Inšpirácie z Andreja Hlinku III.  

thumbnail

O ČOM JE REČ

 Ešte pár viet o Karolovi Kmeťkovi, ktorého práca úzko súvisí s tou Hlinkovou. „Karol Kmeťko sa usilovne staral o kňažský dorast, akademickú mládež, misijné dielo, rehole, kláštory aj o kultúrnu a sociálnu činnosť. Bol vskutku biskupom, ktorý pochopil veľký význam tlače. Ako na arcibiskupa pripadla na neho aj interpelačná povinnosť u prezidenta Edvarda Beneša v pražskej vláde aj v Zbore povereníkov SNR. Boli to roky hluchých uší a politickej neochoty, ktoré po roku 1948 prešli do obdobia perzekúcie a likvidácie náboženských činiteľov i cirkevných inštitúcií. Jedno z najtragickejších období slovenských dejín. Zomrel v decembri 1948, ako keby vedel, že prichádza nový čas, nový historický zlom, ktorý by ani jeho nebol ušetril.“ Táto osudovosť v odchodoch veľkých slovenských mužov pred veľkými historickými dejinnými zlomami ‒ Martina Rázusa, Andreja Hlinku, Mariána Blahu, Karola Kmeťka či Vladimíra Mináča, aj Dušana Slobodníka ‒ to je v slovenských dejinách čosi mystické.

U Hlinku v diári jeho skutkov vysoko prečnieva cesta do Paríža, keď ho po návrate bratia Česi ako jedného zo špičkových slovenských politikov radšej na Mírove dali  za mreže, než by sa s ním  preľaknutý pán prezident Č-SR Tomáš G. Masaryk pozhováral, čo to vlastne tento vysoký asketický muž pre Slovensko žiada. No jeho veľkým hviezdnym okamihom sú najmä Pribinove slávnosti v roku 1933, keď si Slováci ešte zväčša oblečení v krojoch v staroslávnej Nitre pripomenuli „obrátenie“ kniežaťa Pribinu z roku 833 v Traismaueri v Rakúsku, keď ho tam v Kostole svätého Martina pokrstili. Stalo sa tak so súhlasom a na rozkaz Ľudovíta II. Nemca, ktorého podporu si tak Pribina získal. A na stene Kostola sv. Martina v Traismaueri dnes nájdete od roku 1993 krásny slovenský štátny znak a krátku pripomienku, že sa práve tam stal po oficiálnom krste prvým slovenským vládcom knieža Pribina.

Nájdeme však aj ďalšiu krásnu súvislosť. Veď Hlinkova prítomnosť v Ružomberku to je aj mladosť Jána Chryzostoma kardinála Korca, ktorý práve v Ružomberku v roku 1939 vstúpil do jezuitskej rehole (Societas Jesu ‒ SJ), absolvoval tam noviciát (1939 ‒ 1941) a študoval na gymnáziách v Ružomberku a v Kláštore pod Znievom (1944 ‒ 1947). Už len prítomnosť mladého jezuitu Jána Korca v Hlinkovom Ružomberku pôsobila ako malta na formovanie slovenskosti v jeho osobnosti. Aj preto mohla z Jána Chryzostoma kardinála Korca vyrásť veľká mravná autorita Slovenska, lebo v Ružomberku sa duch Hlinku vznášal nad námestím a plál doslova vo vzduchu. Ten vzácny Hlinkov duch v meste pôsobí, aj keď  Hlinka zomrel. To je zvláštne genius loci tohto mesta.  On ten Hlinkov duch pôsobí aj dnes, keď sa prechádzate po námestí pomenovanom jeho menom...

Ako slovenský luterán si vážim Andreja Hlinku aj preto, lebo stvoril slovenský politický národ! Vážim si ho preto, že bol príkladom slovenskej neohrozenosti a tento pltník slovenskej slobody vedel na svojej politickej plti previezť Slovákov cez viaceré Margity i Besné. Naučil Slovákov šetriť vo vlastných bankách, i to, aby sa naučili investovať. Vážim si, ako pochopil moderného evanjelického proroka Martina Rázusa, ktorého nazývali svedomím národa, a ako s ním spolupracoval, aj keď tá spolupráca nebola bezproblémová.  Hlinka pochopil, že práve Rázus je pokračovateľom štúrovskej línie slovenskej politiky. Napokon  jeho politické skutky prečnievajú z minulého storočia až sem do nášho dneška, 21. storočia, a mnohé sú aj pre nás súčasníkov veľkými výzvami. Najmä v tom, ako treba milovať slovenský národ. V tom bol Hlinka bezpríkladne jedinečný! Napokon si vysoko vážim Hlinkovu priamu účasť na Pribinových slávnostiach v roku 1933, na ktorých zorganizovaní mala podiel aj mládež z internátu Svoradov. Toto bolo Hlinkovo politické nanebovstúpenie. Tam, kde chcel predseda vlády Malypetr oklamať naivných Slováčikov, prišiel a vystúpil Hlinka, ktorého „ohňojazyk“ šľahal ako drak slová spravodlivého hnevu na českú centralistickú politiku. Odmietol kolaboráciu a ukázal Slovensku cestu nádeje v autonómii. Na záver: Hlinkove politické skutky prečnievajú z minulého storočia až sem do dneška, do 21. storočia. Vždy má čím inšpirovať. Aj mňa!

Drahoslav MACHALA       

                                                                                                            

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.