Matematika je pre mňa terraincognita. Prestal som jej rozumieť v polovici prvého ročníka gymnázia. Na staré kolená som sa opäť o matematiku obšuchol. Stále ma síce chladným nechávajú poučky ako: „Iracionálne číslo je každé reálne číslo, ktoré nie je racionálne,“alebo: „Komplexná jednotka je komplexné číslo veľkosti 1, čiže také, že jeho absolútna hodnota sa rovná jednej.“ Ale na matematiku nedám dopustiť. Inak, kto predošlému exkurzu rozumie, nech sa prihlási u súdruha Žinčicu. Zostali mu nejaké Nobelove ceny. Po malom výcviku na cestu do džungle matematiky k veci. Čo ma trápi, je Pí alebo po grécky napísané Ludolfovo čísloako π. Vyjadruje pomer obvodu kruhu k jeho priemeru. William Shanks v roku 1853 oznámil, že vypočítal hodnotu čísla Pí s presnosťou na 607 miest. Napokon sa ukázalo, že správnych bolo len 527. (To môže človeka nahnevať.) Na tento celému svetu bez rozdielu rás a peňazí patriaci znak získal výhradné práva istý Američan. Tritisíc rokov starý symbol môže na oblečení používať len a len firma umelca z Brooklynu. Nerobím si sprosté žarty, je to naozaj. Newyorčan predáva oblečenie, na ktorom je potlač s gréckym symbolom Pí. Zásluhou amerických úradov získal výhradné práva na jeho používanie na oblečení. Pre štíhle bude na tričku π = 3,14 a pre moletky π = 3,14 15 92 65 35 89 79 32 38 46 26 43 38 32 79 50 28 8... Zaokrúhľovanie na desatinné miesta a počet čísel bude závisieť od objemu hrude dotyčnej. Nijaká iná firma nemôže predávať oblečenie so znakom Pí. Ingrisanova spoločnosť začala rozposielať konkurenčným predajcom výzvy na stiahnutie tovaru z predaja. Po protestoch právnikov sa asi tento americký úlet znormalizuje, lebo je iracionálny aj na Ameriku, ale človek nikdy nevie. Čo keď si niekto zaregistruje v Amerike s dosahom na celý svet napríklad matematické písmeno e aj napísané slovo. Zakáže ho ľuďom používať v textoch. Nikto bez vyplatenia tantiém nebude môcť napísať „Ema má mamu“, ale len „Ma má mamu“. Všetky šlabikáre, no tiež Biblie a ústavy sa budú, keď si editori alebo kníhkupci nezaplatia, musieť skartovať. Po práve, veď je to normálne. Tak ako keď si americkí zbohatlíci kupujú zem na Mesiaci alebo hviezdu. Alebo sa nejaký Američan zadíva v kostole na kríž a povie si, to bude kšeft. Dá si ho ochrániť a cirkev, ak nebude chcieť mať chrámy bez krížov, bude platiť ako o dušu. Ozaj duša! Čo ak si nejaký Američan zaregistruje dušu ako jeho výhradné duševné vlastníctvo. Zostať bez duše alebo zaplatiť za jej používanie?
P. S. Nedávna správa TASR: „Z pomníka Antona Bernoláka v Trnave ukradli zlodeji číslice, ktoré zobrazovali roky jeho narodenia a úmrtia... Nepovšimnuté zostali len dve jednotky.
Milan ZEMO