy 20. storočia. Ako vyplýva z filmu Sodoma, zrejme sa blíži epocha veľkých genetických manipulácií a homosexualizmus ako súčasť gender ideológie má ľudstvo postupne pripraviť na to, že zrod života už nebude závisieť od prirodzeného spojenia dvoch ľudských bytostí opačného pohlavia, ale bude len otázkou laboratórnej procedúry.
Martin JARINKOVIČ ‒ Foto: