Čo treba hľadať a najmä vidieť za úspechmi čínskej ekonomiky. Globálny rast svetovej ekonomiky je čoraz menej závislý od menových kurzov svetových mien a čoraz viac závislý od budúceho hospodárskeho vývoja druhej najväčšej ekonomiky sveta. Všetci si pochopiteľne kladieme otázku, ako je možné, že donedávna taká podceňovaná čínska ekonomika s vyše miliardou obyvateľov pod vedením vládnucej komunistickej strany dokázala za niekoľko desiatok rokov čínsky hospodársky zázrak? Čínsky model spravovania domácej ekonomiky, označovaný ako čínsky štátny kapitalizmus, je postavený na využívaní obrovskej masy lacnej pracovnej sily, ktorej vyprodukovaná pridaná hodnota sa investuje do strategických odvetví hospodárstva doma a všade vo svete. Okrem štátnych podnikov je povolené aj súkromné podnikanie, ktoré riadia skôr nomenklatúrne kádre z vojenského prostredia, čo platí najmä v odvetviach energetiky, dopravy, informačných technológií, v zbrojárskej výrobe a, samozrejme, tiež vo výskume a vo vývoji nových technológií.
■ MENOVÁ POLITIKA
Za úspechmi čínskej ekonomiky však treba vidieť aj menovú politiku čínskej centrálnej banky, ktorá sa netají zámerom dostať svoju menu medzi svetové rezervné meny, s čím, samozrejme, súvisí členstvo vo svetových obchodných a finančných inštitúciách. Pre poriadok veci treba pripomenúť, že dnes je čínska mena v menovom koši piatich svetových mien so špeciálnym právom čerpania ako medzinárodné rezervné aktívum Medzinárodného menového fondu. V poslednom období však došlo k spomaleniu čínskeho hospodárskeho rastu z dvojciferného na jednociferný. HDP je teraz na úrovni 6,9 percenta, čo je však stále dvojnásobne viac, ako dosahuje hospodársky rast EÚ. Keď k tomu prirátame narastajúcu zadlženosť čínskej ekonomiky a tiež potrebu zvyšovať domáci dopyt, nemôžeme sa čudovať, že čínsky kapitál vstupuje v rámci strategického partnerstva aj do štátov strednej a východnej Európy i oživením dávnovekej Hodvábnej cesty.
■ ČESKÉ PARTNERSTVO
Základňou čínskeho investovania v spomínanom priestore sa má stať Česko, ktoré po poslednej návšteve čínskeho prezidenta podpísalo zmluvu o strategickom partnerstve s cieľom stať sa tak finančným centrom pre strednú a východnú Európu. Pohnútkami na to bola výhodná geografická poloha, stabilita finančného a bankového sektora, nízka zadlženosť a trvalo vysoká životná úroveň. Politickým dôvodom však je, že Česko je súčasťou spolupráce šestnástich krajín strednej a východnej Európy a Číny, nazývanej tiež Iniciatíva 16 plus 1, s čím súvisí iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta. Podpísané dohody medzi oboma štátmi rátajú v tomto roku s objemom obchodnej výmeny vyše sto miliárd českých korún, čo však predstavuje len päť percent zahraničných investícií.
Čo je však na tomto obchode také dôležité, že sa v ňom významne angažoval český prezident na ekonomickom fóre za prítomnosti českých a čínskych podnikateľov? Predovšetkým si plnil svoj prezidentský sen o vybudovaní českej ekonomickej diplomacie, a tak sa právom očakávajú ďalšie konkrétne výstupy. Čo však môže byť dôvodom čínskej angažovanosti? Predmetom záujmu čínskej strany sú najmä dva podnikateľské piliere –bankovníctvo a energetika. Preto sa ani nemôžeme čudovať, že čínska súkromná spoločnosť CEFC China Energy Company Limited podpísala zmluvu o strategickom partnerstve práve s česko-slovenskou finančnou skupinou J&T Finance Group, v ktorej má dnes 50-percentný podiel bez manažérskeho riadenia. Tá okrem J&T banky s pôsobnosťou v Čechách a na Slovensku vlastní na Slovensku aj Poštovú banku a cez J&T Private Eguity Group množstvo podnikov v Čechách a na Slovensku v oblasti energetiky, cestovného ruchu, realít, lyžiarskych stredísk, médií a pod. V tejto súvislosti však treba povedať, že dôvodom narastajúcej čínskej podnikateľskej aktivity v našom priestore je úsilie čínskeho vedenia o vstup do medzinárodných finančných a obchodných organizácií, cez ktoré chcú získať štatút trhovej ekonomiky, s čím súvisí jej presadzovanie celého radu ochranárskych výhod. Môžeme tiež špekulovať o možnosti získania peňazí z Európskej centrálnej banky za mínusové úroky v prípade ich investovania do už spomínaných oblastí podnikania. Prostredníctvom podielov v spomínaných bankách sa chce čínsky kapitál presadiť všade, kde má Čína zastúpenie v okolitých krajinách, a tiež sa počíta, že J&T sa ľahšie dostane na čínsky trh a vôbec všade, kde čínsky kapitál podniká. Hovorí sa o jej vstupe do najväčších čínskych bánk s kompletnou bankovou licenciou, vrátane investičného a privátneho bankovníctva, pričom sa nedá vylúčiť ani budovanie kapitálových investičných fondov s objemom niekoľko miliárd eur.
Niektorí českí politici však hovoria o zbytočnosti nárastu čínskych investícií, keďže je nadbytok zahraničného kapitálu. Prílevom ďalšieho dochádza k hospodárskej nerovnováhe medzi zahraničnými a českými podnikateľmi a je tiež obava, či vstup čínskeho kapitálu nebude zároveň obmedzovať podnikateľský priestor pre české a napokon aj slovenské firmy na starom kontinente. Pre poriadok veci však treba povedať, že pred vstupom CEFC do J&T Finance Group vlastní spomínaná najväčšia čínska súkromná spoločnosť v Šanghaji celý rad súkromných firiem v Čechách, akými sú futbalový klub Slávia, pivovary Lobkowicz, leteckú firmu Travel Service, veľké hotely a paláce na Hradčanoch a v centre Prahy, s vyšším podielom na ich majetku a, samozrejme, s výhradným manažérskym riadením.
■ SLOVENSKÉ PROJEKTY
Vstupom čínskeho kapitálu do J&T Finance Group sa ten cez už spomínané banky dostáva aj na Slovensko so všetkými dôsledkami. Známe sú rokovania aj so slovenskom finančnou skupinou Penta, ktorá v oblasti bankovníctva vlastní toho viac – a síce Prima banku, Privatbanku a najnovšie aj Sberbank Slovensko. Predstavitelia Penty sú v záveroch zatiaľ opatrní, nie sú totiž ochotní spravovať cudzí kapitál, a pokiaľ ide o vlastnícke vzťahy, rozširujú sa len z vlastných osvedčených zamestnancov. Penta má na Slovensku významné postavenie v zdravotníctve, kde okrem siete nemocníc a lekární vlastní aj zdravotnú poisťovňu Dôvera. Okrem realitného biznisu a podnikania v kurzových stávkach a v médiách však pripúšťa diskusie v oblasti možného predaja menej významných podnikov v mäsiarstve, výroby krmív pre mačky a psov, technológie brúsenia, výroby menších lietadiel, údržby a správy budov a pod. V žiadnom prípade však dnes ešte nemôžeme hovoriť o budúcom strategickom partnerstve s Pentou. Čo už je však jasné, je odpredaj českej strojárenskej spoločnosti Zďas vo vlastníctve Železiarne Podbrezová čínskemu investorovi, ktorý na oplátku počíta s jej dlhodobou prítomnosťou na čínskom trhu. Peniaze z predaja sa vložia do fondu na budúce investovanie priemyselných podnikov v Česku spolu s čínskou spoločnosťou Henfeng Bank Company.
Na záver treba povedať, že Čína je pre Slovensko najväčší mimoeurópsky obchodný partner najmä v dovoze áut, pričom o vstup čínskeho kapitálu na Slovensko sa už dlhé roky usiluje firma IPEC, ktorá má spolu s niekoľkými čínskymi firmami, podnikajúcimi v oblasti potravinárskeho a textilného priemyslu, otvorené centrum v Senci, pričom sa centrum pokúša aj o predaj slovenských výrobkov priamo v Číne.
Róbert HÖLCZ